EU: Osem miliárd eur na pôžičky

Európska komisia (EK) uvoľnila jednu miliardu eur z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) formou záruky pre Európsky investičný fond (EIF), ktorý je súčasťou Európskej investičnej banky (EIB). To EIF umožní vydávať osobitné záruky s cieľom motivovať banky a iných veriteľov, aby poskytli finančnú likviditu najmenej 100.000 európskym malým a stredným podnikom a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou, negatívne zasiahnuté pandémiou nového koronavírusu.

Komisia odhaduje dostupné financovanie až do výšky 8 miliárd eur, pričom peniaze môžu plynúť už v apríli. Ide o súčasť balíka opatrení, ktoré skupina EIB ohlásila 16. marca a ktorého cieľom je rýchla mobilizácia na podporu malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou kapitalizáciou. Jedným z ekonomických dôsledkov pandémie nového koronavírusu je náhly nedostatok likvidity ovplyvňujúci malé a stredné podniky. Je nevyhnutné, aby im bola poskytnutá primeraná likvidita, aby mohli prežiť krízu. Banky však nie sú motivované požičiavať im peniaze z dôvodu náhleho zvýšenia vnímaného rizika. Z tohto dôvodu sú potrebné záruky EÚ na podporu týchto pôžičiek. Od pondelka preto EIF ponúka na trhu špecializované záruky kryté EFSI, ktoré majú obmedziť vplyv pandémie na malé a stredné podniky a firmy so strednou kapitalizáciou.

Jedna miliarda EUR uvoľnená z EFSI v rámci úverového záručného nástroja COSME (program pre malé a stredné podniky) a záruka pre MSP z InnovFinu v rámci programu Horizont 2020 umožňuje EIF poskytovať finančným sprostredkovateľom záruky v hodnote 2,2 miliardy eur a uvoľniť dostupné financovanie vo výške 8 miliárd eur. Záruky sa budú ponúkať cez EIF na trhu prostredníctvom výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorá sa v pondelok vydala niekoľkým stovkám finančných sprostredkovateľov, medzi ktoré patria banky a alternatívni veritelia. Kľúčovými črtami týchto záruk budú: zjednodušený a rýchlejší prístup k záruke EIF, vyššie krytie rizika - až 80 % potenciálnych strát z individuálnych pôžičiek (na rozdiel od štandardných 50 %), zameranie sa na pôžičky prevádzkového kapitálu v celej EÚ a umožnenia flexibilnejších podmienok vrátane odkladu, zmeny časového plánu alebo platenia dovoleniek.

Trend: Osobné bankroty opäť rástli

V prvom štvrťroku t.r. sa na Slovensku zrealizovalo 3.636 osobných bankrotov, čo je o 2,57 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Oproti poslednému štvrťroku 2019 vzrástol počet osobných bankrotov o 3,83 %.

Z 1.150 oddlžení v marci t.r. bol najväčší počet v Banskobystrickom kraji (242) a najmenej v Bratislavskom kraji (63). Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau od roku 2006, kedy začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca marca 2020 zbankrotovalo 41.808 dlžníkov. „Pandémia koronavírusu ovplyvňuje všetky oblasti nášho života, inštitút osobného bankrotu nevynímajúc. Avšak vzhľadom na platnú legislatívu predpokladáme, že prípadné straty príjmov občanov a ich neschopnosť uhrádzať svoje záväzky sa v štatistikách osobných bankrotov prejavia najskôr koncom budúceho roka alebo až v priebehu roka 2022“, povedala analytička Jana Marková.

Oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 1.145 dlžníkov (99,57 %). Pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 5 dlžníkov. Z celkového počtu 1.150 osobných bankrotov vyhlásených v marci bolo 1.072 bankrotov (93,22 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 78 osobných bankrotov (6,78 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

V piatich krajoch počet osobných bankrotov medziročne klesol. Najviac, o 37,63 % v Banskobystrickom kraji, v Košickom kraji sa počet osobných bankrotov medziročne znížil o 24,44 %, v Žilinskom o 18,31 %, v Bratislavskom o 8,70 % a v Trenčianskom kraji o 2,67 %. Naopak, v troch krajoch počet bankrotov medziročne stúpol. V Trnavskom kraji o 23,29 %, v Prešovskom kraji o 25,58 % a výrazný medziročný nárast zaznamenal Nitriansky kraj, v ktorom počet bankrotov vzrástol až o 242,11 %. Napriek tomu sa Nitriansky kraj so 195 bankrotmi umiestnil až za Banskobystrickým krajom.

COVID-19: Štátna pomoc

Podnikatelia z prevádzok uzavretých vládou pre nový koronavírus budú môcť podávať žiadosti o štátnu pomoc od pondelka 6.4. od 12.00 hod., zamestnávatelia a živnostníci s poklesom tržieb od stredy 8.4. od 12.00 hod. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustí internetové stránky pomahameludom.sk a neprepustaj.sk. 

Štát poskytne pomoc pre zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý bol pre koronakrízu zatvorený rozhodnutím vlády, teda rozhodnutím hlavného hygienika. Druhá kategória sú zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorí v marci tohto roku zaznamenali pokles obratu. Od pondelka od 12.00 hod. sa budú prijímať žiadosti z prvej kategórie (zamestnávateľov), teda od tých, ktorí sú zavretí z rozhodnutia vlády. Od stredy od 12.00 h budú prijímané žiadosti od druhej kategórie. Od 14. apríla budú úrady práce posielať dohody na podpis žiadateľom o pomoc, do 24 hodín môžu podpísané žiadosti subjekty elektronicky štátu poslať naspäť. Môžu tak urobiť aj osobne. Od 15. apríla už môžu odchádzať prvé peniaze od štátu tak, aby 16. apríla mohli byť na účtoch prvých podnikateľov.

Žiadatelia by mali uvádzať v žiadostiach pravdivé údaje, aby sa v budúcnosti pri kontrole vyhli sankciám, aj trestným. Štát očakáva asi 250.000 žiadostí. K dispozícii bude tiež call centrum, ktorého číslo bude uvedené na webových stránkach. Bude pripravených 70 operátorov, ktorí budú odpovedať na prípadné otázky žiadateľov.

Aj takzvaní veľkí zamestnávatelia budú môcť čerpať štátnu pomoc. Počas budúceho týždňa by sa mohlo rozhodnúť o spôsobe poskytovania pomoci aj týmto zamestnávateľom. Aktuálne môžu čerpať pomoc určenú pre takzvané malé podniky. V ideálnom prípade dostanú pomoc na 250 pracovníkov a na toho 251. pracovníka už nie.

EU: Aktivity proti koronavírusu

V boji proti šíreniu koronavírusu pomáhajú aj inštitúcie Európskej únie (EÚ). Členským štátom poskytujú pomoc a podporu. EÚ okrem toho pracuje aj na zmierňovaní sociálnych a hospodárskych dopadov pandémie z dlhodobého hľadiska. 

Zoznam najdôležitejších desiatich krokov, ktoré EÚ v tejto súvislosti prijala

EÚ spomaľuje šírenie nákazy: S cieľom obmedziť prenos vírusu EÚ uzavrela svoje vonkajšie hranice pre nepodstatné cestovanie. Zároveň zaviedla takzvané zelené pruhy na diaľniciach, aby sa základný tovar mohol prevážať v rámci EÚ bez časových obmedzení. Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré vyhodnocuje riziká a poskytuje aktualizácie o nákaze, by malo dostať dodatočné zdroje.

Zdravotnícke vybavenie pre členské štáty: Krajiny EÚ majú v rámci mechanizmu civilnej ochrany rýchly prístup k vôbec prvej zásobe zdravotníckych zariadení RescEU, akými sú ventilátory a ochranné masky. EÚ okrem toho vyhlásila obrovský medzinárodný tender, ktorý členským štátom umožňuje uskutočňovať spoločné nákupy zariadení a liekov.

Podpora výskumu: Z výskumného programu EÚ Horizont 2020 sa financuje 18 výskumných projektov, na ktorých pracuje 140 tímov v celej Európe s cieľom vytvoriť vakcínu proti Covid19, zlepšiť diagnostiku, pripravenosť, klinické riadenie a liečbu.

Podpora obnovy hospodárstva: So zámerom pomôcť EÚ prekonať hospodárske a sociálne dôsledky pandémie Európska komisia predloží nový návrh dlhodobého rozpočtu na roky 2021 - 2027, ktorý bude obsahovať stimulačný hospodársky balík. Rozpočtu sa bude venovať aj Európsky parlament.

Repatriácia európskych občanov: Vďaka mechanizmu civilnej ochrany EÚ sa vrátilo domov vyše 10.000 Európanov z celého sveta.

Pomoc z európskeho fondu solidarity: Európsky parlament podporil nové pravidlá, ktoré členským štátom umožňujú požiadať o finančnú pomoc z Fondu solidarity EÚ na riešenie mimoriadnych udalostí v oblasti zdravia. Vďaka rozšíreniu fondu solidarity budú mať členské štáty tento rok na boj proti pandémii k dispozícii až 800 miliónov eur.

Podpora ekonomiky: Európska centrálna banka poskytuje 750 miliárd eur na zmiernenie štátneho dlhu počas krízy, ako aj 120 miliárd eur na kvantitatívne uvoľnenie a 20 miliárd eur na nákup dlhov. Poslanci EP okrem toho hlasovali za sprístupnenie 37 miliárd eur z existujúcich štrukturálnych fondov EÚ. Z týchto peňazí by sa mala financovať pomoc krajinám EÚ na riešenie krízy, podpora zdravotnej starostlivosti a pomoc pre podniky a zamestnancov.

Ochrana pracovných miest: Európska komisia navrhla koncept štátom podporovanej krátkodobej práce. Táto iniciatíva by mala zabezpečiť, aby si zamestnanci mohli udržať prácu, keď firmy prestanú pracovať v dôsledku koronakrízy.

Ochrana internetu: EÚ požiadala Netflix, Facebook a YouTube, aby znížili kvalitu svojich videí, nech sa nepreťažuje sieť, keď je teraz veľká väčšina ľudí doma.

Ochrana životného prostredia a leteckých spoločností: Parlament podporil návrh Európskej komisie na dočasné pozastavenie letov naprázdno. Letecké spoločnosti sú za normálnych okolností povinné prevádzkovať svoje lety, inak môžu v nasledujúcej sezóne prísť o svoje prevádzkové intervaly. To nútilo mnohé aerolínie lietať naprázdno, alebo len s pár pasažiermi na palube, čím len vypúšťali zbytočné emisie.

COVID-19: On-line prehľady miest

Všeobecné prehľady o tom, ako sa vyvíja návštevnosť v miestach so zvýšeným pohybom ľudí, akými súpotraviny, lekárne, parky, zastávky MHD či vlakové a autobusové stanice, pracoviská a pod. v súvislosti s ochorením COVID-19 začal zvereňovať Google.

Informácie, kedy je určité miesto najrušnejšie podľa agregovaných a anonymizovaných dát zverejňujú už dlhšie Google Mapy. Vzhľadom na to, ako štáty a komunity po celom svete bojujú s pandémiou COVID-19, narastá potreba dát a štatistík, na základe ktorých by mohli predstavitelia zdravotníctva rozhodovať o najvhodnejších opatreniach spomaľujúcich rýchlosť prenosu tohto ochorenia. V počiatočnej fáze sú poskytované  prehľady v 131 krajinách. Oficiálnym predstaviteľom pomôžu získať údaje, ako sa prejavuje uzatváranie škôl, karanténa a ďalšie opatrenia smerujúce k splošteniu krivky epidémie. Prehľady, ktoré sú voľne dostupné na stiahnutie na stránke google.com/covid19/mobility, poskytujú napríklad štatistiku, ako sa v čase mení charakter nevyhnutného pohybu obyvateľstva, čo môže napríklad slúžiť ako podklad na stanovenie vhodných otváracích hodín. Informácia o frekventovanosti prestupných staníc môže zas pomôcť pri rozhodovaní ohľadom pridania spojov či vagónov tak, aby dopravné prostriedky neboli príliš preplnené.

Google začal tieto prehľady zverejňovať na úrovni krajín a regiónov a v ďalších týždňoch bude pracovať aj na možnosti zobrazenia dát za menšie územné celky. Prehľady zobrazia trendy za niekoľko posledných týždňov, najkratší interval bude spred 48-72 hodín. Sú navrhnuté tak, aby poskytli užitočné a presné dáta, ale zároveň spĺňali prísne požiadavky na ochranu súkromia. Čerpajú sa z anonymizovaných dát od používateľov, ktorí si sami zapli funkciu „História polohy“, ktorá je vo východiskovom nastavení pre všetkých používateľov vypnutá. Využívajú taktiež veľmi modernú techniku diferenciálnej ochrany súkromia, ktorá pridáva k dátam matematický šum tak, aby z nich nebolo možné identifikovať konkrétneho používateľa. Nebude sa preto zobrazovať ani absolútne číslo návštev jednotlivých lokalít.