Výzva: Podpora nabíjačiek pre elektromobily

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo 2. kolo výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu budovania verejne prístupných elektrických nabíjacích staníc. Novinkou je, že o finančný príspevok môžu požiadať nielen samosprávy, ale aj podnikatelia. Záujemcovia budú môcť podávať žiadosti od 17. apríla do 17. júla 2020. 

Do druhého kola výzvy boli presunuté aj nevyčerpané finančné prostriedky z prvého kola. Celkovo tak majú záujemcovia k dispozícii 650 tisíc eur. O príspevok môžu žiadať obce, mestá, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie, ale aj právnické osoby – podnikateľské subjekty. Samosprávy aj podnikatelia môžu požiadať o podporu minimálne na jednu nabíjaciu stanicu (2 nabíjacie body) až maximálne osem nabíjacích staníc (16 nabíjacích bodov). V prípade miest a obcí môže byť výška podpory od 2.500 až do 20.000 eur. Samospráva, ktorá požiada o príspevok, musí mať 5 % vlastných zdrojov, 95 % nákladov pokryje dotácia zo štátneho rozpočtu. V prípade podnikateľov je minimálna výška podpory 2.500 a maximálna 10.000 eur v závislosti od počtu nabíjacích bodov. Podnikateľ, ktorý požiada o príspevok, musí mať 50 % vlastných zdrojov a 50 % nákladov pokryje dotácia. Podpora smeruje pre tzv. AC nabíjačky s výstupným výkonom väčším ako 11 kW. Podrobnosti sú zverejnené na webovej stránke mhsr.sk/ministerstvo/dotacie/dotacie-v-roku-2020, ako aj na webe Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA), ktorá túto výzvu v spolupráci s ministerstvom administruje. 

Počet nabíjačiek na elektromobily sa vďaka podpore štátu výrazne zvýši. Už vďaka historicky prvej výzve, ktorú MH SR vyhlásilo v júli 2019, pribudnú nabíjacie stanice pre elektromobily s technológiou AC v 72 mestách a obciach. Keďže majú po dva konektory, motoristi budú mať k dispozícii nových 144 nabíjacích bodov. Cieľom rezortu je podporiť predovšetkým budovanie nabíjacích staníc mimo diaľníc a rýchlostných ciest, a tiež v menej rozvinutých regiónoch.

Prieskum: Najčastejšie dôvody neplatenia

Dočasný výpadok vo financiách je najčastejším dôvodom, ktorý bráni koncovým zákazníkom (B2C), aby splácali faktúry. Uviedlo ho 57 % respondentov. Hneď za ním nasleduje zábudlivosť. Podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices 2019 neplatenie takto odôvodňuje 47 % opýtaných. 

Na ďalších priečkach sa umiestnili osobná platobná neschopnosť (45 %) a úmyselné nezaplatenie, resp. snaha o podvod (36 %). Medzi respondentmi v západnej Európe prevláda ako najčastejší dôvod dočasný výpadok vo financiách (53 %), nasledovaný zábudlivosťou (51 %). Východoeurópske krajiny majú rovnaké poradie dôvodov, avšak percento je iné. Dočasný výpadok vo financiách označilo 60 % a zábudlivosť 45 % respondentov. 

Na Slovensku vznikla zaujímavá situácia, kedy dočasný výpadok vo financiách považuje za hlavný dôvod zlej platobnej disciplíny 59 % opýtaných. Na druhom mieste skončila osobná platobná neschopnosť (51 %) a zábudlivosť je až na treťom mieste – rovnako ako úmyselné nezaplatenie, resp. snaha o podvod (48 %). „Dočasný výpadok vo financiách je niečo, čo sa môže prihodiť každému a časom sa človeku z toho problému isto podarí dostať. No ak si zoberieme ako dôvod zábudlivosť alebo úmyselné nezaplatenie, tie už svedčia o zlej platobnej morálke Slovákov. Práve na Slovensku dosiahli tieto dôvody pomerne vysoké percentá“, dodal Michal Šoltes.

Pôžičky: Realita pre viac ako polovicu mladých Slovákov

Mladí Slováci si najčastejšie požičiavajú na bývanie a obstaranie automobilu, každý desiaty mladý dlžník si požičal na nákup elektroniky. Z prieskumu vypracovaného agentúrou STEM/MARK pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) tiež vyplýva, že štvrtina mladých Slovákov vo veku 18 až 22 rokov má dve alebo tri pôžičky. 

Nejakú finančnú pôžičku má v súčasnosti 51 % mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov. Viac sa zadlžujú muži (57 %) než ženy (45 %). Mladí Slováci si najčastejšie berú úver vo veku 27 až 30 rokov (78 %) a ľudia bez maturity i vysokoškolsky vzdelaní si požičiavajú v podobnej miere. „Vysoký podiel pôžičiek medzi ľuďmi mladšími než 30 rokov, ktorí žijú v manželskom alebo partnerskom vzťahu a majú jedno či viac detí, jasne súvisí s pôžičkami na vlastné bývanie. Znepokojivé je zistenie, že 15 % mladých ľudí vo veku 18 až 22 rokov rieši pôžičkou náklady na voľnočasové aktivity. Alarmujúci je tiež celkový počet úverov významnej časti mladých ľudí", hovorí Jaroslava Palendalová. 

Nadpolovičná väčšina (52 %) mladých dlžníkov má len jeden úver a spravidla ide o hypotéku na vlastný dom či byt. Plných 16 % najmladších dlžníkov (vo veku 18 až 22 rokov) má dokonca štyri pôžičky. Viacnásobne sa zadlžujú predovšetkým študenti, dve alebo tri pôžičky má 31 % študentov, štyri pôžičky celých 20 %. „Závery nášho aktuálneho prieskumu medzi mladými ľuďmi bohužiaľ ukazujú, že väčší počet rôznych pôžičiek majú najčastejšie ľudia s nízkymi príjmami, ktorí sa v prípade nečakaných výdavkov ľahko dostanú do situácie, keď nebudú schopní splácať všetky svoje záväzky", dodáva Palendalová. 

Absolútna väčšina (84 %) zadlžených respondentov získala pôžičku (spravidla hypotéku) od banky. Každý siedmy (14 %) mladý dlžník si požičal peniaze od rodičov a 10 % účastníkov prieskumu sa obrátilo na poskytovateľa spotrebiteľských úverov.

EU: Parlament schválil obchodnú a investičnú dohodu s Vietnamom

Európsky parlament (EP) odobril dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou (EÚ) a Vietnamom. Zákonodarcovia si od dohody sľubujú sprísnenie noriem a pravidiel v juhovýchodnej Ázii, ktoré by sa tak priblížili k štandardom v EÚ. Dohodu zároveň považujú za ďalší krok na ceste k voľnému obchodu s celým regiónom.

Dohoda o voľnom obchode by mala v priebehu desiatich rokov odstrániť temer všetky clá medzi Vietnamom a EÚ vrátane ciel na hlavné exportné artikle únie: stroje, automobily a chemické produkty. Vzťahuje sa aj na služby, napríklad v oblasti bankovníctva, námornej dopravy či pošty, pri ktorých budú mať podniky z EÚ lepší prístup na vietnamský trh. Firmy z EÚ sa budú môcť uchádzať aj o zákazky v rámci verejného obstarávania vyhlasovaného vietnamskou vládou či niektorými mestami vrátane Hanoja. Dohoda tiež poskytuje vo Vietname ochranu stošesťdesiatim deviatim jedinečným európskych výrobkom, medzi ktoré patrí aj slovenské tokajské víno.

Je to tiež nástroj na ochranu životného prostredia a podporu udržania pokroku, ktorý Vietnam dosiahol v sociálnych otázkach vrátane pracovných práv zamestnancov. Pre Vietnam predstavuje aj záväzok vo vzťahu k uplatňovaniu Parížskej dohody. Na základe tlaku EP sa Vietnam zaviazal ratifikovať dva dohovory Medzinárodnej organizácie práce: do roku 2020 by sa krajina mala prihlásiť k dohovoru o zrušení nútenej práce a do roku 2023 k dohovoru o slobode združovania. Platnosť dohody bude možné v prípade porušovania ľudských práv pozastaviť. 

Parlament tiež odobril uzatvorenie dohody o ochrane investícií. Dohoda počíta s vytvorením systému riešenia sporov medzi podnikmi a štátom, ktorý bude založený na nezávislých sudcoch. Poslanci následne prijali k investičnej dohode samostatné nelegislatívne uznesenie. 

Po súhlase Európskeho parlamentu musí dohodu o voľnom obchode formálne uzatvoriť Rada (ministrov) EÚ. Pred jej vstupom do platnosti sa obe strany musia vzájomne informovať o ukončení ratifikačného procesu. Dohoda o ochrane investícií si okrem súhlasu EP vyžaduje aj ratifikáciu jednotlivými členskými štátmi EÚ.

Vietnam je po Singapure v rámci Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) druhým najväčším obchodným partnerom EÚ. Objem obchodnej výmeny predstavuje ročne pri tovaroch 47,6 miliárd eur, v oblasti služieb je to 3,6 miliárd eur. Vývoz EÚ do Vietnamu rastie každoročne o 5% - 7%. Deficit obchodnej bilancie EÚ s Vietnamom dosahoval v roku 2018 približne 27 miliárd eur. EÚ dováža z Vietnamu najmä telekomunikačné zariadenia a odevné a potravinárske výrobky. Medzi hlavné vývozné artikle Únie smerujúce do Vietnamu patria stroje a dopravné zariadenia, chemické látky a poľnohospodárske produkty.

Trend: Internet a digitálne zručnosti

Na Slovensku aktuálne disponuje s pripojením k internetu 82 % domácností. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat priemerný Slovák za rok 2019 využil internet aspoň raz za týždeň.

Prirodzene, zvyšujú sa aj naše digitálne zručnosti. Kým pred desiatimi rokmi mala základné počítačové zručnosti ani nie polovica Slovákov, vlani to boli už viac ako dve tretiny ľudí. V rámci jednotlivých krajov sa znalosti a pokrytie internetom postupne doťahujú na západ. „Východ Slovenska má podstatne väčšie pokrytie internetom, ako to bolo pred desiatimi rokmi. Zvyšujú sa aj požiadavky zamestnávateľov na digitálne zručnosti zamestnancov, a tak aspoň základnú počítačovú gramotnosť má na východe krajiny každý druhý človek", uviedla analytička Lenka Buchláková. Na východnom Slovensku má internet 83 % domácností. Ešte v roku 2012 to bolo necelých 60 %. Východ sa v tomto smere doťahuje na západ, keďže na západnom Slovensku má internet 84 % domácností. Počet Slovákov, ktorí využívajú služby internetbankingu, vzrástol za posledných desať rokov viac ako trojnásobne. Podľa Eurostatu využívalo za rok 2019 internetové služby v oblasti bankovníctva 55 % Slovákov vo veku od 16 do 74 rokov. Aktívnych používateľov pribúda aj vďaka zvyšovaniu dosiahnutého vzdelania ľudí. 

S vyššou frekvenciou využívania internetu sa množia aj bezpečnostné hrozby. V roku 2019 približne jeden z troch občanov EÚ vo veku 16 až 74 rokov eviduje incidenty súvisiace s bezpečnosťou pri používaní internetu. Najčastejším bezpečnostným incidentom nahláseným v roku 2019 bol phishing. Až štvrtina Európanov uviedla, že dostali podvodné správy emailom. Presmerovanie na falošné webové stránky vyžadujúce osobné informácie (pharming) bolo druhým najčastejšie hláseným bezpečnostným incidentom (12 % ľudí). Podiel ľudí, ktorí mali problémy s bezpečnosťou pri používaní internetu, sa v jednotlivých členských štátoch Európskej únie líšili. Najvyššie miery boli zaznamenané v Dánsku (50 %), nasleduje Francúzsko (46 %), Švédsko (45 %), Malta a Holandsko (obidve 42 %), Fínsko (41 %) a Nemecko (40 %). Naopak, najnižšie podiely boli zaznamenané v Litve (7 %), Poľsku (9 %), Lotyšsku (10 %), Bulharsku (13 %) a Grécku (13 %). Na Slovensku bezpečnostnú hrozbu na internete zaznamenalo približne 20 % ľudí.