Novinka: Podvodné maily s dobrou slovenčinou

Podvodníci zameriavajúci sa na digitálne vydieranie svojich obetí opäť vylepšili svoju taktiku. Bezpečnostná spoločnosť varuje používateľov pred nepravdivými podvodnými emailovými správami, ktoré sa pokúšajú vylákať výpalné od ľudí sledujúcich pornografický obsah na svojich digitálnych zariadeniach.

Pred podobným podvodom ESET varoval už na začiatku roka 2019, vtedy autori mailov komunikovali po anglicky. Tentoraz prebieha komunikácia v dobrej slovenčine, počet obetí sa tak môže zvýšiť. Autor emailovej správy tvrdí, že si obeť nahral pri sledovaní pornografického videa a nahraté je aj samotné video, ktoré má obeť sledovať. Vyhráža sa, že ak obeť nezaplatí výpalné vo výške 950 eur v digitálnej mene Bitcoin, zašle toto video všetkým kontaktom. Tvrdí taktiež, že kontakty a video má vďaka tomu, že si obeť infikovala svoje zariadenie škodlivým kódom práve pri sledovaní pornografie. „Útočníci v týchto emailoch len klamú a manipulujú. Rozhodne neodporúčame platiť žiadne výpalné. Útočník sa len snaží zneužiť nevedomosť obete tým, že jej podvodnú správu zašle akoby z jej vlastnej mailovej adresy. Adresu odosielateľa však dokážu technickejšie zdatnejší jedinci zmeniť relatívne jednoducho a rýchlo“, vysvetľuje Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť spoločnosti ESET.

Celé znenie podvodnej správy:

Útočníci sa snažia od obetí vylákať výpalné aj tvrdením, že na zaplatenie majú len 50 hodín od otvorenia správy a ak budú obsah výhražnej správy s niekým zdieľať, video budú okamžite distribuovať. „Ide o relatívne jednoduchý podvod a adresáti sa nemusia obávať. Ak sa však útočníci dostali k e-mailovej adrese potenciálnej obete, zjavne sa už objavila v niektorom zo zoznamov uniknutých dát na internete. Používatelia by v takom prípade mali radšej zvážiť zmenu hesla a pridanie dvojfaktorovej autentifikácie na daný e-mail prípadne ostatné služby a kontá, ktoré chránia rovnakým heslom“, odporúča Kubovič.

Ak si chcete overiť, či je váš e-mail súčasťou niektorého z veľkých únikov z minulosti, môžete tak urobiť na stránke haveibeenpwnd.com. Aj keď ide o overenú službu, ktorá informácie o únikoch zbiera dlhodobo, zadávať svoj e-mail do podobných vyhľadávačov môže tiež predstavovať riziko.

Upozorňujeme: Vtáčia chrípka je tu opäť

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky potvrdzuje výskyt vtáčej chrípky na Slovensku. Nákaza bola diagnostikovaná v drobnochove hydiny v obci Zbehy, okres Nitra. Pozitívny prípad diagnostikovalo Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku (aviárnu influenzu) vo Zvolene. Ide o vysokopatogénny subtyp H5N8, ktorý bol potvrdený koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 aj v susednom Poľsku.

Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie vyskytujúce sa hlavne u kury domácej, moriek, kačiek, husí, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, ale aj u pštrosov či emu. Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané. Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov, ale aj poruchy tráviaceho a nervového systému. Agrorezort vyzýva chovateľov, aby boli mimoriadne obozretní. Nákazu je v súlade so zákonom držiteľ povinný nahlásiť. Rovnako je nevyhnutné ohlásiť podozrenie na toto ochorenie a kľúčovým pre zabránenie šírenia tejto nákazy je aj ohlásenie nájdených mŕtvych vnímavých jedincov vo voľnej prírode. Pri nájdení uhynutých vtákov je dôležité nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť kompetentným pracovníkom.

Odporúčaná prevencia: V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny či zákaz chov hydiny u zamestnancov registrovaných fariem v domových hospodárstvach. U ľudí je dôležité pri nájdení uhynutých vtákov nedotýkať sa kadáveru; správne používať osobné ochranné pomôcky; dodržiavať hygienické návyky.

EU: Práva cestujúcich

Podľa prieskumu Eurobarometer vie o zavedení práv pre cestujúcich Európskou úniou (EÚ) 43 % občanov únie, ktorí v predchádzajúcich 12 mesiacoch cestovali lietadlom, diaľkovým vlakom, diaľkovým autobusom, loďou alebo trajektom. Vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych postupoch môže byť pre cestujúcich ťažké získať jasný obraz o tom, čo robiť a na koho sa obrátiť, najmä vtedy, ak často cestujú z jedného štátu EÚ do druhého.

Komisia už predtým zintenzívnila úsilie o zlepšenie zrozumiteľnosti pravidiel a zvýšenie úrovne informovanosti o právach cestujúcich formou legislatívnych návrhov týkajúcich sa práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave, ale aj vypracovaním usmernení a pravidelným informovaním o právnych predpisoch platných v jednotlivých krajinách. Spustila tiež kampaň na zvýšenie informovanosti.

Ďalšie výsledky prieskumu:
* 32 % všetkých respondentov (vrátane tých, ktorí počas posledných 12 mesiacov necestovali jedným z uvedených dopravných prostriedkov) vie, že v EÚ existujú práva cestujúcich v leteckej, železničnej, autokarovej doprave alebo v doprave loďou či trajektom. Iba 14 % však vie o právach, ktoré platia konkrétne v leteckej, 8 % v železničnej, 5 % v autokarovej doprave a 3 % v doprave loďou či trajektom. Viac informácií o právach cestujúcich majú skôr respondenti, ktorí cestovali aspoň jedným z týchto dopravných prostriedkov (43 % oproti 32 %), hoci toto číslo naďalej zostáva pod úrovňou 50 %.
* Percentuálny podiel cestujúcich, ktorí sa cítia byť dobre informovaní o svojich právach dopravnými spoločnosťami skôr, ako využijú jeden zo spôsobov dopravy, kolíše: kým medzi cestujúcimi v leteckej doprave dosahuje 40 %, u cestujúcich loďou alebo trajektom je to 29 %, u cestujúcich v železničnej doprave 26 % a cestujúcich diaľkovými autobusmi rovnako 26 %. Percentuálne hodnoty sú ešte nižšie v prípade informácií získaných počas cesty a po nej.
* Respondenti, ktorí sa stretli s problémami v leteckej doprave, sa sťažujú viac ako tí, ktorí použijú iný spôsob dopravy: 37 % cestujúcich v leteckej doprave v porovnaní s 26 % cestujúcich v autokarovej doprave, s 24 % cestujúcich v železničnej doprave a 18 % cestujúcich loďou alebo trajektom. Za všetky druhy dopravy spolu je to 26 %. U respondentov, ktorí zažili problémy s cestovaním, no oficiálnu sťažnosť nepodali (72 %), bol najpravdepodobnejší dôvod na nepodanie žiadosti pocit, že by to bolo zbytočné (45 %) a dôvod, že išlo o zanedbateľnú sumu peňazí (25 %).
* 53 % z opýtaných, ktorí sa v posledných 12 mesiacoch stretli s problémami v leteckej doprave, uviedlo, že im letecké spoločnosti poskytli nejakú formu pomoci (buď jedlo a nápoje, alebo alternatívny let, vrátenie peňazí, finančnú kompenzáciu, ubytovanie atď.), a to bez ohľadu na to, či podali sťažnosť alebo nie. Ponúknutú pomoc dopravných spoločností pri problémoch s cestovaním uviedlo 43 % cestujúcich železničnou dopravou a 38 % cestujúcich diaľkovým autobusom, loďou alebo trajektom.
* 55 % respondentov, ktorí sa u dopravcov sťažovali na problémy pri cestovaní, uviedlo, že boli spokojní so spôsobom, akým sa ich sťažnosť riešila, no len 37 % z tých, ktorí zažili problémy počas cesty, vyjadrilo spokojnosť s tým, ako ich dopravca informoval o postupoch vybavovania sťažností.
* Veľká väčšina (81 %) tých, ktorí v istom momente požiadali o pomoc pre osobu so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou (celkom 8 % respondentov), vyjadrila spokojnosť s reakciou dopravcu. Menej (60 %) bolo spokojných s využitím viac ako jedného spôsobu dopravy.

Prieskum sa uskutočnil v období od 19. februára do 4. marca 2019 a pozostával z rozhovorov s 27.973 občanmi EÚ. Informácie o právach cestujúcich v EÚ sú dostupné na webových stránkach Vaša Európa.

Trend: Zlá platobná disciplína

Stále menej spoločností v Európe verí, že platobná disciplína ich zákazníkov sa zlepší. Podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices 2019 skupiny EOS pozitívny vývoj behom dvoch rokov očakáva 22 percent respondentov. V predošlom prieskume (2018) to ešte bolo 24 percent. 

Čo sa týka Slovákov, majú viac optimizmu – zlepšenie v rámci doby úhrad faktúr predpokladá až 30 percent respondentov. Rok predtým na otázku, ako sa behom dvoch rokov zmení platobná disciplína zákazníkov vo vašej oblasti podnikania, odpovedalo pozitívne (zlepší sa) 29 percent spoločností zo Slovenska. Pre rok 2019 majú okrem Slovákov pozitívne očakávania aj Belgičania (27 %), Poliaci (28 %), Bulhari (33 %) a Gréci (34 %). Spoločnosti vo východnej Európe predpovedajú pozitívny trend v 24 percentách prípadov, v západnej je to len 19 percent. Horšia platobná disciplína nastane za dva roky podľa 15 percent všetkých opýtaných európskych spoločností. 

„Ako sa bude vyvíjať platobná disciplína v najbližšom období, je dôležitým ukazovateľom, pomocou ktorého sa firmy rozhodujú, akým smerom sa má uberať ich podnikanie. Doba úhrad faktúr v tej ktorej krajine má výrazný vplyv na cash flow každej spoločnosti a plynulý chod jej podnikateľskej činnosti“, poznamenal Michal Šoltes. V prípade, že dochádza k platbám dlho po termíne, resp. nie je možné dočkať sa úhrad faktúr vôbec, odporúča zamyslieť sa nad využívaním externých služieb inkasných spoločností.

SR: Najmenej sporíme na penziu

Až 70 % Slovákov si ukladá peniaze na sporiaci účet. Najmenej, a to necelých 40 % ľudí si sporí prostredníctvom penzijného sporenia. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne koncom roka 2019 v susednej Českej republike využívajú penzijné sporenie až dve tretiny ľudí. 

Životnému poisteniu verí približne polovica opýtaných Slovákov. Zo sledovaných krajín, kde pôsobí skupina Erste, je životné poistenie najobľúbenejším sporiacim produktom v Rumunsku a Srbsku. Približne dve tretiny Rakúšanov si sporí prostredníctvom stavebného sporenia. „Približne tretina Slovákov považuje sporenie za veľmi dôležité. Napriek tomu je mnoho ľudí, ktorí si nedokážu mesačne odložiť bokom a následne nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je oprava práčky, auta a podobne. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v tomto prípade sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a matky, prípadne otcovia, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. S ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie. To sú skupiny ľudí, ktorí sú v štatistikách o sporení na posledných miestach", povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

V prístupe k sporeniu vedú Rakúšania, kde až polovica opýtaných uviedla, že mať nejaký typ sporiaceho produktu je veľmi dôležité. V Rakúsku využíva na šetrenie bežný bankový účet zhruba 45 % ľudí. Napríklad ani nie polovica opýtaných Čechov uviedla, že má zriadený sporiaci účet. V Maďarsku je oproti sledovaným krajinám podstatne menej ľudí, ktorí si šetria cez akékoľvek produkty. Prostredníctvom sporiacich účtov tak robí len necelá tretina opýtaných, nasleduje životné poistenie (23 %) a stavebné sporenie (15%).

Na sporiacich účtoch majú Slováci v priemere 111 eur. V susednej Českej republike je to 105 eur. Najviac si odložia bokom Rakúšania. Priemerná nasporená suma na sporiacom účte predstavuje sumu 259 eur. Ľudia by mali sporiť najmä v čase, kedy sú ekonomicky aktívni. Suma by mala zodpovedať príjmu aj životnému štýlu človeka. Na vytvorenie rezervy či dôchodok by si mali odkladať minimálne 10 % z čistého príjmu.