Trend: Neplatíme, lebo neplatia nám

Neuhradené platby od vlastných zákazníkov, ale aj využívanie dodávateľských úverov. To sú najčastejšie dôvody zlej platobnej disciplíny medzi biznisovými zákazníkmi (B2B) podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices 2019. Vysoké percento bolo však aj v prípade úmyselného nezaplatenia – uviedla ho každá tretia firma.

Viac ako polovica opýtaných v segmente B2B (55 %) konštatovala, že neuhradené platby od vlastných zákazníkov im bránia plniť si finančné záväzky. Medzi západoeurópskymi krajinami je tento dôvod častý najmä v krajinách ako Španielsko či Belgicko. Vo východnej Európe to bolo hlavne Rumunsko a Slovensko. Využívanie dodávateľských úverov považuje za príčinu neuhrádzania faktúr celkovo 51 % B2B zákazníkov. Pochádzajú najmä z krajín: Španielsko, Dánsko, Rumunsko, Chorvátsko.

Čo sa týka Slovenska, ako dôvod neplatenia vedú neuhradené platby od vlastných zákazníkov (65 %), nasledované využívaním dodávateľských úverov (58 %). Až 46 % opýtaných firiem na Slovensku považuje za príčinu zlej platobnej disciplíny nedostatočnú personálnu kapacitu, potom je to insolventnosť (41 %), ale častým je aj úmyselné nezaplatenie (36 %).

SR: Zmeny zákonníka práce

Advokátska kancelária Havel&Partners pripravila stručný prehľad nedávno prijatých zmien v oblasti pracovného práva, a to konkrétne zmien zákonníka práce a ďalších súvisiacich predpisov účinných ku dňu 1. 1. 2020 ako aj plánované zmeny zákonníka práce s účinnosťou k 30. 7. 2020.

Nárok na dlhšiu dovolenku: Podľa novely zákonníka práce sa od 1. januára 2020 základná výmera dovolenky pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa, navýši na päť týždňov. V praxi sa v danej súvislosti vyskytla otázka, ako sa s výkladom podmienky „trvalo sa starať o dieťa,“ ktorá v zákonníku práce nie je definovaná, vysporiada aplikačná prax.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa: Cieľom novely je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na výdavkoch, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa. V zmysle predmetnej novely môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, a to u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe. Motiváciou zamestnávateľa na poskytnutie tohto príspevku je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom. 

Rozšírenie oslobodenia od súdnych poplatkov: Novelou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bol rozšírený zoznam špecifických sporov, ktoré doteraz boli oslobodené od súdnych poplatkov, a to aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov. Tieto súdne spory sú oslobodené od súdnych poplatkov len v prípade, ak na strane žalobcu nevystupuje zamestnávateľ. Cieľom zákona bolo uľahčenie obrany zamestnancov pred nekalými praktikami zamestnávateľov a poskytnutie možnosti pre zamestnancov domáhať svojich práv bez ďalšej finančnej záťaže. 

Zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2020: Minimálna mzda sa zvýšila z 520 EUR na 580 EUR za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. z 2,989 EUR na 3,333 EUR za každú hodinu odpracovanú zamestnancom; a to s účinnosťou od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020. 

Vysielanie zamestnancov v rámci EÚ (účinnosť novely je určená na 30. 7. 2020): Novela zákona je určená na transpozíciu smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb do právneho poriadku Slovenskej republiky (SR). Medzi najpodstatnejšie zmeny patrí: 

Zmena konceptu odmeňovania - zamestnávateľ bude povinný zabezpečiť rovnaké pravidlá odmeňovania (t. j. minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, iné povinné zložky mzdy a náhradu mzdy za dovolenku), ako majú bežní zamestnanci v danom členskom štáte. 

Umožnenie dočasného pridelenia a následného vysielania pracovníka - zamestnanec, ktorý je dočasne pridelený do podniku v inom členskom štáte, môže byť v rámci dočasného pridelenia vyslaný do iného členského štátu, než je ten, kde bežne pracuje (t. j. do tretieho členského štátu), za účelom vykonávania práce v rámci nadnárodného poskytovania služieb. V takomto prípade platí, že zamestnanca vysiela jeho dočasný zamestnávateľ. 

Rozdelenie vyslania na „krátkodobé“ a „dlhodobé“ - vyslanie bude obmedzené na obdobie 12 mesiacov s možnosťou predĺženia na 18 mesiacov. Vyslanie trvajúce dlhšie ako 12 mesiacov je možné, avšak na vyslaného zamestnanca sa nebude vzťahovať len tzv. tvrdé jadro, ale všetky uplatniteľné pracovné podmienky, ktoré sú v SR stanovené s výnimkou právnej úpravy založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovnoprávneho vzťahu, výkonu inej zárobkovej činnosti a obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. 

Tzv. „reťazenie vyslania“ – ustanovuje pravidla na počítanie doby vyslania. Ak hosťujúci zamestnanec nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania pre účely jeho rozdelenie na „krátkodobé“ a „dlhodobé“ sa započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného hosťujúceho zamestnanca; vykonávanie tej istej pracovnej úlohy na tom istom mieste sa posudzuje s ohľadom na povahu vykonávaných činností a miesto ich vykonávania a povahu poskytovanej služby.

EU: Ceny mobilného telefonovania a dát patria na Slovensku k najvyšším - aktualizované

Slovensko patrí ku krajinám s najvyššími cenami za mobilné telefonovanie a internet v Európe. Vyplýva to z analýzy Európskej komisie, ktorá skúmala ceny balíkov za telefonovanie a mobilné dáta, ako aj samostatné dátové balíčky v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ).

Z porovnania cien, ktoré musia koncoví spotrebitelia platiť za štandardizované balíčky služieb mobilných operátorov definované organizáciou OECD, vzišli pri zohľadnení parity kúpnej sily štyri kategórie krajín – od lacných až po najdrahšie. V spoločnosti najdrahších krajín sa okrem Slovenska ocitli Maďarsko, Portugalsko, Cyprus, Česká republika a Grécko. Najmenej platia za mobilné služby Estónci, Rumuni, Poliaci, Taliani či Rakúšania. Ceny mobilných operátorov na Slovensku síce vlani medziročne zväčša mierne klesli, vo vybraných prípadoch však zaznamenali naopak až tretinový nárast. Analýza konštatuje, že volania a mobilné dáta v porovnávaných ponukách sú pre Slovákov takmer dvojnásobne drahšie, ako je priemer EÚ.

Na analýzu, ktorú pre Európsku komisiu pripravila konzultačná firma Empirica v spolupráci s TÜV Rheinland na základe údajov zozbieraných z webových stránok vybraných mobilných operátorov, upozornila občianska iniciatíva Chcem si vyberať, za ktorou stoja viaceré fyzické a právnické osoby z telekomunikačnej brandže. Vysokú cenovú hladinu slovenských operátorov potvrdzuje aj analýza webovej služby Cable, ktorá zoradila krajiny podľa cien mobilných dát od najlacnejších po najdrahšie. Slovensko sa v nej ocitlo až na 121. mieste, čo znamená, že dáta vyjdú výrazne lacnejšie nielen Poliakov a Čechov, ale aj oveľa bohatších Dánov, Rakúšanov, Fínov, Švédov či Talianov. Cable na rozdiel od EK porovnávala ceny v absolútnom vyjadrení, nezohľadňovala teda paritu kúpnej sily.

Dôvodom vysokých cien mobilných telekomunikačných služieb na Slovensku je podľa zástupcov iniciatívy Chcem si vyberať slabá konkurencia. Na slovenskom trhu na rozdiel od drvivej väčšiny krajín EÚ neexistujú plnohodnotní virtuálni operátori, ktorí by mohli za veľkoobchodných podmienok využívať existujúce siete mobilných operátorov a ponúkať služby koncovým zákazníkom pod vlastnou značkou. Na podobnom princípe bola na Slovensku pred vyše desiatimi rokmi postavená liberalizácia trhu s energiami, ktorá zákazníkom umožnila vyberať si spomedzi viacerých distribútorov elektriny a plynu. To vytvára tlak na ceny a prispieva k zavádzaniu inovatívnejších služieb. Ponuka a inovatívnosť mobilných telekomunikačných služieb bude väčšia a ceny môžu byť nižšie, ak operátori sprístupnia svoje siete veľkoobchodným spôsobom. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (regulačný úrad) v rámci pripravovaných aukcií pre 5G sieť pôvodne zvažoval možnosť zaviazať operátorov k sprístupneniu sietí, v decembrovom návrhu výberového konania na pridelenie frekvencií však od zámeru upustil.

Na webovej stránke Chcemsivyberat.sk môžu záujemcovia o lacnejšie telefonovanie a dáta podporiť hromadnú pripomienku a požiadať tak, aby regulačný úrad uložil operátorom povinnosť sprístupniť mobilné siete za transparentných a nediskriminačných podmienok a umožnil tak zvýšiť slabú intenzitu konkurencie na trhu, ktorá sa prejavuje vysokými cenami mobilného telefonovania a internetu.

Aktualizácia: Ceny mobilného telefonovania a dát na Slovensku v skutočnosti nepatria k najvyšším v EÚ. Regulačný úrad skontroloval porovnanie cien, ktoré urobila Európska komisia (EK) a zistil nedostatky, ktoré výsledok výrazne skresľujú. EK v prípade Slovenska použila v porovnaní len ceny dvoch operátorov (Slovak Telekom a Orange Slovensko), ale v prípade ostatných krajín ceny všetkých operátorov. Po doplnení cien O2 a SWAN Mobile (4ka) sa Slovensko premiestnilo z najdrahších krajín medzi najlacnejšie (viď tabuľka).

Radíme: 10 rád pre bezpečnosť

Rada Európy od roku 2007 organizuje 28. januára Európsky deň ochrany osobných údajov. V členských štátoch Európskej únie upravuje spracovávanie týchto údajov nariadenie General Data Protection Regulation (GDPR), ktoré firmám a inštitúciám určuje, aké osobné údaje a za akých podmienok môžu napríklad o svojich zákazníkoch spracovávať. Ochranu svojich osobných alebo ďalších citlivých údajov však môžu posilniť aj bežní ľudia. 

„Niekedy môže človek z nevedomosti alebo nerozvážnosti sám prispieť k tomu, aby dal internetovým útočníkom svoje osobné údaje ako na striebornom podnose. Ľudia by si mali uvedomiť, že zneužiť sa dá aj obyčajné číslo občianskeho preukazu alebo kombinácia mena s rodným číslom vyplnené do falošného výherného formulára. Zároveň by však mali vedieť, že sa predtým veľmi efektívne a jednoducho dokážu brániť“, vysvetľuje Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť.

Bezpečnostná spoločnosť ESET preto pripravila jednoduchý a zrozumiteľný zoznam desiatich tipov a rád, ktoré v roku 2020 pomôžu bežným ľuďom lepšie ochrániť svoje osobné údaje alebo iné citlivé a cenné dáta:

1. Uvedomte si, že ste cieľom: Aj keď si môžete povedať, že nemáte nič, čo by mohlo internetových podvodníkov zaujať, opak je pravdou. Stačí im získať agregované osobné údaje, ktoré predajú na čiernom trhu. Vaše údaje môžu byť v ľahšom prípade zneužité na spamovanie ďalších obetí alebo na tvorbu falošných profilov.

2. Neklikajte na podozrivé linky: Ak máte čo len drobnú pochybnosť, neklikajte na linky vložené do príliš dobre vyzerajúcich emailových ponúk alebo správ zasielaných cez sociálne médiá.

3. Aktualizujte softvér vo svojich zariadeniach: Každá aktualizácia operačného systému alebo vašej obľúbenej aplikácie môže obsahovať aj bezpečnostné záplaty alebo iné vylepšenie vášho zabezpečenia.

4. Nerecyklujte svoje heslo: Na každú internetovú stránku alebo inú službu si vytvorte prístupový údaj s odlišným heslom. Ak totiž útočník ukradne prístupové údaje do jednej služby, vyskúša ich aj na ďalších populárnych weboch.

5. Používajte viacfaktorovú autentifikáciu: Ide o bezplatnú funkciu ponúkanú všetkými veľkými internetovými hráčmi, treba si ju len zapnúť. Zabezpečí, že daný web alebo služba ochráni vaše konto aj v prípade, že sa niekomu podarilo ukradnúť alebo uhádnuť vaše heslo.

6. Nastavte si domáci router: Je to zariadenie, cez ktoré pretekajú všetky údaje zo zariadení, ktoré doma používate. Väčšina ľudí necháva router s nastaveniami, ktoré dostali od svojho internetového operátora. Aj router má však svoj systém, ktorý môže útočník napadnúť a práve preto ho je treba pravidelne aktualizovať.

7. Nepoužívajte nezabezpečené a neznáme Wi-Fi siete: Ponúka ich väčšina kaviarní, reštaurácií alebo obchodov. V bežnom prehliadači by ste si na takýchto Wi-Fi sieťach mali maximálne prečítať noviny, alebo pozrieť počasie. Nakupovanie, mailovanie a sledovanie kamarátov cez sociálne médiá by ste však mali len cez originálne aplikácie, ktoré medzi vami a serverom služby vytvárajú akoby zabezpečený tunel.

8. Používajte VPN: Táto služba vám zabezpečí bezpečné surfovanie, keď nie ste doma alebo v práci. Lepšie zabezpečí vaše dáta aj ak sa pripájate k nezabezpečenej Wi-Fi sieti.

9. Neobchádzajte bezpečnostný softvér: Kvalitný bezpečnostný softvér poskytuje mnohovrstvovú ochranu pred rozličnými internetovými hrozbami. Rozhodne neignorujte jeho odporúčania, neochráni vás len pred škodlivým kódom ale aj pred stránkami, ktoré sa snažia ukradnúť vaše osobné údaje alebo pred službami, ktoré bez vášho vedomia sledujú vaše digitálne správanie.

10. Zálohujte a šifrujte: Pravidelné zálohovanie vám zachráni krk nielen v prípade, že vaše zariadenie napadol agresívny škodlivý kód ale aj v prípade fyzického poškodenia alebo odcudzenia vášho zariadenia. Šifrovanie je zase účinná ochrana tých najcennejších a najcitlivejších dát, ktoré máte. Ak by ich aj útočník ukradol, nebude ich vedieť dešifrovať.

Aktuálne: Deň ochrany osobných údajov

V utorok 28. januára si vo viacerých krajinách pripomíname Deň ochrany osobných údajov. Zámerom je zvýšiť informovanosť a propagovať osvedčené postupy pri zaobchádzaní s osobnými údajmi.

Odborník na ochranu súkromia Barry Cook považuje túto výročnú udalosť za základnú súčasť nového digitálneho sveta a za oslavu, ktorú by mali oslavovať podniky aj spotrebitelia: „Množstvo údajov, ktoré sa vo svete vytvárajú každý deň, je neuveriteľné. Každých 24 hodín vzniká vyše 2,5 bilióna ukladateľných informácií - a ich tempo a hodnota sa budú s rastom automatizácie a digitalizovaných technológií iba zvyšovať.“

Aj keď to nemusíme vedieť ihneď oceniť, osobné informácie sa v globálnej ekonomike stali hlavnou komoditou. Poskytujú prehľad o našom každodennom živote a organizácie ich môžu použiť na cielenú reklamu aj na určenie budúceho správania spotrebiteľov. Dôležité je tak zabezpečiť ich dostatočnú ochranu ako aj ochranu pred možným zneužitím.

Kľúčové dátumy, napríklad Deň ochrany osobných údajov, sú dôležité pre podniky aj spotrebiteľov. Pre prvých poskytujú príležitosť zamyslieť sa nad operačnými postupmi, zatiaľčo druhých upozorňujú na význam osobných informácií v dnešnom svete.