EU: Miliardy eur pre zdravotníctvo

Európska únia (EU) vyčlenila 2,7 miliardy eur zo svojho rozpočtu na podporu sektora zdravotnej starostlivosti v jej členských krajinách. Rada EÚ súhlasila, aby tento finančný nástroj mohol okamžite poskytovať priamu podporu tam, kde je to najviac potrebné. 

Použije sa spolu s inými nástrojmi EÚ, napríklad s RescEU, nástrojom pre zvláštne rezervy operačných kapacit na úrovni EU, ktorého rozpočet bol pod tlakom pandémie navýšený o 300 miliónov eur namiesto pôvodne plánovaných 80 miliónov eur. Aj Európska komisia už 2. apríla navrhla aktivovať Nástroj EÚ pre núdzovú pomoc (ESI) s cieľom priamo podporiť systémy zdravotnej starostlivosti v krajinách Európskej únie a podporiť ich tak v boji proti pandémii nového typu koronavírusu. 

Nástroj núdzovej podpory pre sektor zdravotníctva vo svojej prvej fáze pomôže financovať naliehavé potreby zdravotnej starostlivosti, ako je zaistenie ochranných masiek a respirátorov, preprava zdravotníckych pomôcok a pacientov v cezhraničných regiónoch, nábor ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí môžu byť nasadení na území celej únie, či výstavba mobilných poľných nemocníc. Komisia spresnila, že nástroj núdzovej podpory jej umožňuje obstarávať potrebný materiál priamo v mene členských štátov EU a zamerať pomoc tam, kde je to najviac potrebné. Stanovenie priorít a mobilizácia prostriedkov a zdravotníckych síl sa bude uskutočňovať v úzkej koordinácii s členskými štátmi.

Na riadenie tejto iniciatívy bola vytvorená interná pracovná skupina. V strednodobom až dlhodobom horizonte ESI umožní únii podporovať úsilie jej členských štátov v oblasti hromadného testovania a všetok relevantný lekársky výskum. Súhlas s uvoľnením rozpočtových prostriedkov pre nástroj núdzovej pomoci v oblasti zdravotníctva ešte musí poskytnúť aj Európsky parlament.

Upozorňujeme: Diagnostické samotesty na COVID-19

V najbližšom období sa budú objavovať rôzne „samotesty“ na diagnostiku COVID-19 aj na internete. Podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) takéto testy spadajú do kategórie tzv. in vitro diagnostických (IVD) zdravotníckych pomôcok a podliehajú právnym predpisom Európskej únie aj Slovenska. 

ŠÚKL predpokladá, že na trhu sa budú nachádzať aj testy, ktoré nie sú certifikované. Preto pri nákupe diagnostických testov odporúča overiť základné parametre, ktoré má takáto zdravotnícka pomôcka spĺňať. Na vonkajšom obale sa má nachádzať informácia o výrobcovi a / alebo tzv. splnomocnenom zástupcovi (v prípade, že výrobca sa nachádza mimo EÚ), označenie CE a názov výrobku v slovenskom jazyku. Zdravotnícka pomôcka má tiež obsahovať návod na použitie v slovenskom jazyku.

Je tiež dôležité k takýmto samotestom pristupovať s rozvahou. Výsledky týchto skríningových testov musia byť potvrdené testom s priamou detekciou vírusu, a preto sa nedá výsledok považovať za stopercentne hodnoverný.

Radíme: Pred vyšetrením na COVID-19

Pred vyšetrením na ochorenie COVID-19, pri ktorom sa vykonáva výter z hrdla a nosa, je potrebné dodržiavať viaceré zásady. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na sociálnej sieti.

Podľa NCZI tak pred výtermi nie je vhodné jesť, treba na ne prísť nalačno. Rovnako si osoba pred odberom vzoriek nemá umývať zuby zubnou pastou a tiež sa nemajú používať voľnopredajné prípravky používané pri bolesti hrdla, akými sú tablety na cmúľanie, pastilky či ústne spreje. Nevhodné sú tiež kloktadlá, ústna voda a aj žuvačka. V prípade smädu odborníci povoľujú piť nechladenú čistú vodu. Pred výterom sa nesmie ani fajčiť. 

Naopak je potrebné pred samotnými výtermi si úplne vyprázdniť nos a vykašľať sa. NCZI tiež upozorňuje, že na odberové miesto je potrebné prísť osobným vozidlom. Test na ochorenie COVID-19 a následná karanténa je povinná pre všetkých pasažierov vo vozidle.

EU: Záchranný balík

Ministri financií Európskej únie (EÚ) napokon dosiahli kompromisnú dohodu o záchrannom balíku, ktorý má pomôcť zmierniť ekonomické dôsledky pandémie nového koronavírusu. Dohoda však nezahŕňa tesnejšiu spoluprácu eurozóny vo forme spoločných dlhopisov. Táto otázka tak zostala otvorená.

Balík podpory počas pandémie - Pandemic Crisis Support v objeme takmer 240 miliárd eur, čo je približne 2 % hrubého domáceho produktu (HDP), bude k dispozícii všetkým členom záchranného fondu eurozóny - Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Ťažko zasiahnuté štáty, akými sú napríklad Španielsko a Taliansko, môžu čerpať z tohto balíka urýchlene s podmienkou, že peniaze požijú na zdravotnú starostlivosť, pričom platnosť úverovej linky vyprší po skončení pandémie. Podarilo sa prekonať nezhody medzi Talianskom a Holandskom, pokiaľ ide o podmienky pôžičiek z ESM. Taliansko totiž odmietalo čerpať financie z tohto fondu, pretože sú spájané s tvrdými podmienkami. Grécko, Írsko a ďalšie zadlžené krajiny eurozóny, ktoré v priebehu dlhovej krízy v rokoch 2010 - 2015 požiadali o záchranné úvery z ESM, museli zavádzať prísne úsporné opatrenia a reformy.

Európska investičná banka ďalej vytvorí tzv. celoeurópsky štít, ktorého cieľom bude ručiť za pôžičky vo výške 200 miliárd eur so zameraním na malé a stredné podniky. A 100 miliárd eur pôjde na dorovnanie stratených miezd pre ľudí, ktorým zamestnávatelia skrátili pracovný čas. Otázkou tak teraz zostáva, či budú trhy považovať tento balík za dostatočne veľký na to, aby na ne zapôsobil. A zabránil tomu, aby nové hromadenie vládnych dlhov vyvolalo ďalšiu finančnú krízu v eurozóne. Doposiaľ bránila zvýšeniu nákladov na pôžičky zadlžených krajín, ako je Taliansko, Európska centrálna banka svojim masívnym nákupom dlhopisov eurozóny. Tento program je však zatiaľ obmedzený, a to ako do veľkosti, tak doby trvania.

Eurozónu aj celú EÚ vážne zasiahla pandémia nového koronavírusu. Krajiny v regióne zaviedli rozsiahle blokády, čím zastavili väčšinu ekonomickej aktivity. Prezidentka ECB Christine Lagardová odhaduje, že hospodárstvo eurozóny by mohlo tento rok klesnúť o viac ako 10 %, ak blokády potrvajú dlhší čas. To bude najhorší výsledok v histórii regiónu, ktorý zaviedol euro.

COVID-19: Biologický odpad

Použité hygienické potreby bez ohľadu na to, z akého materiálu sú vyrobené, nepatria do triedeného zberu. Vyhadzujú sa do zmesového (zmiešaného, netriedeného) komunálneho odpadu. Pred vyhodením je potrebné takýto odpad pevne zviazať do igelitového vreca, plastovej tašky alebo mikroténového vrecka. Zabúdať netreba ani na umývanie rúk a ďalšie hygienické pravidlá.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR odporúča likvidovať použité rúška, vreckovky a rukavice z domácností, v ktorých sa vyskytuje ochorenie COVID-19, rovnako ako bežný komunálny odpad. Vychádza sa zo skutočnosti, že nový koronavírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, tak ako iné vírusy žije v bunke živého organizmu. Mimo živej bunky sa nerozmnožuje. Môže určitý čas prežiť na povrchu predmetov kontaminovaných v dôsledku šírenia kvapôčkovou cestou, ale následne, pokiaľ nenájde nového hostiteľa, hynie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) neexistujú žiadne dôkazy o prenose ochorenia COVID-19 pri nechránenom kontakte ľudí pri manipulácii s odpadom zo zdravotnej starostlivosti, ktorá je z hľadiska rizikovosti oveľa významnejšia ako manipulácia s komunálnym odpadom. V tejto súvislosti pripravilo Ministerstvo zdravotníctva SR tiež štandardné postupy osobitne pre zdravotníkov a osobitne pre pacientov trpiacich ochorením COVID-19, ktoré obe skupiny môžu nájsť na webovej stránke rezortu.