Bankrot: Rok 2019 bol rokom osobných bankrotov

Rok 2019 môžeme považovať aj za rok osobných bankrotov, nakoľko vlani na Slovensku zbankrotovalo historicky najviac dlžníkov 16.167. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet osobných bankrotov v minulom roku v porovnaní s rokom 2018 s 13.848 osobnými bankrotmi medziročne narástol o 16,75 percenta.

Zvýšený nárast záujmu ľudí o osobné bankroty zaznamenalo v roku 2019 aj Centrum právnej pomoci (ďalej CPP), ktoré agendu osobných bankrotov zo zákona zastrešuje. Kým v roku 2018 pracovníci CPP poskytli 106.251 konzultácií o osobných bankrotoch, v minulom roku počet konzultácii medziročne vzrástol o 8,90 percenta na 115.713. Podobne vzrástol aj počet podaných žiadostí na oddlženie – zatiaľčo v roku 2018 CPP na príslušné súdy podalo 15.876 takýchto žiadostí, v roku 2019 ich podalo 16.961, čo je medziročne o 6,83 percenta viac. „Najhlavnejším dôvodom vysokého počtu osobných bankrotov v minulom i predchádzajúcom roku bola vyššia dostupnosť osobného bankrotu ako inštitútu zbavenia sa dlhov, ktorú umožnila legislatívna zmena účinná od 1. marca 2017 a služby CPP. Aj keď predpokladáme, že aj v roku 2020 bude počet osobných bankrotov naďalej vysoký, pravdepodobne sa v porovnaní s rokom 2019 zníži. Od 1. januára 2020 sa zmenila konkurzná legislatíva, ktorá okrem iného sprísnila jednu z podmienok, za ktorých je možné žiadať o oddlženie formou konkurzu, nakoľko exekúcia musí trvať aspoň jeden rok. Zároveň nadobudol účinnosť aj zákon upravujúci postup ukončenia tzv. starých exekúcií“, uviedla analytička Ing. Jana Marková.

V roku 2019 tvorili v súhrne najväčšiu skupinu zbankrotovaných dlžníkov muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (30,92 %), za nimi nasledovali tridsiatnici (26,50 %). Z celkového počtu 16.167 osobných bankrotov pripadalo na mužov 9. 568 (59,18 %) a na ženy 6.599 (40,82 %). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (30,92 %), za nimi nasledovali tridsiatnici (26,50 %). V roku 2019 zbankrotoval v auguste aj jeden nedospelý tínedžer. Medzi 9.568 mužmi malo 3,92 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi 6.599 ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,59 percenta dlžníčok.

Zároveň v roku 2019 súdy vydali 13.664 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 93,54 percenta tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani jedno euro z dlhov. Iba 6,46 percenta dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov. Zo 16.167 osobných bankrotov si oddlženie formou konkurzu zvolilo 16.073 dlžníkov (99,42 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 94 dlžníkov (0,58 %). V roku 2019 bolo 15.136 (93,62 %) osobných bankrotov vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 1.031 (6,38 %) zbankrotovaných dlžníkov predstavovali podnikajúce fyzické osoby. Zároveň v roku 2019 súdy vydali 13.664 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 93,54 percenta tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani euro z dlhov. Iba 6,46 percenta dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov.

Ako v roku 2018, tak aj v roku 2019 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 3.585, čo z celkového počtu 16.167 osobných bankrotov predstavuje podiel 22,17 %. S výrazným odstupom nasleduje Košický kraj s 2.329 osobnými bankrotmi (podiel 14,41 %), Prešovský kraj s 2.103 osobnými bankrotmi (podiel 13,01 %) a Žilinský kraj s 2.045 osobnými bankrotmi (podiel 12,65 %). Najmenej osobných bankrotov bolo v roku 2019 vyhlásených v Bratislavskom kraji – 1.050 osobných bankrotov, čo predstavuje podiel len 6,49 percenta z ich celkového počtu, a v Trnavskom kraji – 1.182 osobných bankrotov a podiel 7,31 percenta na ich celkovom počte. V medziročnom porovnaní s rokom 2018 počet osobných bankrotov v roku 2019 narástol vo všetkých krajoch, najviac – až o 48,87 percenta v Trnavskom kraji, o 35,68 percenta v Prešovskom kraji. Najmenší medziročný nárast osobných bankrotov bol v Banskobystrickom kraji – len o 1,64 percenta.

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca roka 2019 zbankrotovalo už 38.172 obyvateľov Slovenskej republiky. Podobne v CPP vzrástol aj počet podaných žiadostí na oddlženie – zatiaľčo v roku 2018 CPP na príslušné súdy podalo 15.876 takýchto žiadostí (z toho formou konkurzu 15.669 a splátkovým kalendárom 207), v roku 2019 ich podalo 16.961 (konkurz – 16.780, splátkový kalendár – 181), čo je medziročne o 6,83 percenta viac. 

EU: Nové pravidlá na posilnenie ochrany spotrebiteľa

Zámerom nových pravidiel Európskej únie (EÚ) na ochranu spotrebiteľa ako súčasť Novej dohody pre spotrebiteľov je zlepšiť presadzovanie a modernizovanie súčasných pravidiel v súlade s vývojom v digitálnej oblasti. Členské štáty majú teraz dva roky na to, aby smernicu transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a zabezpečili spotrebiteľom EÚ silnejšie ochranné opatrenia.

Pri tejto príležitosti podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Nové pravidlá posilnia ochranu spotrebiteľov v digitálnom svete, ktorú si oprávnene zaslúžia. EÚ tiež ODMIETA výrobky, ktoré sa predávajú ako identické v iných členských štátoch, i keď tomu tak zjavne nie je. Tieto nové pravidlá však neochránia spotrebiteľov pred nečestnými obchodníkmi či internetovými podvodníkmi, pokiaľ sa riadne neuplatnia v praxi. Dôrazne vyzývam všetky členské štáty, aby zabezpečili bezodkladné zavedenie nových pravidiel.“ Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „Dnes obchodníkov jasne upozorňujeme, aby pravidlá dodržiavali a neobchádzali ich. Pri rozsiahlom porušení spotrebiteľských pravidiel EÚ môže byť spoločnosti udelená pokuta vo výške najmenej 4 % ročného obratu. Bude to dostatočne odstrašujúca a účinná sankcia, ktorá zabráni nečestným obchodníkom podvádzať. Vítam tieto nové právne predpisy, pretože stanovujú skutočné európske normy v oblasti ochrany spotrebiteľa.“ 

Nové pravidlá okrem iného zabezpečia väčšiu transparentnosť on-line trhov: ujasní sa, či výrobky predáva obchodník alebo súkromná osoba a predloženie falošných recenzií či potvrdení bude zakázané. Okrem toho predajcovia nebudú môcť propagovať falošné zníženia cien a na stránkach, ktoré porovnávajú ceny, budú musieť uviesť kritéria porovnania pre spotrebiteľov. Nové pravidlá posilnia aj práva spotrebiteľov: zabezpečením odškodnenia obetiam nekalých obchodných praktík a ukladaním sankcií v prípade „hromadnej škody“ postihujúcej spotrebiteľov v rámci celej EÚ. 

Trend: Vyše 40 % používateľov by chcelo zmeniť svoj digitálny životný štýl

Minulý rok vzrástlo v porovnaní s rokom 2019 odcudzenie hesiel o 60 %, odcudzenie prístupových údajov bolo takisto na vzostupe – najmä v prípade stránok pre dospelých išlo o vyše 100-percentný nárast. Viac ako polovica používateľov internetu (56 %) si tak myslí, že dosiahnutie pocitu úplného súkromia v modernom digitálnom svete je nemožné a jeden z troch ľudí (32,3 %) si nie je istý, ako môže plne ochrániť svoje on-line súkromie. 

Nie je preto prekvapením, že až 42,3 % ľudí si v Novom roku dáva radšej digitálne novoročné predsavzatia než tie tradičnejšie ako „chcem schudnúť“ či „chcem žiť zdravšie“ a pod. Prieskum Kaspersky ukázal, že ľudia volia zodpovednejší prístup k svojmu on-line správaniu, aby si zlepšili svoje on-line zdravie a zabezpečili súkromie a preto si dávajú predsavzatia ako „budem využívať silnejšie heslá“ alebo „znížim hladinu kybernetického stresu“. Digitálne predsavzatia sú však najmä o vlastných sľuboch, že budeme chrániť naše digitálne súkromie v roku 2020. Prieskum ukázal na viacero oblastí, v ktorých by sme sa chceli zlepšiť – napríklad znížiť čas za obrazovkou si predsavzalo 29,1 % respondentov a 18,3 % používateľov by zas nechcelo zaspávať so smartfónom v ruke. Z týchto výsledkov možno predpokladať, že digitálna očista, resp. detox, je stále na vzostupe. Štvrtina respondentov by chcela pravidelnejšie zálohovať svoje dáta či mať väčší poriadok na stole pri počítači. Každý desiaty respondent by si chcel upratať svojich priateľov na Facebooku a vymazať tých, ktorých v živote nestretol.

Miroslav Kořen pridáva niekoľko rád, ako ochrániť svoje digitálne súkromie:
1. Zabezpečte všetky svoje zariadenia, ktoré využívate na realizáciu on-line transakcií, ako internet banking, on-line nakupovanie či socializáciu a nezabudnite ich pravidelne aktualizovať spolu s bezpečnostným riešením.
2. Používajte unikátne a zložité heslá pre všetky svoje on-line účty.
3. Dôkladne skontrolujte svoje nastavenia súkromia a bezpečnosti a obmedzte čo môže byť viditeľné a zdieľané.
4. Ak aplikácie alebo funkcie práve nepoužívate, majte ich vypnuté.
5. Vypnite služby, ktoré sledujú vašu aktivitu a polohu a pravidelne mažte cookies.
6. Na pravidelnú kontrolu toho, či váš účet nebol náhodou kompromitovaný, môžete napríklad využiť službu Have I Been Pwned.

Prieskum realizovala nezávislá agentúra Arlington Research na vzorke 2.000 Európanov vo veku staršom ako 18 rokov s ohľadom na národné reprezentatívne kvóty týkajúce sa pohlavia, veku a regiónu (december 2019).

Cloud: Každá štvrtá firma zažila vlani bezpečnostný incident

Najčastejšie išlo o únik dát a infekciu malvérom. Napriek tomu spoločnosti aj verejná správa zintenzívnia podľa Flowmon Networks v tomto roku presúvanie IT do cloudov.

Presun IT do cloudov v nastávajúcej dekáde vystaví firemné a verejné dáta novým hrozbám. Bezpečnostných rizík sa v súvislosti s využívaním verejných cloudov obáva až 93 % organizácií. Obavy sú pritom podľa konzultanta Romana Čupku na mieste. Pri presúvaní IT do cloudu totiž organizácie prichádzajú o viditeľnosť do siete, na ktorú sú zvyknutí pri využívaní svojich vlastných interných serverovní. Preto je pre nich zložitejšie mať pod kontrolou výkon aplikácií a služieb. Okrem straty viditeľnosti do sieťovej prevádzky organizácie je v súvislosti s využívaním cloudu najviac znepokojujúce dodržanie požiadaviek legislatívy a regulátorov. „Hoci poskytovatelia cloudových služieb ponúkajú čoraz robustnejšiu ochranu, v konečnom dôsledku sú za zabezpečenie dát zodpovední zákazníci“, pripomína Čupka.

Výdavky na cloudové služby v strednej a východnej Európe porastú podľa analytikov agentúry IDC do roku 2023 každoročne zhruba o 20 %, hoci celkové rozpočty na IT majú stagnovať, alebo iba mierne rásť. Najčastejším dôvodom presúvania hardvéru a aplikácií do veľkých dátových centier externých poskytovateľov je pritom podľa zverejnených informácií snaha o zvýšenie flexibility a efektívnosti vrátane úspory nákladov na prevádzku vlastných serverov a dátových úložísk.

.

Práca: Najnižší počet on-line ponúk za posledné tri roky

Počet ponúk na pracovnom portáli Profesia.sk medziročne klesol. Rekordným zostáva rok 2017, kedy zamestnávatelia hľadali nových ľudí v takmer 275-tisícoch pracovných inzerátov. Treba však zdôrazniť, že v 22-ročnej histórii portálu Profesia.sk je rok 2019 stále tretím najúspešnejším. Priniesol vyše 262-tisíc ponúk a zamestnávateľov môže tešiť aj stúpajúci počet reakcií na voľné pracovné miesta.

Kým ponuka voľných pracovných miest sa za posledné mesiace zužovala, opačný vývoj vidíme pri počte reakcií na ponuky. V roku 2019 na jeden pracovný inzerát zareagovalo priemerne približne 17 uchádzačov, čo je viak než v roku 2016, kedy bolo na Profesia.sk menej ponúk. 

Kde je hľadanie práce najjednoduchšie? Pri pohľade na mapu Slovenska je jasné, že počet pracovných príležitostí v hlavnom meste je výrazne vyšší ako v hociktorom inom regióne. Ponuky v Bratislavskom kraji tvoria až 42 percent z celkového počtu pracovných príležitostí. Hľadať prácu na západnom Slovensku je tak výrazne rozdielne ako inde. Keď spočítame všetky kraje na západe, môžeme vidieť, že v tejto časti našej krajiny je takmer 67 percent ponúk na Profesia.sk. Spomedzi krajov bol v roku 2019 najnižší počet ponúk v Prešove a okolí.

Rok 2019 priniesol najviac pracovných príležitostí v obchode, výrobe, administratíve, IT a doprave. Keď sa však pozrieme, ktoré sektory rástli v počte ponúk medziročne najviac, išlo najmä o telekomunikácie a poisťovníctvo. O viac ako desatinu rástol tiež počet ponúk v zákazníckej podpore a vrcholovom manažmente. Naopak, na spodku rebríčka skončili zamestnávatelia v textilnom, kožiarskom a odevnom priemysle. Počet pracovných ponúk tu na rozdiel od spomínaných výrazne poklesol. Medziročne išlo o viac ako 46 percent. O viac ako pätinu klesol tiež počet ponúk v manažmente kvality, chemickom priemysle, strojárstve a automobilovom priemysle.