Trend: Celoročné pneumatiky

Podiel vodičov, ktorí využívajú celoročné plášte pribúda aj na slovenských cestách. Technológie prispeli k zdokonaleniu ich konštrukcie, dezénu aj zmesi, pričom eliminovali nedostatky starších modelov. Pneumatiky, ktoré je možné plnohodnotne používať po celý kalendárny rok, ale majú aj svoje limity.

Pneumatiky pre osobné automobily môžeme radiť do troch kategórií - vedľa klasických letných a zimných plášťov existujú tiež celoročné. Kým prvé dve kategórie sú určené predovšetkým vodičom s vyšším ročným nájazdom, celosezónne pneumatiky sú ideálnou pre motoristov, ktorí najazdia okolo päť tisíc kilometrov ročne, nepohybujú sa v horských oblastiach, alebo majú viac ako jeden automobil. Hoci sú kompromisom medzi letným a zimným obutím, spĺňajú všetky legislatívne požiadavky na prevádzku v každom ročnom období. Symbol snehovej vločky, tzv. 3PMSF ich oprávňuje používať aj v zimnom období, ak sa na cestách vyskytuje či sa predpokladá súvislá vrstva snehu, ľad alebo námraza. Počas zimy však platí, že musia mať hĺbku dezénu minimálne 3 milimetre.

Medzi hlavné výhody celosezónnych pneumatík patrí finančná aj časová úspora. Nie je potrebné investovať do viacerých sád pneumatík, ani kupovať druhú sadu ráfikov a senzorov TPMS. Navyše sa ušetria aj náklady na prezúvanie. Odpadávajú tiež problémy s uskladnením práve nepoužívanej sady. Za výhodu možno považovať aj to, že u vodičov s nízkym nájazdom nedochádza k veľkému starnutiu pneumatík. Za nevýhodu naopak nutnosť dodržania minimálnej hĺbky dezénu 3 mm v zimnom období. U všetkých typov obutia vozidla však platí, že by motoristi mali pravidelne kontrolovať jedenkrát za mesiac tlak v pneumatikách a tiež geometriu vozidla v odborných servisoch. Praktickosť a univerzálnosť celoročných pneumatík oceníte aj vo chvíľach nečakaných výkyvov počasia a nie je potrebné zaoberať sa ani  ideálnym termínom na prezutie.

Aj keď súčasné "univerzálky" poskytujú dobré jazdné vlastnosti na rôznych povrchoch, majú aj svoje limity. Oproti výhradne letným či zimným plášťom nedosahujú v podmienkach typických pre jednotlivé obdobia ich výkony. Letné pneumatiky ponúknu v letnom období lepšie vlastnosti a bezpečnosť ako pneumatiky uziverzálne, kým v zimnom období možno očakávať, že kvalitné zimné obutie bude mať lepšie vlastnosti. Z hľadiska bezpečnosti a jazdných vlastností sú teda stále vhodnejšie dve sady plášťov na zimnú a letnú sezónu. To platí najmä u vodičov, ktorí sú veľa na cestách a nemôžu zvoliť alternatívnu prepravu v prípade náhleho zhoršenia podmienok na vozovke (obvykle vodiči služobných vozidiel).

Výzva: SAIA udelí štipendiá do takmer 30 krajín

Stovky stredoškolákov, vysokoškolákov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov či vedeckých pracovníkov môžu počas budúceho akademického roka 2020/2021 absolvovať krátkodobé a dlhodobé študijné alebo výskumné pobyty v zahraničí, či začať celé bakalárske alebo magisterské štúdium vďaka štipendiám, ktoré vyplývajú z medzivládnych dohôd ako aj ponúk zahraničných vlád. 

Ich administrátorom, na základe zmluvy s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, je Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA). Agentúra prijíma žiadosti o štipendiá do takmer 30 krajín, najviac uzávierok je vo februári a v marci. Už 6. februára je uzávierka podávania žiadostí do Bulharska, Egypta, Chorvátska, Moldavska, Rumunska, Ruskej federácie, Severného Macedónska, Slovinska a Srbska. Vo februári sú aj uzávierky žiadostí na štipendiá do Číny, Česka, Poľska, Belgicka, Grécka a Južnej Kórey, v marci do Bieloruska, Kazachstanu a Rakúska.

Bližšie informácie o podmienkach uchádzania sa o jednotlivé štipendiá sú zverejnené v databáze štipendií a grantov na webstránke saia.sk, alebo ich záujemcovia môžu získať v piatich pracoviskách SAIA na Slovensku (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Žilina). Tu získajú informácie aj o štipendiách, ktoré SAIA neadministruje, napríklad o štipendiách francúzskej a talianskej vlády alebo o Fulbrightovom programe (štipendiá do USA).

Trend: Neplatíme, lebo neplatia nám

Neuhradené platby od vlastných zákazníkov, ale aj využívanie dodávateľských úverov. To sú najčastejšie dôvody zlej platobnej disciplíny medzi biznisovými zákazníkmi (B2B) podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices 2019. Vysoké percento bolo však aj v prípade úmyselného nezaplatenia – uviedla ho každá tretia firma.

Viac ako polovica opýtaných v segmente B2B (55 %) konštatovala, že neuhradené platby od vlastných zákazníkov im bránia plniť si finančné záväzky. Medzi západoeurópskymi krajinami je tento dôvod častý najmä v krajinách ako Španielsko či Belgicko. Vo východnej Európe to bolo hlavne Rumunsko a Slovensko. Využívanie dodávateľských úverov považuje za príčinu neuhrádzania faktúr celkovo 51 % B2B zákazníkov. Pochádzajú najmä z krajín: Španielsko, Dánsko, Rumunsko, Chorvátsko.

Čo sa týka Slovenska, ako dôvod neplatenia vedú neuhradené platby od vlastných zákazníkov (65 %), nasledované využívaním dodávateľských úverov (58 %). Až 46 % opýtaných firiem na Slovensku považuje za príčinu zlej platobnej disciplíny nedostatočnú personálnu kapacitu, potom je to insolventnosť (41 %), ale častým je aj úmyselné nezaplatenie (36 %).

SR: Zmeny zákonníka práce

Advokátska kancelária Havel&Partners pripravila stručný prehľad nedávno prijatých zmien v oblasti pracovného práva, a to konkrétne zmien zákonníka práce a ďalších súvisiacich predpisov účinných ku dňu 1. 1. 2020 ako aj plánované zmeny zákonníka práce s účinnosťou k 30. 7. 2020.

Nárok na dlhšiu dovolenku: Podľa novely zákonníka práce sa od 1. januára 2020 základná výmera dovolenky pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa, navýši na päť týždňov. V praxi sa v danej súvislosti vyskytla otázka, ako sa s výkladom podmienky „trvalo sa starať o dieťa,“ ktorá v zákonníku práce nie je definovaná, vysporiada aplikačná prax.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa: Cieľom novely je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na výdavkoch, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa. V zmysle predmetnej novely môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, a to u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe. Motiváciou zamestnávateľa na poskytnutie tohto príspevku je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom. 

Rozšírenie oslobodenia od súdnych poplatkov: Novelou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bol rozšírený zoznam špecifických sporov, ktoré doteraz boli oslobodené od súdnych poplatkov, a to aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov. Tieto súdne spory sú oslobodené od súdnych poplatkov len v prípade, ak na strane žalobcu nevystupuje zamestnávateľ. Cieľom zákona bolo uľahčenie obrany zamestnancov pred nekalými praktikami zamestnávateľov a poskytnutie možnosti pre zamestnancov domáhať svojich práv bez ďalšej finančnej záťaže. 

Zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2020: Minimálna mzda sa zvýšila z 520 EUR na 580 EUR za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. z 2,989 EUR na 3,333 EUR za každú hodinu odpracovanú zamestnancom; a to s účinnosťou od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020. 

Vysielanie zamestnancov v rámci EÚ (účinnosť novely je určená na 30. 7. 2020): Novela zákona je určená na transpozíciu smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb do právneho poriadku Slovenskej republiky (SR). Medzi najpodstatnejšie zmeny patrí: 

Zmena konceptu odmeňovania - zamestnávateľ bude povinný zabezpečiť rovnaké pravidlá odmeňovania (t. j. minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, iné povinné zložky mzdy a náhradu mzdy za dovolenku), ako majú bežní zamestnanci v danom členskom štáte. 

Umožnenie dočasného pridelenia a následného vysielania pracovníka - zamestnanec, ktorý je dočasne pridelený do podniku v inom členskom štáte, môže byť v rámci dočasného pridelenia vyslaný do iného členského štátu, než je ten, kde bežne pracuje (t. j. do tretieho členského štátu), za účelom vykonávania práce v rámci nadnárodného poskytovania služieb. V takomto prípade platí, že zamestnanca vysiela jeho dočasný zamestnávateľ. 

Rozdelenie vyslania na „krátkodobé“ a „dlhodobé“ - vyslanie bude obmedzené na obdobie 12 mesiacov s možnosťou predĺženia na 18 mesiacov. Vyslanie trvajúce dlhšie ako 12 mesiacov je možné, avšak na vyslaného zamestnanca sa nebude vzťahovať len tzv. tvrdé jadro, ale všetky uplatniteľné pracovné podmienky, ktoré sú v SR stanovené s výnimkou právnej úpravy založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovnoprávneho vzťahu, výkonu inej zárobkovej činnosti a obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. 

Tzv. „reťazenie vyslania“ – ustanovuje pravidla na počítanie doby vyslania. Ak hosťujúci zamestnanec nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania pre účely jeho rozdelenie na „krátkodobé“ a „dlhodobé“ sa započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného hosťujúceho zamestnanca; vykonávanie tej istej pracovnej úlohy na tom istom mieste sa posudzuje s ohľadom na povahu vykonávaných činností a miesto ich vykonávania a povahu poskytovanej služby.

EU: Ceny mobilného telefonovania a dát patria na Slovensku k najvyšším - aktualizované

Slovensko patrí ku krajinám s najvyššími cenami za mobilné telefonovanie a internet v Európe. Vyplýva to z analýzy Európskej komisie, ktorá skúmala ceny balíkov za telefonovanie a mobilné dáta, ako aj samostatné dátové balíčky v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ).

Z porovnania cien, ktoré musia koncoví spotrebitelia platiť za štandardizované balíčky služieb mobilných operátorov definované organizáciou OECD, vzišli pri zohľadnení parity kúpnej sily štyri kategórie krajín – od lacných až po najdrahšie. V spoločnosti najdrahších krajín sa okrem Slovenska ocitli Maďarsko, Portugalsko, Cyprus, Česká republika a Grécko. Najmenej platia za mobilné služby Estónci, Rumuni, Poliaci, Taliani či Rakúšania. Ceny mobilných operátorov na Slovensku síce vlani medziročne zväčša mierne klesli, vo vybraných prípadoch však zaznamenali naopak až tretinový nárast. Analýza konštatuje, že volania a mobilné dáta v porovnávaných ponukách sú pre Slovákov takmer dvojnásobne drahšie, ako je priemer EÚ.

Na analýzu, ktorú pre Európsku komisiu pripravila konzultačná firma Empirica v spolupráci s TÜV Rheinland na základe údajov zozbieraných z webových stránok vybraných mobilných operátorov, upozornila občianska iniciatíva Chcem si vyberať, za ktorou stoja viaceré fyzické a právnické osoby z telekomunikačnej brandže. Vysokú cenovú hladinu slovenských operátorov potvrdzuje aj analýza webovej služby Cable, ktorá zoradila krajiny podľa cien mobilných dát od najlacnejších po najdrahšie. Slovensko sa v nej ocitlo až na 121. mieste, čo znamená, že dáta vyjdú výrazne lacnejšie nielen Poliakov a Čechov, ale aj oveľa bohatších Dánov, Rakúšanov, Fínov, Švédov či Talianov. Cable na rozdiel od EK porovnávala ceny v absolútnom vyjadrení, nezohľadňovala teda paritu kúpnej sily.

Dôvodom vysokých cien mobilných telekomunikačných služieb na Slovensku je podľa zástupcov iniciatívy Chcem si vyberať slabá konkurencia. Na slovenskom trhu na rozdiel od drvivej väčšiny krajín EÚ neexistujú plnohodnotní virtuálni operátori, ktorí by mohli za veľkoobchodných podmienok využívať existujúce siete mobilných operátorov a ponúkať služby koncovým zákazníkom pod vlastnou značkou. Na podobnom princípe bola na Slovensku pred vyše desiatimi rokmi postavená liberalizácia trhu s energiami, ktorá zákazníkom umožnila vyberať si spomedzi viacerých distribútorov elektriny a plynu. To vytvára tlak na ceny a prispieva k zavádzaniu inovatívnejších služieb. Ponuka a inovatívnosť mobilných telekomunikačných služieb bude väčšia a ceny môžu byť nižšie, ak operátori sprístupnia svoje siete veľkoobchodným spôsobom. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (regulačný úrad) v rámci pripravovaných aukcií pre 5G sieť pôvodne zvažoval možnosť zaviazať operátorov k sprístupneniu sietí, v decembrovom návrhu výberového konania na pridelenie frekvencií však od zámeru upustil.

Na webovej stránke Chcemsivyberat.sk môžu záujemcovia o lacnejšie telefonovanie a dáta podporiť hromadnú pripomienku a požiadať tak, aby regulačný úrad uložil operátorom povinnosť sprístupniť mobilné siete za transparentných a nediskriminačných podmienok a umožnil tak zvýšiť slabú intenzitu konkurencie na trhu, ktorá sa prejavuje vysokými cenami mobilného telefonovania a internetu.

Aktualizácia: Ceny mobilného telefonovania a dát na Slovensku v skutočnosti nepatria k najvyšším v EÚ. Regulačný úrad skontroloval porovnanie cien, ktoré urobila Európska komisia (EK) a zistil nedostatky, ktoré výsledok výrazne skresľujú. EK v prípade Slovenska použila v porovnaní len ceny dvoch operátorov (Slovak Telekom a Orange Slovensko), ale v prípade ostatných krajín ceny všetkých operátorov. Po doplnení cien O2 a SWAN Mobile (4ka) sa Slovensko premiestnilo z najdrahších krajín medzi najlacnejšie (viď tabuľka).