Bankrot: V januári najviac v Prešovskom kraji

V januári 2020 zbankrotovalo 1.160 obyvateľov Slovenska. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) to v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.141 osobnými bankrotmi predstavuje nárast iba o necelé dve percentá. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v decembri 2019 zbankrotovalo 2.703 dlžníkov, ich v januári 2020 bolo takmer o 60 % menej.

„Predpokladáme, že počet osobných bankrotov v roku 2020 neprekoná historické hodnoty z minulého roka, keď zbankrotovalo až 16.167 obyvateľov Slovenska, ale naďalej bude vysoký. Prvý mesiac tohto roka náš predpoklad potvrdzuje. Kým v minulom roku v jednom mesiaci priemerne zbankrotovalo 1347 dlžníkov, v januári 2020 ich zbankrotovalo takmer o 14 % menej", povedala Jana Marková, hlavná analytička. V prvom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom kraji – 271, najmenej v Bratislavskom kraji - 50. Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v januári 2020 ich pripadalo na mužov 652 (56,21 %) a na ženy 508 (43,79 %). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 29,66 %, za nimi nasledovali tridsiatnici s podielom 25,78 %.

Z dlhodobých štatistík spoločnosti vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára 2020 zbankrotovalo už takmer 40.000 obyvateľov Slovenskej republiky. Zároveň v januári 2020 súdy zrušili 898 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 814 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 84 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Trend: Digitálne inovácie v automobilovom biznise

Produktové a digitálne inovácie pomáhajú predajcom automobilov zvyšovať tržby. Napríklad autobazáre môžu na základe analýzy dát presúvať vozidlá medzi pobočkami tak, aby boli k dispozícii na mieste s najvyšším dopytom. Inteligentné aplikácie tiež pomáhajú určiť najvýhodnejšiu výkupnú cenu ojazdených automobilov. 

Automobilový svet prechádza v posledných rokoch búrlivým rozvojom. Automobilky masívne investujú do vývoja elektromobilov, pohrávajú sa s myšlienkou autonómneho riadenia a s väčším či menším úspechom sa rozvíjajú rôzne projekty zdieľanej mobility. „V dnešnom digitálnom svete uspejú len firmy, ktoré vedia pracovať s dostupnými dátami a pružne reagujú na významné trhové signály. Na trendy transformujúce svet automobilov musia odpovedať nielen výrobcovia vozidiel, ale tiež všetci ostatní hráči na trhu, od dílerov automobilov, cez firmy budujúce infraštruktúru, až po predajcov ojazdených áut“, uviedol Stanislav Gálik. České dátové aplikácie sa dnes využívajú nielen v rámci skupiny AURES Holdings, ale tiež u významných díleroch áut a sietí autobazárov v zahraničí, vo Veľkej Británii, v Kazachstane a Juhoafrickej republike. S ich pomocou môžu napríklad dynamicky oceňovať svoje vozidlá, alebo riadiť skladové zásoby s využitím umelej inteligencie. 

V minulom roku sa AuresLab zameral na vývoj digitálnych nástrojov, ktoré zrýchľujú celý predajný aj výkupný proces a vedú k ešte väčšej transparentnosti a individualizácii. „Chceme, aby zákazníci mali detailný prehľad o tom, čo sa v rámci predajného či výkupného procesu deje. Pozitívnym prínosom digitalizácie je tiež väčšia ohľaduplnosť k prírode. Našim cieľom je bezpapierová administratíva v 90 percentách procesov“ doplnil Stanislav Gálik. Významnou novinkou minulého roka bola aplikácia, ktorá v reálnom čase porovnáva ceny vozidiel na medzinárodných trhoch. Vďaka porovnaniu predajných cien v jednotlivých európskych krajinách získali zákazníci autocentier AAA AUTO výkupnú cenu na celoeurópskom trhu. Ostatné autobazáre zatiaľ oceňujú vozidlá len pre svoju krajinu.

EU: Slováci elektronickým službám verejnej správy nedôverujú

Takmer pätina (19 %) Slovákov pre obavy o bezpečnosť obmedzuje, alebo úplne odmieta komunikovať s verejnou správou a využívať jej služby cez internet. Podľa údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, voči elektronických službám štátu a komunikácii s verejnou správou majú Slováci najväčšiu nedôveru v celej Európskej únii (EÚ), kde toto číslo dosahuje v priemere iba 8 %. 

Výrazne častejšie, ako je v EÚ bežné, obmedzujeme, alebo sa úplne vyhýbame aj zverejňovaniu osobných údajov na sociálnych sieťach. Týka sa to až 36 % obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo priemer EÚ je 25 %. Na druhej strane, v porovnaní s obyvateľmi iných krajín únie sa o niečo menej obávame nakupovať cez internet, alebo využívať verejné bezdrôtové wi-fi siete. Dôvod, prečo Slováci považujú využívanie služieb eGovernmentu spomedzi sledovaných aktivít za jednu z najrizikovejších, hoci inde v EÚ vzbudzuje naopak najmenšie obavy, je podľa konzultanta Flowmon Networks Romana Čupku všeobecne zlá povesť elektronických služieb verejnej správy na Slovensku: „V pamäti ľudí rezonuje aj medializácia informácií o možnosti heknutia elektronických občianskych preukazov.“ 

Problém s bezpečnosťou pri používaní internetu mala v predošlých 12 mesiacoch v štatistickom zisťovaní Eurostatu vyše tretina obyvateľov EÚ a minimálne jeden problém súvisiaci s bezpečnostnými incidentmi priznala zhruba každá desiata (12 %) zo 160 tisíc oslovených firiem. Na Slovensku potvrdilo problémy v súvislosti s IT bezpečnosťou až 15 % podnikov, čiže zhruba o desatinu viac ako je priemer EÚ. Eurostat uvádza, že až 90 % firiem na Slovensku a 93 % v EÚ s viac ako desiatimi zamestnancami má zavedené aspoň jedno bezpečnostné opatrenie. Podľa R. Čupku však ide zvyčajne o bežný antivírus či firewall, a tie nie sú voči aktuálnym hrozbám dostatočné. Dokazujú to aj čísla Eurostatu, podľa ktorých narušenia IT bezpečnosti spôsobovali vlani v európskych firmách najčastejšie problémy s dostupnosťou služieb. Môže ísť nielen o webové služby poskytované zákazníkom, ale aj o služby využívané zamestnancami pri každodennej práci. „Výpadky služieb spôsobujú zvyčajne takzvané DDoS útoky, alebo napadnutia ransomvérom, prípadne nesprávne konfigurácie v infraštruktúre a aplikáciách, ktorým sa firmy nevedia efektívne vyhnúť bez pokročilých nástrojov schopných vidieť do dátovej prevádzky a odhaľovať obdobné udalosti“, vysvetľuje R. Čupka. Problémy s výpadkami nahlásilo pre Eurostat za predošlých 12 mesiacov 9 % firiem v EÚ.

Výzva: Podpora slovenských poľnohospodárov

Slovenskí poľnohospodári sa môžu zapojiť do ďalších dvoch nových výziev prostredníctvom štátnej pomoci. Prvou je poskytnutie podpory na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat a druhou podpora platby poistného v poľnohospodárskej výrobe.

 

Agrorezort sa vracia k niekdajšej podpore zvozu a likvidácie uhynutých častí zvierat. V rámci štátnej pomoci Pôdohospodárska platobná agentúra nepriamo podporí poľnohospodárov až do vo výšky 100 % ich nákladov na odstraňovanie mŕtvych hospodárskych zvieratá do 75 % nákladov na likvidáciu týchto mŕtvych hospodárskych zvierať. Žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci na odstraňovanie a likvidáciu uhynutých zvierat a na poistné v roku 2020 môžu predkladať oprávnení žiadatelia v termíne od 5. februára do 4. marca 2020. Vo výzve sú žiadatelia oslobodení od predkladania niektorých potvrdení, a to potvrdenie z Obchodného registra, Živnostenského registra, zo Sociálnej poisťovne, zo všetkých zdravotných poisťovní, z registra trestov a daňového úradu.

Pôdohospodárska platobná agentúra zverejnila s rovnakým termínom predkladania žiadostí od 5. februára do 4. marca 2020 aj výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci v roku 2020 na opatrenie dotácia na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe. Ide o pomoc, ktorú štát poskytol poľnohospodárom aj vlani. Každoročné preplatenie časti ročného poistného je pre nich mimoriadne dôležité práve v čase, kedy sa následky klimatických zmien podieľajú aj na nižších úrodách poľnohospodárskych plodín.

EU: Podpora pre digitálne prevody

Európska investičná banka (EIB) a Azimo, európska služba pre prevod peňazí oznámili dohodu o rizikovom dlhu vo výške 20 miliónov EUR. Ide o podporu z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), finančného piliera investičného plánu pre Európu.

Pôžička pomôže spoločnosti Azimo urýchliť jej rozšírenie, vrátane rozvoja vlastnej automatizovanej platobnej platformy. V súčasnosti má sídlo v Krakove približne 130 zo 160 zamestnancov spoločnosti a financovanie EIB umožní spoločnosti rýchlejšie rozvíjať technický tím. Azimo bolo založené v roku 2012 a ponúka služby digitálneho cezhraničného prevodu peňazí. Doteraz vybudovalo sieť 20.000 miestnych bánk vo vyše 200 krajinách a teritóriách. V roku 2019 spoločnosť previedla viac ako 1 miliardu USD do celého sveta a jej služby využilo viac ako dva milióny zákazníkov. 

V poslednom desaťročí došlo na globálnom trhu prevodu peňazí k bezprecedentným zmenám. Zatiaľčo väčšina podnikania sa stále deje prostredníctvom tradičných poskytovateľov a retailových bánk, digitálni hráči - ktorí používajú nové technológie na zvýšenie rýchlosti a zníženie nákladov - narušujú priemysel a získavajú podiel na trhu. Tieto zníženia nákladov presadzuje OSN v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja (cieľ 10.c): majú významný vplyv v rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde prichádzajúce prevody od zahraničných pracovníkov často predstavujú vysoký podiel na celkovom HDP.

Podľa Svetovej banky dosiahol v roku 2018 objem globálnych remitencií 642 miliárd USD a predpokladá sa, že do roku 2021 dosiahne vyše 700 miliárd USD.