streda 19. februára 2020

Radíme: Ako sa ubrániť ransomvérovým útokom v zdravotníctve

Na konferencii ICT v zdravotníctve 2020 v Prahe odznelo, že ransomvérovým útokom na zdravotnícke zariadenia je možné sa úspešne ubrániť, avšak iba za cenu zásadnej zmeny prístupu ku kybernetickej bezpečnosti a ochrane citlivých dát. Na dosiahnutie efektívnej kybernetickej ochrany je potrebné zaistiť rad podmienok, z ktorých päť je úplne kľúčových. 

„Celkové náklady na likvidáciu ransomvérového útoku v benešovskej nemocnici sa podľa posledných informácií vyšplhali na 60 miliónov korún. A ak hajtmanstvo stredočeského kraja tvrdí, že zabezpečenie nemocnice bolo na štandardnej úrovni porovnateľné s ostatnými nemocnicami, potom je potrebné aktuálne zabezpečenie českých zdravotníckych zariadení radikálne zlepšiť“, uviedol na konferencii Aleš Hok. 

Acronis hovorí o 5 základných podmienkach, ako sa podobným útokom ubrániť: 
§Dobre skryté zálohy – zaistiť, že sú zálohy absolútne nedobytné, buď striedavým vypínaním úložísk, využívaním pások alebo striktným dodržiavaním pravidla 3 – 2 – 1 (ukladaním záloh offsite). 
§Aktívna ochrana proti ramsomvéru – s cieľom zabrániť šifrovaniu dát v samom zárodku či infikovaniu záloh, z ktorých sa potom nedajú obnoviť systémy, ako sa to stalo v nemocnici v Benešove. 
§Firewall – členiť sieť na menšie segmenty a používať firewall aj medzi jednotlivými segmentmi siete. 
§Centrálny monitoring – centrálne a nezávisle sledovať služby ochrany na zariadeniach a dostávať upozornenia o situáciách typu, že stroje fungujú, ale nefungujú na nich sledované služby antivírusu, zálohovania a pod. 
§Zabezpečenie koncových bodov – odtiaľ spravidla prichádza nákaza, dnes najčastejšie prostredníctvom elektronickej pošty, ktorá musí byť zabezpečená proti spamu a phishingu už na úrovni poštového servera. 

Popri týchto základných podmienkach existuje rad ďalších opatrení. Napríklad Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) vydal na svojich stránkach v súvislosti s poslednými útokmi 47 odporúčaní. S rastúcim objemom dôverných dát v zdravotníctve sa zdravotnícke zariadenia stávajú obľúbenejším terčom pre hekerov. Tí právom predpokladajú väčšiu ochotu na spoluprácu, teda vyššiu pravdepodobnosť uhradenia výkupného.

EU: Vyše 100 miliónov eur pre LIFE

Európska komisia vyčlenila 101,2 milióna EUR na najnovšie projekty v rámci programu LIFE. Financie sú určené na podporu 10 rozsiahlych projektov v oblasti životného prostredia a klímy v deviatich členských štátoch: na Cypre, v Estónsku, Francúzsku, Grécku, Írsku, Lotyšsku, na Slovensku, v Českej republike a Španielsku. 

Integrované projekty členským štátom pomáhajú dodržiavať právne predpisy Európskej únie (EÚ) v šiestich oblastiach: príroda, voda, vzduch, odpad, zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa zmene klímy. Investícia do programu LIFE má zmobilizovať viac ako 6,5 miliárd EUR z doplnkových fondov, keďže členské štáty môžu využívať aj iné zdroje financovania EÚ vrátane poľnohospodárskych, regionálnych a štrukturálnych fondov, programu Horizont 2020, ako aj vnútroštátnych fondov a investícií zo súkromného sektora. 

Rozsiahle projekty podporia Európsku ekologickú dohodu a ambície EÚ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Pomôžu obnoviť a zachovať ekosystémy a druhy, na ktorých sme všetci závislí, posunúť sa smerom k obehovému hospodárstvu, zlepšiť ovzdušie a kvalitu vody, podporiť udržateľné financovanie a zvýšiť odolnosť voči zmene klímy v Európe.

Program LIFE je nástrojom EÚ na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy. Funguje od roku 1992 a spolufinancoval vyše 5.400 projektov v celej EÚ a tretích krajinách. Rozpočet na roky 2014 - 2020 je stanovený na 3,4 miliardy EUR v bežných cenách. Pokiaľ ide o budúci dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 - 2027, Európska komisia navrhuje zvýšiť financovanie programu LIFE o takmer 60 %.

Trend: Vzťahy v práci

Zoznámenie sa s partnerom na pracovisku nie je ničím mimoriadnym. Podľa informácií zo štúdie Viedenskej univerzity publikovanej v roku 2018 až 10 % partnerských vzťahov vznikne v práci. A to aj napriek stúpajúcemu trendu zoznamovania sa on-line. 

Keďže pracovné činnosti nám často zaberajú oveľa viac času než je čas voľný, nie je žiadnym prekvapením, že svoju lásku často nachádzame medzi kolegami. „Pokiaľ pracujeme v jednom tíme, môžeme so zápalom preberať spoločné témy, veci a ľudí z práce a máme jeden pre druhého porozumenie, pretože máme dokonalú znalosť toho, v čom druhý pracuje, poznáme jeho realitu“, hovorí psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Alena Večeřová Procházková. Napriek tomu, že práca je podľa Stanfordskej štúdie štvrtým najčastejším miestom, kde ľudia stretnú svojho životného partnera, aj tu platia určité pravidlá, ktoré treba dodržiavať. „Ak ide napríklad o vzťah nadriadeného a podriadeného pracovníka alebo pracovníčky, zabezpečíme presun jedného z nich na iné oddelenie, na zaistenie objektívneho prístupu pri riadení zamestnancov”, dodáva Ján Komoš. 

Byť so svojím partnerom doma i v práci je poväčšine príjemné, no pri zle nastavenej komunikácii to môže časom spôsobiť zbytočné napätie. „Medzi riziká vzťahov, ktoré vznikli na pracovisku patria predovšetkým zovšednenie, žiarlivosť a rivalita“, upozorňuje MUDr. Alena Večeřová Procházková. Pre také páry je dôležité vedieť oddeliť pracovné záležitosti od osobných a nenechávať unikať tlak z pracovných povinností do vlastnej domácnosti. Vzťah nadviazaný na pracovisku je vo svojej podstate rovnaký ako každý iný, a tak sa okrem burácania svadobných zvonov môže stať, že si partneri po čase prestanú rozumieť a rozhodnú sa rozísť. Fakt, že pracujú doslova vedľa seba, môže rozchod skomplikovať, no ako väčšina nepríjemne vyzerajúcich situácií aj táto sa dá vyriešiť. Vyhovenie žiadosti o presun na inú zmenu, či oddelenie nie je samozrejmosťou, je však aj v záujme zamestnávateľa, aby atmosféra na pracovisku nebola pod bodom mrazu.

utorok 18. februára 2020

Upozorňujeme: Internetový obchod huglo.sk

Slovenská obchodná inšpekcia zaznamenala koncom roka 2019 aj začiatkom roka 2020 zvýšený nárast podaní proti internetovému obchodu huglo.sk. 

Podľa spotrebiteľov po uskutočnení objednávky a jej následnom zaplatení nie je tovar z internetového obchodu huglo.sk doručený. Viacero spotrebiteľov si taktiež uplatnilo právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu, predávajúci odstúpenie akceptoval, avšak peniaze im nevrátil. Navyše po uskutočnení nákupu a realizácii platby nie je možné s predávajúcim komunikovať žiadnym zo spôsobov uvedených na stránke internetového obchodu. Na uplatnené reklamácie nereagujú. 

Prevádzkovateľom internetového obchodu je spoločnosť ROPETA LTD, Enterprise House 2 Pass Street, Oldham, Manchester, United Kingdom. Kontrolná činnosť SOI je v rámci jej kompetencií však zameraná na podnikateľské subjekty so sídlom na území SR. V prípade spotrebiteľského problému s podnikateľským subjektom z iného členského štátu EÚ majú spotrebitelia možnosť obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum v SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Mlynské Nivy 44/A, 827 15 Bratislava, tel.: 02/4854 2317, 02/4853 2019, fax: 02/4854 1627, e-mail: info@esc-sr.sk, web: www.esc-sr.sk.

Vzhľadom na intenzitu podnetov spotrebiteľov a skutočnosť, že Slovenská obchodná inšpekcia nie je oprávnená vymáhať platby za nedodaný tovar, odporúča spotrebiteľom dôkladne zvážiť všetky spotrebiteľské rozhodnutia, týkajúce sa zakúpenia produktov prostredníctvom vyššie uvedenej webovej stránky.

Výzva: Podpora nabíjačiek pre elektromobily

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo 2. kolo výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu budovania verejne prístupných elektrických nabíjacích staníc. Novinkou je, že o finančný príspevok môžu požiadať nielen samosprávy, ale aj podnikatelia. Záujemcovia budú môcť podávať žiadosti od 17. apríla do 17. júla 2020. 

Do druhého kola výzvy boli presunuté aj nevyčerpané finančné prostriedky z prvého kola. Celkovo tak majú záujemcovia k dispozícii 650 tisíc eur. O príspevok môžu žiadať obce, mestá, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie, ale aj právnické osoby – podnikateľské subjekty. Samosprávy aj podnikatelia môžu požiadať o podporu minimálne na jednu nabíjaciu stanicu (2 nabíjacie body) až maximálne osem nabíjacích staníc (16 nabíjacích bodov). V prípade miest a obcí môže byť výška podpory od 2.500 až do 20.000 eur. Samospráva, ktorá požiada o príspevok, musí mať 5 % vlastných zdrojov, 95 % nákladov pokryje dotácia zo štátneho rozpočtu. V prípade podnikateľov je minimálna výška podpory 2.500 a maximálna 10.000 eur v závislosti od počtu nabíjacích bodov. Podnikateľ, ktorý požiada o príspevok, musí mať 50 % vlastných zdrojov a 50 % nákladov pokryje dotácia. Podpora smeruje pre tzv. AC nabíjačky s výstupným výkonom väčším ako 11 kW. Podrobnosti sú zverejnené na webovej stránke mhsr.sk/ministerstvo/dotacie/dotacie-v-roku-2020, ako aj na webe Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA), ktorá túto výzvu v spolupráci s ministerstvom administruje. 

Počet nabíjačiek na elektromobily sa vďaka podpore štátu výrazne zvýši. Už vďaka historicky prvej výzve, ktorú MH SR vyhlásilo v júli 2019, pribudnú nabíjacie stanice pre elektromobily s technológiou AC v 72 mestách a obciach. Keďže majú po dva konektory, motoristi budú mať k dispozícii nových 144 nabíjacích bodov. Cieľom rezortu je podporiť predovšetkým budovanie nabíjacích staníc mimo diaľníc a rýchlostných ciest, a tiež v menej rozvinutých regiónoch.