Nové typy kyberútokov

V roku 2018 zachytili webové antivírové riešenia Kaspersky 21.643.946 unikátnych škodlivých objektov (vrátane skriptov, exploitov a spustiteľných súborov). V minulom roku ich počet stúpol na 24.246.126. Tento nárast bol spôsobený vyšším počtom a rozmanitosťou HTML stránok a skriptov, ktoré skryto načítavajú údaje obsahujúce vo väčšine prípadov reklamné odkazy. Najvýraznejšie však bol tento rast spôsobený on-line skimmermi (niekedy označovanými ako sniffers) – ich prostredníctvom útočníci vkladajú skripty do stránok internetových obchodov a používajú ich na krádež údajov z kreditných či platobných kariet používateľov. 

Celkovo zaznamenali antivírusy Kaspersky 510.000 unikátnych súborov so skimmermi (skripty a HTML), čo predstavovalo medziročný rast o 187 %. Zároveň bezpečnostné technológie odhalili päťnásobne viac hrozieb než v roku 2018 – celkovo až 2.660.000. Webovým skimmerom sa tiež podarilo vstúpiť do rebríčka top 20 škodlivých objektov zistených on-line, kde sa v celkovom hodnotení umiestnili na 10. mieste. Spolu s nimi vzrástol aj podiel nových backdoor súborov a bankových trójskych koní pri všetkých druhoch hrozieb – o 134 %, resp. 61 % na 7.644.402, resp. 739.551 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Na druhej strane, počet detekovaných unikátnych škodlivých adries URL sa v porovnaní s rokom 2018 znížil na polovicu (50,5 %) – z 554.159.621 na 273.782.114. Tento posun bol do značnej miery spôsobený výrazným poklesom skrytých webových minerov, aj keď s nimi môže súvisieť aj niekoľko ďalších detekcií (vrátane Trojan.Script.Miner.gen, Trojan.BAT.Miner.gen, Trojan.JS.Miner.m), ktoré sa nachádzajú medzi top 20 malvérovými hrozbami. Prítomnosť programov, ktoré tajne generujú kryptomenu v počítačoch používateľov (nazývaných „local miners“), sa v priebehu roka tiež postupne znižoval: počet počítačov používateľov, ktorým sa pokúsili nainštalovať „kryptobaníkov“ klesol o 59 %, z 5.638.828 na 2.259.038. Štatistická správa je súčasťou bulletinu Kaspersky Security Bulletin 2019. 

„V uplynulých rokoch kontinuálne rástol počet on-line útokov, ale v roku 2019 sme u mnohých z nich zaznamenali významné zmeny. Keďže útočníci chcú dosiahnuť priamy a rýchly zisk na úkor používateľov, prestali byť pre nich efektívne. Tento pozitívny trend je čiastočne spôsobený aj vyšším povedomím používateľov o kybernetických hrozbách, ako aj lepšou pripravenosťou a opatrnosťou na strane firiem. Dobrým príkladom sú ťažiari kryptomien, ktorí prišli o svoju popularitu v dôsledku nižšej ziskovosti a pozícii kryptomien v boji proti tajnej ťažbe. Zvýšené riziko sme naopak tento rok zaznamenali zo strany zero-day exploitov. Tie kyberzločincom umožňujú uskutočňovať sofistikované útoky, pričom využívajú zraniteľnosti produktov. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcnosti“,  tvrdí Miroslav Kořen.

Aby ste ostali chránení, spoločnosť odporúča nasledovné opatrenia:
- Venujte tomu zvýšenú pozornosť a neotvárajte žiadne podozrivé súbory alebo emailové prílohy prijaté z neznámych zdrojov.
- Nesťahujte a neinštalujte aplikácie z nedôveryhodných zdrojov.
- Neklikajte na žiadne odkazy prijaté z neznámych zdrojov alebo podozrivé reklamy.
- Vytvorte silné heslá a nezabudnite ich pravidelne meniť-
- Vždy inštalujte aktualizácie. Niektoré z nich môžu obsahovať opravy kritických bezpečnostných problémov.
- Ignorujte správy požadujúce zakázanie bezpečnostných systémov pre kancelársky softvér alebo antivírusový softvér.
- Používajte účinné bezpečnostné riešenie vhodné pre váš typ systému a zariadenia.

EU: Investičný plán európskeho ekologického dohovoru a Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európska únia (EÚ) je odhodlaná stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym zoskupením na svete. Vyžiada si to značné investície. Investičný plán európskeho ekologického dohovoru (investičný plán pre udržateľnú Európu) zmobilizuje investície z verejných zdrojov a pomôže získať súkromné finančné prostriedky. Využije pri tom finančné nástroje EÚ, najmä Program InvestEU. Mal by tak priniesť investície vo výške prinajmenšom 1 bilióna eur.

Hoci k transformácii budú musieť prispieť všetky členské štáty, regióny a sektory, nebude to pre všetky predstavovať rovnakú výzvu. Niektoré regióny to obzvlášť postihne a prejdú hlbokou hospodárskou a sociálnou transformáciou. Z Mechanizmu spravodlivej transformácie sa bude poskytovať na mieru nastavená finančná a praktická podpora na pomoc pracovníkom a s cieľom získať potrebné investície v daných oblastiach. Pomocou Platformy pre spravodlivú transformáciu bude komisia poskytovať aj technickú pomoc, pričom zabezpečí zapojenie dotknutých komunít, miestnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. 

Vďaka Investičnému plánu európskeho ekologického dohovoru sa vytvorí podporný rámec na uľahčenie a stimuláciu verejných a súkromných investícií na prechod na klimaticky neutrálne, ekologické, konkurencieschopné a inkluzívne hospodárstvo. Tento plán dopĺňa ďalšie iniciatívy oznámené v ekologickom dohovore a má tri roviny:
- Financovanie: mobilizácia najmenej 1 bilióna eur udržateľných investícií v priebehu nadchádzajúceho desaťročia. Z rozpočtu EÚ sa na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia vyčlení väčší podiel výdavkov než kedykoľvek predtým, čo priláka financovanie zo súkromných zdrojov, pričom kľúčovú úlohu bude zohrávať Európska investičná banka.
- Priaznivé podmienky: poskytovanie stimulov na uvoľnenie a presmerovanie verejných a súkromných investícií. EÚ poskytne investorom príslušné nástroje, pričom finančný systém upriami na udržateľné financie. Zároveň uľahčí udržateľné investície subjektov verejného sektora tým, že podporí zelené rozpočtovanie a obstarávanie a navrhne spôsoby, ako zjednodušiť postupy schvaľovania štátnej pomoci pre regióny dotknuté procesom spravodlivej transformácie.
- Praktická podpora: Európska komisia poskytne subjektom verejného sektora a predkladateľom projektov podporu pri plánovaní, navrhovaní a realizácii udržateľných projektov.

Mechanizmus spravodlivej transformácie je kľúčový nástroj, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo uskutočňoval spravodlivým spôsobom a aby sa pritom na nikoho nezabudlo. Hoci príslušné finančné prostriedky a podporu z Investičného plánu európskeho ekologického dohovoru budú potrebovať všetky regióny, mechanizmus poskytuje cielenú podporu na mobilizáciu najmenej 100 miliárd eur v období 2021 – 2027 v najviac postihnutých regiónoch, aby sa zmiernil sociálno-ekonomický vplyv transformácie. Mechanizmus vytvorí potrebné investície na pomoc pracovníkom a komunitám, ktoré závisia od hodnotového reťazca fosílnych palív. Doplní sa ním podstatný príspevok z rozpočtu EÚ poskytovaný zo všetkých nástrojov, ktoré priamo súvisia s touto transformáciou.

Mechanizmus spravodlivej transformácie bude pozostávať z troch hlavných zdrojov financovania:
1. Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý dostane 7,5 miliardy eur z nových finančných prostriedkov EÚ nad rámec toho, čo komisia navrhla pre budúci dlhodobý rozpočet EÚ. Aby členské štáty mohli využiť svoj podiel z fondu, budú musieť v dialógu s komisiou určiť oprávnené územia prostredníctvom osobitných plánov spravodlivej transformácie územia. Zároveň sa budú musieť zaviazať, že každé euro z Fondu na spravodlivú transformáciu doplnia rovnakou sumou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho sociálneho fondu plus a poskytnú aj ďalšie finančné prostriedky z vnútroštátnych zdrojov. Spolu sa tak zabezpečia finančné prostriedky vo výške 30 až 50 miliárd eur, ktoré pritiahnu ešte väčšie investície. Z fondu sa budú poskytovať predovšetkým granty pre regióny. Bude napríklad podporovať pracovníkov v rozvíjaní zručností a kompetencií potrebných pre pracovný trh budúcnosti a pomáhať malým a stredne veľkým podnikom, startupom a inkubátorom pri vytváraní nových hospodárskych príležitostí v týchto regiónoch. Podporí aj investície do prechodu na čistú energiu, napríklad do energetickej efektívnosti.
2. Špecializovaná schéma spravodlivej transformácie v rámci Programu InvestEU zameraná na mobilizáciu investícií až do výšky 45 miliárd eur. Jej cieľom bude prilákať súkromné investície v prospech týchto regiónov vrátane investícií do udržateľnej energetiky a dopravy a pomôcť nájsť nové zdroje rastu pre ich hospodárstva.
3. Úverový nástroj pre verejný sektor v spolupráci s Európskou investičnou bankou podporovaný rozpočtom EÚ, ktorého cieľom bude zmobilizovať investície vo výške 25 až 30 miliárd eur. Použije sa na úvery pre verejný sektor, napríklad na investície do sietí diaľkového vykurovania a do renovácie budov. Komisia predloží legislatívny návrh na jeho zriadenie v marci 2020.

Trend: Nákupy na internete

Slováci milujú nakupovanie on-line stále viac a viac. Svedčí o tom medziročný nárast predaja v e-shopoch o 20 %, čo znamená obrat za rok 2019 v rekordnej hodnote 1,36 miliardy eur. Oproti roku 2018 ide o nárast o 226 miliónov. Na dopyt po nakupovaní na internete reagujú aj predajcovia – rapídne rastie aj počet internetových obchodov, ktorých v minulom roku pribudlo takmer o tisíc.

Tradične najsilnejším nákupným obdobím je vianočná sezóna, ktorá začína približne v polovici novembra počas výpredajových akcií Black Friday. Najsilnejšie čísla však dosahuje v druhom decembrovom týždni, kedy majú nakupujúci spravidla poslednú možnosť nákupov s garanciou doručení do Štedrého dňa. Značkou roka, za ktorú sa na slovenských e-shopoch utrácalo najviac, sa stal juhokórejský gigant Samsung, druhou najobľúbenejšou značkou bol Apple a treťou Bosch.

Na Slovensku je aktuálne 12.600 e-shopov, ktoré spotrebitelia uprednostňujú najmä kvôli ich pohodlnosti, rýchlosti a okamžitej dostupnosti. Vyše 60 % návštev e-shopov prebieha prostredníctvom mobilných zariadení, preto je pre kvalitný e-shop funkčná mobilná verzia stránky naozaj nutnosťou. Slováci si radi vyberú aj z viacerých možností dopravy a doručenia. Do obľuby sa stále viac dostávajú kamenné výdajne tovaru, vďaka ktorým si nakupujúci vedia prebratie tovaru plne prispôsobiť svojim potrebám. Osobný odber na výdajnom mieste ponúka viac ako štvrtina e-shopov.

Absolútnym skokanom medzi kategóriami tovaru bola podľa Heureka kategória Hobby, v ktorej sa nakupovalo až o 38 % viac ako vlani. V tesnom závese – o 35 % viac – boli nákupy v kategórii oblečenia a módy a o tretinu vyšší záujem bol o nákupy jedla a nápojov. Viac ako 20 % vzostup predaja bol pri produktoch určených pre deti, domácnosť a záhradu či šport. Rovnako už tretím rokom rastie záujem o sexuálne a erotické pomôcky. Slováci teda stále viac investujú do svojho voľného času, životného štýlu a do starostlivosti o seba. Oddelením s jednoznačne najsilnejším objemom predaja za rok 2019 je Elektronika, ktorá tvorí dve pätiny všetkých objednávok. Do tejto kategórie spadá biela aj čierna technika, najpopulárnejšie sú technologické vychytávky ako robotické vysávače, inteligentné hodinky, telefóny či televízory a herné konzoly. 

EU: Budovanie silnej sociálnej Európy

V Európe máme jednu z najvyšších životných úrovní, dobré pracovné podmienky aj sociálnu ochranu. Európania sú však vystavení viacerým zmenám súvisiacim s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo či s digitálnou a demografickou transformáciou. Tieto zmeny budú pre pracujúcich znamenať nové výzvy. 

Európska komisia zverejnila materiály vychádzajúce z Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý predstavili inštitúcie a lídri Európskej únie (EÚ) v novembri 2017. Komisia v nich žiada všetky štáty, regióny a partnerov v EÚ, aby vyjadrili svoje názory na ďalšie smerovanie, ako aj plány, ako chcú napĺňať ciele piliera. Všetky pripomienky sa zohľadnia pri vypracovaní akčného plánu v roku 2021, ktorý sa bude schvaľovať na najvyššej politickej úrovni.

Komisia vytýčila plánované iniciatívy, ktoré pomôžu s implementáciou EÚ piliera. Medzi kľúčové opatrenia v roku 2020 patria:
- spravodlivé minimálne mzdy pre pracujúcich v EÚ,
- európska stratégia rodovej rovnosti a záväzné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania,
- aktualizovaný program zručností pre Európu,
- aktualizovaná záruka pre mladých ľudí,
- pracovný samit pre platformy,
- zelená kniha o starnutí,
- stratégia pre osoby so zdravotným postihnutím,
- demografická správa,
- európsky systém zaistenia v nezamestnanosti.
Tieto opatrenia nadväzujú na výsledky, ktoré sa EÚ podarilo dosiahnuť od zriadenia piliera v roku 2017. Riešenia na úrovni EÚ však nestačia. Kľúčom k úspechu sú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ako aj sociálni partneri a príslušné zainteresované strany na všetkých úrovniach. Všetci Európania by mali mať rovnaké podmienky na bohatý život, preto musíme zachovávať, prispôsobovať a zlepšovať to, čo pre nás naši rodičia a starí rodičia vybudovali.

Počet zamestnaných osôb v EÚ je rekordne vysoký. Mnohí pracujúci však majú stále problémy dosiahnuť slušnú životnú úroveň. Predsedníčka von der Leyenová vyjadrila želanie, aby každý pracujúci v únii dostával spravodlivú minimálnu mzdu, ktorá by mu zaručila dôstojný život bez ohľadu na to, kde pracuje. Európska komisia tak zároveň spúšťa prvú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi, podnikmi a odborovými zväzmi, na tému spravodlivej minimálnej mzdy pre pracujúcich v EÚ. Nebude existovať univerzálna minimálna mzda pre všetkých. Každý prípadný návrh bude odrážať daný vnútroštátny vývoj, či už na základe kolektívnych dohôd alebo právnych predpisov. 

On-line: Očkovací kalendár 2020

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou pripravili printovú aj elektronickú formu Očkovacieho kalendára na rok 2020.

Očkovací kalendár poskytuje praktický prehľad o všetkých druhoch povinného očkovania ako aj o odporúčaných očkovaniach pre deti a dospelých. V tlačenej forme sa od 2. januára 2020 distribuuje do pôrodníc, pediatrom a na všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva. 

V elektronickej forme je k dispozícii na stiahnutie na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR – www.uvzsr.sk – a na stránkach regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Z dôvodu jednoduchšieho použitia očkovacieho kalendára v elektronickej forme sa uvádza pojem dosiahnutý vek. Napríklad: dosiahnutý vek 4 roky znamená, že dieťa dovŕšilo 4 roky, ale je už v 5. roku života.