Radíme: Riziká mobilného bankovníctva

Aj keď sú aplikácie mobilného bankovníctva zabezpečené, pri mobile bez bezpečnostných kódov sa vystavujete riziku, že sa potenciálny útočník dostane k informáciám a zneužije ich. Ako sa tomu bezpečne vyhnúť?

Útočníci častejšie cielia na zariadenia s operačným systémom Android. Je to predovšetkým preto, že má dominantný podiel na trhu, a teda počet potenciálnych obetí je vyšší. Svoju úlohu zohráva aj rozdielna bezpečnostná politika oboch najrozšírenejších operačných systémov pre smart telefóny. Treba však povedať, že ochrana používateľov iOS je na vyššej úrovni. Podľa nedávnych prieskumov Trend Micro bolo v roku 2018 napadnutých viac ako 5,4 milióna Android systémov. Čo chcú útočníci získať? Väčšinu bankových malvérov, s ktorými sa používateľ môže stretnúť, možno zaradiť do jednej z dvoch skupín: sofistikovaný trójsky kôň alebo falošná banková aplikácia. Pre obete to však predstavuje rovnaký výsledok - môžu prísť o peniaze alebo o prístupové údaje k svojmu účtu, teda napokon o peniaze. Spomínané typy malvéru využívajú rôzne metódy, ako oklamať užívateľa, ale čo majú spoločné, sú prvky phishingu alebo falošné prihlasovacie formuláre.

Ak sa rozhodnete používať mobilné bankovníctvo vo svojom zariadení, určite by ste mali zvážiť dostupnosť samotnej aplikácie. „Aplikácia disponuje prihlasovaním, ktoré by malo byť unikátne, ale zároveň by mal byť aj telefón zabezpečený proti cudziemu používaniu, a to najmä v prípade odcudzenia alebo straty. Dnešné telefóny veľmi často poskytujú možnosť zadania PIN kódu na odomknutie zariadenia (ideálne 6 číslic) alebo biometrické overovanie - či je to už odtlačok prsta, alebo scan tváre. Do aplikácie mobilného bankovníctva odporúčam používať heslá, ktoré obsahujú veľké a malé písmená, čísla a ideálne nejaký špeciálny znak. Rozhodne by som nevolil ľahké slová alebo slabé heslá, ktoré sú kratšie ako 8 znakov," radí Honza Ryneš 

Je tiež potrebné vyhýbať sa nedôveryhodným aplikáciám, uprednostňovať tie od overených výrobcov a dbať na to, aby boli aktuálne. Hoci každý zvykne všetky upozornenia len odklikať, stojí za to prečítať si, čo aplikáciám povoľujeme - ak si žiadajú prístup k dátam, ktoré nie sú relevantné na ich fungovanie, treba spozornieť a spraviť si minimálne základný prieskum na internete. „Pri inštalácii aplikácie na mobilné bankovníctvo je vždy dôležité brať do úvahy pôvod aplikácie. Apple v tomto prípade nedovoľuje inštaláciu aplikácií z neznámych zdrojov, zdrojom aplikácie by mala byť vždy banka samotná. Pri Androide je situácia odlišná. Tu je možné inštalovať aplikácie aj z iných zdrojov, než je oficiálny store. Pokiaľ používateľ sťahuje aplikáciu priamo zo stránok banky, je vždy dôležité kontrolovať, či sme naozaj na oficiálnych stránkach. Môže nám pri tom pomôcť zelené HTTPS v prehliadači a ak si nie ste istí, je možné skontrolovať certifikát. Aplikácia by následne nemala požadovať nezmyselné oprávnenia. Dokážem si predstaviť, že aplikácia bude chcieť prístup k internetu, fotoaparátu (väčšinou pre QR-Code pri platbách), polohové údaje na navigáciu k bankomatom a pobočkám. Ostatné oprávnenia ako napríklad mikrofón nie sú väčšinou potrebné a považoval by som ich za podozrivé“, dodal Honza Ryneš.

Určite je dobré aktualizovať ako aplikáciu, tak aj operačný systém mobilu. Ak banka zdokonalí aplikáciu, spravidla sa tým rozšíria služby, ktoré budete môcť prostredníctvom banky v mobile používať. Zvyšuje sa zároveň aj bezpečnosť mobilných aplikácií. Rovnaký princíp platí aj pri operačnom systéme, kedy nová verzia prináša užívateľovi nové funkcie a lepšiu ochranu jeho telefónu.

Upozorňujeme: Nebezpečná henna

Do európskeho systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) nahlásil kontrolný orgán v Rakúsku novú nebezpečnú farbu na vlasy. Môže sa však predávať aj v iných krajinách.

Konkrétne ide o Henna Hair Color – henna - farbu na vlasy značky Henna Vital, typ výrobku: Black/Siyah Henna (výrobná dávka/čiarový kód: B.N°.001, Mfg Date. AUG.2018, Exp Date.JUL.2021, 8906043560117) z Indie. V zozname zložiek je uvedené, že výrobok obsahuje látky p-phenylenediamine (PPD) a sodium perborate. Analýzou bolo zistené, že výrobok obsahuje bór v koncentrácii 1,7% a PPD s koncentráciou 7,3%. Pri zmiešaní výrobku na aplikáciu dochádza k reakcii, pri ktorej sa množstvo PPD môže ešte zvýšiť.

Výrobok tak nie je bezpečný, čo je v rozpore s čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov.

RAPEX  je dostupný na webovej stránke Európskej komisie:http://ec.europa.eu/consumers/consumers_safety/safety_products/rapex/index_en.htm. 

USB pamäte: Najrizikovejší spôsob zdieľania pracovných súborov

Podľa lokálneho prieskumu medzi účastníkmi konferencií Acronis Roadshow v Prahe, Ostrave a Bratislave považuje najviac organizácií (42 %) za najrizikovejší spôsob zdieľania dokumentov ich ukladanie a zdieľanie na USB pamäti. K ďalším aktivitám, ktoré ohrozujú firemné dáta, sa radí využívanie verejných WiFi sietí, prístup z BYOD zariadení a ukladanie do verejných úložísk typu Dropbox.

S prudkým rozvojom mobility a internetu vecí (IoT) sa rozširuje počet kanálov, prostredníctvom ktorých je možné preniknúť k citlivým firemným dátam. Tie potom môžu útočníci zneužiť na ransomvérové útoky, na napadnutie pomocou podvrhnutých emailov (BEC) či sfalšovanie dokumentov, ako napr. zmlúv či faktúr. Napríklad taliansky futbalový klub Lazio Rím prišiel o 1,75 miliónov libier, keď zaslal peniaze za kúpu hráča na nesprávny bankový účet uvedený v podvodnom emaile.

Závery prieskumu:
- Z pohľadu prístupu k firemným dokumentom je podľa účastníkov najrizikovejšie ukladanie na USB (42 %), využívanie verejných WiFi (30 %), prístup z BYOD zariadení (17 %) a ukladanie do verejných úložísk typu Dropbox (11 %).
- Z firemných dát je medzi útočníkmi najväčší záujem o heslá (74 % účastníkov), finančné dáta (32 %), e-maily (30 %) a personálne údaje (28 %).
- K hlavným požiadavkám na riešenie zdieľania firemných dokumentov patrí zabezpečenie (78 %), prístup odkiaľkoľvek (70 %) a jasné verzovanie dokumentov (31 %).
Požiadavky na silne zabezpečený a pritom komfortný prístup k firemným dátam je možné podľa bezpečnostných špecialistov zaistiť iba s uceleným riešením kybernetickej ochrany

Trend: Nakupujeme podľa kvality aj ceny

Kvalita obstarávaných produktov dlhodobej spotreby je veľmi dôležitá až rozhodujúca pre 96 % mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov bez ohľadu na to, či ide o mužov alebo ženy. Podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK až 94 % mladých ľudí sa pri nákupoch rozhoduje podľa ceny a bezmála 82 % mladých spotrebiteľov dbá na technickú dokonalosť obstarávaných produktov.

Mladí ľudia príliš neriešia, či bol kupovaný produkt vyrobený v Slovenskej republike a nezaujíma ich ani veľkosť balenia. O tieto vlastnosti sa nestará okolo 59 % nakupujúcich vo veku 18 až 30 rokov. Názory mužov a žien sa líšia, pokiaľ ide o značky a inovácie produktov, rovnako ako dosah ich výroby a spotreby na životné prostredie. Zatiaľčo 55 % mužov chce, aby bol obstarávaný produkt nový a moderný, táto vlastnosť je dôležitá a rozhodujúca len pre 45 % žien. Značkové produkty preferuje 53 % mužov, ale len 43 % žien. Pre ženy je tiež dôležité, aby bol produkt ekologický (rozhoduje u 65 % žien, ale len u 54 % mužov). „Medzi prekvapivé závery nášho prieskumu patrí iste vnímanie značiek, resp. ich dôležitosti pri nákupe produktov dlhodobej spotreby. Ukázalo sa, že podľa značiek vyberajú skôr muži, a tiež, že značkový tovar je atraktívny predovšetkým pre ľudí vo veku 23 až 30 rokov. Mladší spotrebitelia sa podľa značiek pri výbere tovaru rozhodujú menej. Potešujúci je záujem o ekologické produkty, rovnako ako produkty šetrné k zdraviu", komentuje prieskum Jaroslava Palendalová.

Obľuba Slovákov v nakupovaní v zľavách sa nevyhýba ani mladšej generácii. Zľavy sú dôležité až rozhodujúce pre 68 % respondentov – podobnou mierou pre študentov aj zamestnancov, prekvapivo menej sa o ne zaujímajú osoby nezamestnané alebo v domácnosti. Podľa Palendalovej mladí Slováci sa rýchlo učia hospodáriť s peniazmi, a zatiaľ čo napríklad pôžičky na vlastné bývanie schvaľujú a využívajú, napríklad na vianočné darčeky si požičiavajú len celkom výnimočne. Predchádzajúci prieskum spoločnosti ukázal, že viac než desatina mladých šetrí na vianočné darčeky celý rok a skoro tretina si na Vianoce odkladá peniaze niekoľko mesiacov.

Bankrot: Rok 2019 bol rokom osobných bankrotov

Rok 2019 môžeme považovať aj za rok osobných bankrotov, nakoľko vlani na Slovensku zbankrotovalo historicky najviac dlžníkov 16.167. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet osobných bankrotov v minulom roku v porovnaní s rokom 2018 s 13.848 osobnými bankrotmi medziročne narástol o 16,75 percenta.

Zvýšený nárast záujmu ľudí o osobné bankroty zaznamenalo v roku 2019 aj Centrum právnej pomoci (ďalej CPP), ktoré agendu osobných bankrotov zo zákona zastrešuje. Kým v roku 2018 pracovníci CPP poskytli 106.251 konzultácií o osobných bankrotoch, v minulom roku počet konzultácii medziročne vzrástol o 8,90 percenta na 115.713. Podobne vzrástol aj počet podaných žiadostí na oddlženie – zatiaľčo v roku 2018 CPP na príslušné súdy podalo 15.876 takýchto žiadostí, v roku 2019 ich podalo 16.961, čo je medziročne o 6,83 percenta viac. „Najhlavnejším dôvodom vysokého počtu osobných bankrotov v minulom i predchádzajúcom roku bola vyššia dostupnosť osobného bankrotu ako inštitútu zbavenia sa dlhov, ktorú umožnila legislatívna zmena účinná od 1. marca 2017 a služby CPP. Aj keď predpokladáme, že aj v roku 2020 bude počet osobných bankrotov naďalej vysoký, pravdepodobne sa v porovnaní s rokom 2019 zníži. Od 1. januára 2020 sa zmenila konkurzná legislatíva, ktorá okrem iného sprísnila jednu z podmienok, za ktorých je možné žiadať o oddlženie formou konkurzu, nakoľko exekúcia musí trvať aspoň jeden rok. Zároveň nadobudol účinnosť aj zákon upravujúci postup ukončenia tzv. starých exekúcií“, uviedla analytička Ing. Jana Marková.

V roku 2019 tvorili v súhrne najväčšiu skupinu zbankrotovaných dlžníkov muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (30,92 %), za nimi nasledovali tridsiatnici (26,50 %). Z celkového počtu 16.167 osobných bankrotov pripadalo na mužov 9. 568 (59,18 %) a na ženy 6.599 (40,82 %). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (30,92 %), za nimi nasledovali tridsiatnici (26,50 %). V roku 2019 zbankrotoval v auguste aj jeden nedospelý tínedžer. Medzi 9.568 mužmi malo 3,92 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi 6.599 ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,59 percenta dlžníčok.

Zároveň v roku 2019 súdy vydali 13.664 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 93,54 percenta tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani jedno euro z dlhov. Iba 6,46 percenta dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov. Zo 16.167 osobných bankrotov si oddlženie formou konkurzu zvolilo 16.073 dlžníkov (99,42 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 94 dlžníkov (0,58 %). V roku 2019 bolo 15.136 (93,62 %) osobných bankrotov vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 1.031 (6,38 %) zbankrotovaných dlžníkov predstavovali podnikajúce fyzické osoby. Zároveň v roku 2019 súdy vydali 13.664 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 93,54 percenta tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani euro z dlhov. Iba 6,46 percenta dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov.

Ako v roku 2018, tak aj v roku 2019 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 3.585, čo z celkového počtu 16.167 osobných bankrotov predstavuje podiel 22,17 %. S výrazným odstupom nasleduje Košický kraj s 2.329 osobnými bankrotmi (podiel 14,41 %), Prešovský kraj s 2.103 osobnými bankrotmi (podiel 13,01 %) a Žilinský kraj s 2.045 osobnými bankrotmi (podiel 12,65 %). Najmenej osobných bankrotov bolo v roku 2019 vyhlásených v Bratislavskom kraji – 1.050 osobných bankrotov, čo predstavuje podiel len 6,49 percenta z ich celkového počtu, a v Trnavskom kraji – 1.182 osobných bankrotov a podiel 7,31 percenta na ich celkovom počte. V medziročnom porovnaní s rokom 2018 počet osobných bankrotov v roku 2019 narástol vo všetkých krajoch, najviac – až o 48,87 percenta v Trnavskom kraji, o 35,68 percenta v Prešovskom kraji. Najmenší medziročný nárast osobných bankrotov bol v Banskobystrickom kraji – len o 1,64 percenta.

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca roka 2019 zbankrotovalo už 38.172 obyvateľov Slovenskej republiky. Podobne v CPP vzrástol aj počet podaných žiadostí na oddlženie – zatiaľčo v roku 2018 CPP na príslušné súdy podalo 15.876 takýchto žiadostí (z toho formou konkurzu 15.669 a splátkovým kalendárom 207), v roku 2019 ich podalo 16.961 (konkurz – 16.780, splátkový kalendár – 181), čo je medziročne o 6,83 percenta viac.