Najviac pozitívnych osôb na ochorenie COVID-19 na Slovensku bolo začiatkom tohto týždňa podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR vo vekovej kategórii od 30 do 44 rokov - vyše 240 osôb. Stále je však málo testovaných a pribúdajú aj prvé úmrtia.

Za touto vekovou kategóriou nasledovali ľudia vo veku od 15 do 29 rokov (vyše 220). Vo vekovej kategórii od 45 do 59 to bolo vyše 170 osôb a vo vekovej kategórii nad 60 rokov bolo pozitívnych vyše 150 osôb. Najmenej bolo detí do 14 rokov (vyše 40). Celkovo bolo na Slovensku vo vekovej kategórii nad 65 rokov podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pozitívnych vyše 100 osôb, najviac v okrese Pezinok a v okrese Bratislava. 

Najviac prípadov výskytu ochorenia COVID-19 evidoval Bratislavský kraj, nasledovali Košický kraj, Prešovský kraj, Žilinský kraj, Trenčiansky kraj, Trnavský kraj, Banskobystrický kraj a Nitriansky kraj. Pomer mužov a žien u pozitívnych prípadov ochorenia zostal pomerne vyrovnaný, s malou prevahou mužov.

EU: Testy na COVID-19

Európska komisia (EK) v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) predložili usmernenia týkajúce sa metód testovania na ochorenie COVID-19. Komisia chce zároveň zabezpečiť, aby boli k dispozícii kvalitné nástroje na posúdenie funkčnosti testov.  

Plošné testovanie je kľúčom k detekcii a spomaleniu pandémie nového typu koronavírusu a základným predpokladom postupného návratu k normálnemu životu. Spoločné výskumné centrum (JRC) už analyzuje informácie o zabezpečení kvality doteraz používaných testov na koronavírus a súvisiacich pomôcok. Doterajšie výsledky analýz naznačujú, že existujúca kvalita nezodpovedá tomu, čo možno očakávať od dobrej funkčnosti testov. Exekutíva EÚ preto vo svojich usmerneniach vyzýva výrobcov, aby vyrábali testovacie súpravy zodpovedajúce "najnovšiemu stavu vedy a techniky". Vzhľadom na význam testov a na rýchly vývoj pandémie EK trvá aj na spájaní zdrojov pri potvrdzovaní testov na koronavírus na úrovni celej EÚ. Za dôležité považuje aj snahu centralizovať validáciu testov a zdieľať výsledky nielen na úrovni EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni.

V súčasnosti v EÚ existujú dve kategórie testov: testy na zisťovanie vírusu a testy na zisťovanie protilátok. Posúdenie úrovne funkčnosti testu môže byť veľmi náročné, pretože potrebné biologické materiály nie sú vždy k dispozícii. Okrem toho metódy porovnávania testov nie sú vždy jednotné.

Aktuálne: Čas na prezutie

S teplejším počasím prestáva platiť nariadenie o povinnom používaní zimných pneumatík. Podľa prieskumov Continental z minulých rokov sa slovenskí vodiči správajú zodpovedne a s výmenou obutia čakajú na priaznivé počasie. Stále sa však nájdu takí, ktorí v lete "dojazďujú" zimné plášte.

Priemerný slovenský vodič najazdí za rok približne 15.000 kilometrov, z toho väčšia časť pripadá na dlhšiu letnú sezónu. Pri prezúvaní zo zimných pneumatík na letné sa slovenskí vodiči správajú zodpovedne a s výmenou plášťov čakajú na dobré počasie. Aj napriek tomu sú ale dôslednejší pred zimou - žiadny z opýtaných motoristov neuviedol, že by používal letné pneumatiky celý rok. Na začiatku letnej sezóny však veľa šoférov váha a premýšľa, ako ušetriť za prezutie a za ďalšiu sadu plášťov. Podľa prieskumu volí správne letné obutie o 5 % menej majiteľov vozidiel.

Stále sa  nájdu  Slováci, ktorí praktizujú tzv. „dojazďovanie“, kedy jazdia aj v lete na zimných pneumatikách. Je to veľmi obľúbené u vodičov, ktorých zimné pneumatiky majú dezén menší ako 3 milimetre a nemôžu ich tak použiť cez ďalšiu zimnú sezónu. Zákon síce používanie zimných pneumatík v letnej sezóne nenakazuje, z hľadiska bezpečnosti môže byť však jazda na nevhodných plášťoch riziková, pretože zimné plášte sú konštruované na jazdu v nižších teplotách a ich vlastnosti nie sú v lete optimálne. Špeciálne celoročné pneumatiky sú vhodným riešením pre vodičov, ktorí najazdia menej kilometrov, necestujú v extrémnych podmienkach a absolvujú len krátke vzdialenosti. Univerzálne plášte sú u slovenských vodičov stále obľúbenejšie vďaka zlepšujúcim sa jazdným vlastnostiam a bezpečnosti. K ich výhodám patrí aj časová a finančná úspora. Vodiči však nesmú zabúdať, že ide stále o kompromisné riešenie. Tým, ktorí cestujú viac, odborníci radia prezuť na letné plášte.

Dôležité je tiež načasovanie prezúvania. Vzhľadom na našu legislatívu sa oplatí sledovať hlavne vývoj počasia.  „Dlhodobo motoristom radíme, aby sa riadili „pravidlom“ 7° C a prezúvali až vo chvíli, kedy sa teploty ani v nočných hodinách dlhodobo nedostávajú pod sedem stupňov. Letné a zimné pneumatiky sú totiž vyrobené z rozdielnych zmesí, líšia sa aj konštrukciou a reagujú rozdielne pri rôznych teplotách. Pozorujeme, že túto prax dodržiava čoraz väčšie percento vodičov, čo kvitujeme s radosťou," hovorí Aleš Langer. Veľa vodičov si pneumatiky prezúva doma, veľa motoristov sa však spolieha na služby pneuservisov. To môže aktuálne priniesť určité obmedzenia. Pneuservisy sú však otvorené a aj naďalej môžu poskytovať svoje služby, musia ale dodržiavať opatrenia, ktoré minimalizujú kontakt s klientmi.

* Prieskum agentúry STEM/MARK pre Continental Barum, vykonaný v období 7. - 14. 9. 2018 u 500 vodičov na Slovensku starajúcich sa o výmenu pneumatík na svojom aute.

EU: Miliardy eur pre zdravotníctvo

Európska únia (EU) vyčlenila 2,7 miliardy eur zo svojho rozpočtu na podporu sektora zdravotnej starostlivosti v jej členských krajinách. Rada EÚ súhlasila, aby tento finančný nástroj mohol okamžite poskytovať priamu podporu tam, kde je to najviac potrebné. 

Použije sa spolu s inými nástrojmi EÚ, napríklad s RescEU, nástrojom pre zvláštne rezervy operačných kapacit na úrovni EU, ktorého rozpočet bol pod tlakom pandémie navýšený o 300 miliónov eur namiesto pôvodne plánovaných 80 miliónov eur. Aj Európska komisia už 2. apríla navrhla aktivovať Nástroj EÚ pre núdzovú pomoc (ESI) s cieľom priamo podporiť systémy zdravotnej starostlivosti v krajinách Európskej únie a podporiť ich tak v boji proti pandémii nového typu koronavírusu. 

Nástroj núdzovej podpory pre sektor zdravotníctva vo svojej prvej fáze pomôže financovať naliehavé potreby zdravotnej starostlivosti, ako je zaistenie ochranných masiek a respirátorov, preprava zdravotníckych pomôcok a pacientov v cezhraničných regiónoch, nábor ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí môžu byť nasadení na území celej únie, či výstavba mobilných poľných nemocníc. Komisia spresnila, že nástroj núdzovej podpory jej umožňuje obstarávať potrebný materiál priamo v mene členských štátov EU a zamerať pomoc tam, kde je to najviac potrebné. Stanovenie priorít a mobilizácia prostriedkov a zdravotníckych síl sa bude uskutočňovať v úzkej koordinácii s členskými štátmi.

Na riadenie tejto iniciatívy bola vytvorená interná pracovná skupina. V strednodobom až dlhodobom horizonte ESI umožní únii podporovať úsilie jej členských štátov v oblasti hromadného testovania a všetok relevantný lekársky výskum. Súhlas s uvoľnením rozpočtových prostriedkov pre nástroj núdzovej pomoci v oblasti zdravotníctva ešte musí poskytnúť aj Európsky parlament.

Upozorňujeme: Diagnostické samotesty na COVID-19

V najbližšom období sa budú objavovať rôzne „samotesty“ na diagnostiku COVID-19 aj na internete. Podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) takéto testy spadajú do kategórie tzv. in vitro diagnostických (IVD) zdravotníckych pomôcok a podliehajú právnym predpisom Európskej únie aj Slovenska. 

ŠÚKL predpokladá, že na trhu sa budú nachádzať aj testy, ktoré nie sú certifikované. Preto pri nákupe diagnostických testov odporúča overiť základné parametre, ktoré má takáto zdravotnícka pomôcka spĺňať. Na vonkajšom obale sa má nachádzať informácia o výrobcovi a / alebo tzv. splnomocnenom zástupcovi (v prípade, že výrobca sa nachádza mimo EÚ), označenie CE a názov výrobku v slovenskom jazyku. Zdravotnícka pomôcka má tiež obsahovať návod na použitie v slovenskom jazyku.

Je tiež dôležité k takýmto samotestom pristupovať s rozvahou. Výsledky týchto skríningových testov musia byť potvrdené testom s priamou detekciou vírusu, a preto sa nedá výsledok považovať za stopercentne hodnoverný.