EU: Usmernenia režimu na hraniciach

Európska komisia (EK) predložila členským štátom EÚ usmernenia o opatreniach na riadenie štátnych hraníc, týkajúcich sa zdravia v súvislosti s krízovou situáciou, ktorú predstavuje ochorenie COVID-19.  Stanovujú zásady integrovaného prístupu k účinnému riadeniu hraníc s cieľom chrániť zdravie a zároveň zachovať integritu vnútorného trhu.

Ľudia ohrození šírením choroby COVID-19 by mali mať prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti buď v krajine, do ktorej pricestovali, alebo v krajine, z ktorej sa chystajú odísť. Toto by malo byť koordinované medzi krajinami, ktorých sa to týka. Každý, kto vstupuje na územie členského štátu EÚ, môže byť podrobený zdravotným kontrolám aj bez zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach únie. Rozdiel medzi bežnými zdravotnými kontrolami a hraničnými kontrolami spočíva v možnosti zamietnuť vstup do krajiny jednotlivým osobám. Chorým by sa nemal odoprieť vstup do krajiny, ale mal by sa im poskytnúť prístup k zdravotnej starostlivosti.

Členské štáty môžu opätovne zaviesť kontroly na vnútroschengenských hraniciach z dôvodov verejnej politiky, ktorá môže v extrémne kritických situáciách zahŕňať aj verejné zdravie. Takéto hraničné kontroly by sa však mali organizovať, aby sa zabránilo výskytu väčšieho množstva osôb (dlhé rady) na hraniciach, čo môže zvýšiť šírenie koronavírusu. Členské štáty by mali koordinovať vykonávanie zdravotných kontrol iba na jednej strane hraníc. Všetky hraničné kontroly by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom a s ohľadom na zdravie ľudí. Členské štáty musia vždy prijať svojich vlastných občanov a obyvateľov s trvalým pobytom a mali by uľahčovať tranzit ďalších občanov a obyvateľov EÚ, ktorí sa vracajú do svojej domovskej krajiny. Voči cudzím štátnym príslušníkom môžu prijať opatrenia v podobe samostatnej izolácie, ak také požiadavky zavedú aj voči svojim vlastným občanom. Členské štáty by mali uľahčiť prechod cezhraničných pracovníkov, najmä (ale nielen) tých, čo pôsobia v sektore zdravotníctva a potravinárstva a služieb (starostlivosť o deti a starších ľudí).

EK chce zachovať voľný obeh tovaru na jednotnom trhu, čo považuje za rozhodujúce na udržanie dostupnosti základných tovarov, akými sú zásoby potravín - vrátane hospodárskych zvierat či dôležitého lekárskeho a ochranného vybavenia. Cieľom EK je, aby kontrolné opatrenia na hraniciach nespôsobili vážne narušenie dodávateľských reťazcov či toku základných služieb všeobecného záujmu a neohrozili národné ekonomiky a hospodárstvo EÚ ako celku. Členské štáty by preto na hraničných priechodoch mali určiť prioritné pruhy pre strategickú nákladnú dopravu, napríklad formou "zelených pruhov". Záujem EK je zachovať aj bezpečný pohyb pracovníkov v doprave vrátane vodičov nákladných vozidiel a vlakov, pilotov a posádok lietadiel. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) neexistuje dôkaz, že potraviny sú zdrojom alebo prenášačom ochorenia COVID-19.

Upozorňujeme: Falošné webové stránky a malvérové kampane

Aj Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT varuje pred rozsiahlymi phishingovými kampaňami, ktoré využívajú obavy zo šírenia koronavírusu COVID-19. Ich cieľom je získavanie citlivých údajov, rozširovanie malvéru, ale tiež šírenie poplašných správ.

Ako príklady môžeme uviesť phishingové mailové správy rozosielané v mene Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Obsahujú napríklad takýto text: „Prejdite si priložený dokument o bezpečnostných opatreniach týkajúcich sa šírenia koronavírusu“ (z angl. Go through the attached document on safety measures regarding spreading of corona virus) alebo „Toto jednoduché opatrenie vás môže zachrániť“ (z angl. This little measure can save you). Emaily sú často hodnovernou kópiou mailov, ktoré WHO bežne distribuuje, čo zvyšuje ich dôveryhodnosť. Obsahom takýchto mailov a ich príloh môže byť malvér, odkazy na škodlivé stránky alebo rôzne nefungujúce, ale platené návody, ako predísť nákaze, resp. ponuky škodlivých a nebezpečných výrobkov, ktoré sú vydávané za účinné vakcíny. Cieľom je získavať osobné a iné citlivé údaje od obete, najmä prihlasovacie údaje do bankových služieb, čísla kreditných kariet, ale aj priame zasielanie finančných prostriedkov. Konkrétne v Ázii bol distribuovaný malvér Lokibot prostredníctvom škodlivej prílohy, ktorá mala formu návodu, ako sa brániť proti vírusu a aké opatrenia vykonať.

Vzhľadom na situáciu SK-CERT odporúča pri práci s mailom, sociálnymi sieťami a chatovacími službami:

*Neotvárať neoverené správy a správy od neznámych používateľov.

*Neotvárať podozrivé prílohy (ani v známych formátoch .pdf/.docx a iné).

*Neotvárať URL odkazy vzbudzujúce podozrenie.

*V prípade využívania emailových aplikácií vypnúť funkciu náhľadu do prílohy.

*V prípade podozrenia overiť obsah správy u odosielateľa inou formou (telefonicky, osobne).

*Nikdy nereagovať na správy žiadajúce akékoľvek osobné a citlivé údaje (prihlasovacie mená, heslá, údaje o platobných prostriedkoch).

Výskumníci v oblasti kybernetickej bezpečnosti varujú aj pred podozrivými webovými stránkami distribuujúcimi malvér pomocou aplikácií, podobajúcich sa na tzv. „korona mapy“ – interaktívne mapy, kartograficky zobrazujúce prípady COVID-19 v reálnom čase. Boli zachytené prípady, keď útočníci pomocou takejto webovej stránky lákajú používateľov na stiahnutie spustiteľného (.exe) súboru, ktorý obsahuje škodlivý kód. Nie je možné ani vylúčiť existenciu škodlivých webových stránok s podobnou tematikou ako „korona mapy“, ktoré potencionálne distribuujú škodlivý kód pomocou známych ale aj zatiaľ nezverejnených bezpečnostných chýb internetových prehliadačov. V neposlednom rade to sú aj rozličné webové stránky rozširujúce hoaxy a dezinformácie s cieľom vyvolania paniky alebo len zvýšenia návštevnosti samotnej webovej stránky. 

Pri vyhľadávaní informácií o COVID-19 používajme oficiálne zdroje informácií (štátne, zdravotné, epidemiologické a výskumné organizácie) alebo mainstreamové médiá. V prípade kartografického a grafického zobrazovania informácií - „korona máp“, odporúčame využívať iba známe služby, napríklad živý prenos pomocou platformy YouTube, alebo mapu založenú na platforme ArcGIS.

Radíme: COVID-19 a zmeny na pracovisku

Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky platia nové opatrenia. Ako sa dotknú zamestnávateľov aj zamestnancov? 

Podľa advokátskej kancelárie Havel & Partners môžeme dotknuté skupiny zamestnávateľov rozdeliť na dve skupiny:

1. Zamestnávateľov, kde pôsobia zástupcovia zamestnancov (t.j. odborová organizácia, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník).

2. Zamestnávateľov, kde nepôsobia zástupcovia zamestnancov.

Zamestnávatelia z prvej skupiny majú možnosť uzavrieť so zástupcami zamestnancov písomnú dohodu, v ktorej vymedzia vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nebude môcť prideľovať prácu. V takom prípade potom môže zamestnávateľ využiť danú dohodu a teda pôjde o prekážky na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku (resp. podľa dohody so zástupcami zamestnancov, najmenej však vo výške 60 %). Takúto dohodu so zástupcami zamestnancov však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa (ako je to napr. v Českej republike).

Medzi vážne prevádzkové dôvody môže patriť napríklad situácia, kedy v rámci jednej zmeny viac ako polovica zamestnancov na zmenu nenastúpi z rôznych dôvodov (napr. OČR, PN, nariadená karanténa a iné) a zvyšok zmeny pre malý počet zamestnancov nebude schopný riadne prevádzkovať rôzne zariadenia – zamestnávateľ teda nebude môcť prítomným zamestnancom prideľovať prácu a môže využiť dohodu so zástupcami zamestnancov. Rovnako za vážny prevádzkový dôvod sa môže považovať situácia, kedy uzavretie prevádzky nariadi priamo štát.

Zamestnávatelia z druhej skupiny v prípade, že nemôžu zamestnancom prideľovať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, majú právo poslať svojich zamestnancov domov, pričom im poskytnú náhradu mzdy v sume ich 100 % priemerného zárobku.

EU: Opatrenia na zmiernenie COVID-19

Európska komisia (EK) predstavila riešenia na zmiernenie sociálno - ekonomického dosahu epidémie COVID-19, a to vrátane možnosti využiť na tento účel 37 miliárd eur cez politiku kohézie. 

Komisia tento rok nebude vymáhať od členských štátov vrátenie nevyčerpaného predbežného financovania cez štrukturálne fondy. Asi 8 miliárd eur z rozpočtu EÚ tak budú môcť členské štáty použiť na doplnenie štrukturálneho financovania vo výške 29 miliárd eur. Zvýši sa tým výška investícií v roku 2020 a pomôže sa vopred vyčleniť aj použitie doteraz nepridelených 28 miliárd eur na financovanie politiky kohézie na roky 2014 - 2020. Komisia vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ, aby tento návrh urýchlene schválili.

Hlavná fiškálna reakcia na koronavírus pôjde cez štátne rozpočty členských štátov, a preto EK navrhla, aby vlády krajín mohli navrhnúť rozsiahle podporné opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci pre občanov a firmy, aj pre malé a stredné podniky, ktoré čelia hospodárskym problémom pre COVID-19. Ide o opatrenia, akými sú mzdové dotácie, pozastavenie platieb daní z príjmu právnických osôb a dane z pridanej hodnoty alebo sociálne príspevky. Členské štáty môžu poskytnúť finančnú pomoc priamo spotrebiteľom, napríklad na zrušené služby alebo cestovné lístky, ktoré prevádzkovatelia nevracajú. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa zmobilizuje aj na podporu prepustených pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v dôsledku koronavírusu. V roku 2020 bude mať k dispozícii až 179 miliónov eur.

Pravidlá EÚ o štátnej pomoci umožňujú členským štátom pomáhať spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity, ak potrebujú pomoc na záchranu a môžu nahradiť firmám škodu priamo spôsobenú mimoriadnymi udalosťami vrátane opatrení v odvetviach letectvo a cestovný ruch. V  nasledujúcich týždňoch bude jedna miliarda eur presmerovaná z rozpočtu EÚ ako záruka pre Európsky investičný fond s cieľom motivovať banky, aby poskytovali likviditu malým a stredným podnikom a stredným podnikom. Pomôže to najmenej 100.000 podnikom tohto typu s financovaním vo výške okolo 8 miliárd eur. Komisia presadzuje aj "úverové prázdniny" dlžníkom, ktorí sú negatívne ovplyvnení touto epidémiou.

Trend: Home office

Čoraz viac firiem aj úradov pre rastúce obavy zo šírenia koronavírusu zamestnancom umožňuje, odporúča, alebo prikazuje pracovať z domu. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat však doteraz túto možnosť využívalo pravidelne iba 3,6 % Slovákov, čo je výrazne menej ako v niektorých iných krajinách Európskej únienie.

Väčšina firiem ani úradov preto na model vzdialeného fungovania nie je technicky pripravená a neposkytuje svojim zamestnancom ani základné pokyny, ktorými by sa mali riadiť, aby obmedzili kybernetické riziká. Podľa Flowmon Networks organizácie, ktoré náhle posielajú pracovať ľudí z domu, by mali dbať na tri základné veci. V prvom rade by mali zabezpečiť, aby sa zamestnanci pripájali na diaľku cez dobre zabezpečenú a šifrovanú sieťovú komunikáciu. V praxi to znamená vytvoriť virtuálnu privátnu sieť (VPN), ideálne s dvojfaktorovou autentifikáciou, aby zamestnanci nepristupovali k dátam do firemnej siete z internetu. „Niektoré menšie firmy nemajú žiadnu virtuálnu privátnu sieť a mnohých väčším podnikom zase chýba dostatočný počet licencií, takže nedokážu zvládnuť náhly zvýšený objem komunikácie zo vzdialených lokalít", hovorí Roman Čupka. Druhým dôležitým krokom pri práci z domu je informovať ľudí o potrebe dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá. „Niektorí zamestnanci sa môžu napríklad rozhodnúť pracovať z kaviarne alebo z iných verejných priestranstiev, kde sa pripojením na verejnú wi-fi sieť vystavujú zvýšeným rizikám, že sa im hekeri nabúrajú do poštovej schránky, získajú údaje kreditnej karty alebo firemné prihlasovacie údaje“, vysvetľuje R. Čupka. Lepšie je preto podľa neho pripájať sa na verejných miestach cez hotspot mobilného telefónu, najlepšie v kombinácii s využitím VPN.

Zamestnanci, ktorí nie sú zvyknutí pracovať z domu, môžu tiež byť ľahším terčom phishingových kampaní. Po svete sa už šíria manipulatívne emaily s odkazmi alebo priloženými súbormi, ktoré majú obsahovať dôležité alebo prevratné informácie o novom koronavíruse, prípadne sľubujú grafické znázornenie aktuálnych informácií. Mnohé však slúžia na šírenie malvéru pre odchytávanie hesiel alebo ransomvéru, ktorý umožňuje útočníkom zašifrovať dáta napadnutej firmy a pýtať od obetí výkupné. „Zamestnávatelia by mali svojich ľudí varovať pred klikaním na odkazy z emailov alebo zo sociálnych sietí, hoci vyzerajú na prvý pohľad dôveryhodne a taktiež pred inštaláciou neznámeho softvéru“, pripomína R. Čupka. V rámci osvety je tiež vhodné zdôrazniť zamestnancom potrebu posilniť a pravidelne meniť prístupové heslá. Jedna zo základných prevencií proti hekerom je používať dlhšie a zložitejšie heslá, ktoré okrem písmen obsahujú aj číslice a špeciálne znaky. „V tomto prípade sa však málokto vyhne používaniu správcu hesiel. Alternatívne sa dajú heslá koncipovať napríklad ako úryvky piesní a inak zrozumiteľného textu. Ideálne je ich tiež čo najčastejšie meniť, čo môže byť v prípade prihlasovania do firemných systémov pokojne aj každý mesiac", radí R. Čupka.

Tretím krokom pri zavádzaní home officu by mala byť neustála kontrola a monitoring prebiehajúcich pripojení zamestnancov. „S nárastom počtu ľudí pracujúcich z domu a vyššou vyťaženosťou sietí sa budú organizácie častejšie potýkať s rozličnými funkčnými a bezpečnostnými problémami, ktoré budú musieť IT oddelenia riešiť“, dodáva odborník na kybernetickú bezpečnosť.