Výzva: Podpora pre elektromobily

Počet elektromobilov na Slovensku by sa mal v budúcom roku zvýšiť aj vďaka podpore štátu. Ministerstvo hospodárstva zverejnilo dlho očakávané podmienky poskytnutia dotácie na kúpu elektromobilov. Na nákup nového vozidla s čisto elektrickým pohonom bude možné získať príspevok 8 tisíc eur, v prípade plug-in hybridného vozidla to bude 5 tisíc eur. O dotáciu môžu požiadať fyzické osoby, podnikatelia aj verejná správa. Maximálna obstarávacia cena vozidla, na ktoré bude možné získať dotáciu, je 50.000 eur s DPH. Prvé žiadosti bude možné podať 17. decembra a celkovo je na podporu nákupu určených päť miliónov eur. 

Rezort hospodárstva zverejnil podmienky poskytnutia dotácie na svojom webe, ako aj na špeciálnej internetovej stránke chcemelektromobil.sk, cez ktorú sa bude možné od decembra zaregistrovať, a tým požiadať o poskytnutie dotácie. Ministerstvo hospodárstva je vyhlasovateľom výzvy, jej administrátorom je Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Výzva je otvorená až do vyčerpania 5 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Hoci sú podmienky prideľovania dotácie zverejnené už od 18. 11. 2019, oprávnené žiadosti bude možné podávať až po uplynutí zákonom stanovenej mesačnej lehoty - teda 17. 12. 2019. Keďže však rezort predpokladá zvýšený záujem a chce sa vyhnúť veľkému prvotnému náporu, on-line systém registrácie bude spustený už 11. decembra 2019. Záujemcovia sa tak budú môcť registrovať cez jednoduchý formulár, do ktorého vyplnia kontaktné údaje, cez webovú stránku hcemelektromobil.sk, kde nájdu aj ďalšie podrobné informácie. Žiadateľ dostane pridelený jedinečný kód a zarezervuje sa požadovaná výška dotácie. Výzvu na oficiálne podanie žiadosti však zaregistrovaní žiadatelia dostanú až po 17. decembri 2019. Z bezpečnostných a technických dôvodov bude elektronická on-line registrácia možná iba v pracovných dňoch od 12:00 do 20:00 hod.

Zoznam vyhodnotených žiadostí sa bude priebežne zverejňovať a úspešní žiadatelia budú mať po podpise zmluvy 12 mesiacov na to, aby si auto kúpili a následne im štát refunduje dotáciu. Automobil budú musieť vlastniť minimálne dva roky a nebudú môcť využiť lízing. Fyzická osoba nepodnikateľ a subjekty verejnej samosprávy budú mať možnosť získať podporu na maximálne jedno vozidlo, podnikateľov bude obmedzovať maximálna povolená výška dotácií od štátu v súlade s legislatívou Európskej únie. Ministerstvo plánuje ešte pred spustením elektronickej on-line registrácie pripraviť pre záujemcov informačné stretnutie. Miesto a čas bude možné nájsť na internetovej stránke ministerstva, ako aj na chcemelektromobil.sk. Na otázky budú odborníci priebežne odpovedať aj elektronicky.

Ministerstvo hospodárstva pokračuje aj v ďalšej podpore elektromobility. V najbližšej dobe vyhodnotí prvé kolo podpory výstavby siete nabíjacích staníc pre samosprávy a pripravuje aj jeho ďalšie pokračovanie. Rezort sa v súčasnosti nechystá využiť možnosť tzv. šrotovného, ani podporu ďalších alternatívnych palív.

Upozorňujeme: Povinná aktivácia elektronických schránok právnických osôb nezapísaných v Obchodnom registri

V nadväznosti na oznamovacie povinnosti v zmysle zákona o registri mimovládnych organizácií upozorňuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) na blížiaci sa dátum povinnej aktivácie elektronických schránok právnických osôb, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri SR a ktorá začne v zmysle aktuálne platného zákona o e-Governmente dňa 1. júna 2020. 

Právnické osoby sú povinné údaje zapísané čím skôr (do 30. júna 2019 bolo oznámenie tých údajov oslobodené od správneho poplatku). NASES totiž preberá len referenčné údaje zo zdrojových registrov a v prípade, že sa požadované údaje o štatutárnom orgáne v zdrojovom registri nenachádzajú, nemá iný spôsob, ako ich získať.

V súvislosti s elektronickou komunikáciou cez prostredie elektronických schránok bude následkom nedoplnenia povinných údajov o štatutároch právnických osôb do registra najmä to, že:
- štatutár nebude mať možnosť prihlásiť sa do takejto elektronickej schránky, nakoľko prístup k nej nebude mať priradený, lebo NASES o jeho osobe nedostane z registra potrebné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo),
- elektronické schránky týchto právnických osôb sa aj napriek tomu aktivujú na doručovanie povinne v súlade so zákonom o e-Governmente, a teda orgány verejnej moci budú môcť do takýchto elektronických schránok doručovať elektronické úradné dokumenty (rozhodnutia) s rovnakými právnymi účinkami, akoby boli doručené v listinnej podobe aj v prípade, ak márne uplynie úložná lehota na ich prevzatie a adresát sa o nich nedozvie,
- právnická osoba zmešká zákonné lehoty uvedené v doručených rozhodnutiach, nakoľko štatutár nebude mať možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, keďže sa nebude vedieť do elektronickej schránky prihlásiť a rozhodnutia si zobraziť a prečítať.

Pokiaľ nebude mať právnická osoba zapísané v registri úplné údaje (t. j. budú chýbať údaje o štatutárnom orgáne), nebude môcť ani prijímať dotácie, eurofondy, asignovať podiel zaplatenej dane (tzv. 2 %) a nakladať s verejným majetkom (§ 6 zákona o registri mimovládnych organizácií).

Radíme: Bezpečné auto v zime

Ak má byť jazda autom v zime bezpečná, vozidlo je potrebné dobre pripraviť, a to predovšetkým prezuť kvalitné zimné pneumatiky. Z hľadiska bezpečnosti sa neodporúča jazdiť na pneumatikách, ktoré sú staršie ako 4 až 5 rokov.

„Zákon stanovuje, že na aute musia byť zimné pneumatiky na oboch nápravách v období od 15. novembra do 31. marca, ak je na ceste súvislá vrstva snehu, ľad alebo námraza. Na druhej strane tu je odporúčaný čas prezutia. Je dlhodobo známe, že najvhodnejší čas na prezutie pneumatík je ten, keď sa priemerná denná teplota pohybuje na úrovni 7 až 8 stupňov Celzia. Pri týchto teplotách nie je jazda na letných pneumatikách príliš bezpečná. Strácajú svoje kľúčové vlastnosti, najmä priľnavosť, a to dokonca aj na suchej ceste", upozorňuje Petr Vaněček. V súčasnosti na Slovensku aj v susedných krajinách vládne typické jesenné počasie. Jeden deň je chladno a sychravo, ďalší deň svieti slnko. Ak sa chystáte na dlhšiu cestu, neriskujte zbytočne jazdu na letných pneumatikách, radšej prezujte na zimné. Námraza a chladné sychravé počasie vás môžu prekvapiť kedykoľvek. Nemusíte mať pritom zbytočné obavy, pretože ani pri súčasných o niečo vyšších denných teplotách sa zimné pneumatiky nejako výraznejšie neopotrebúvajú.

„Ak máte staršie zimné pneumatiky, dajte si pozor, aby hĺbka dezénu nebola menšia ako odporúčané 4 milimetre a navyše nesmie byť nerovnomerne opotrebovaná. Ak máte dve sady diskov aj s pneumatikami, výmenu môžete zvládnuť aj doma. Nezabudnite si však nechať kolesá vyvážiť a urobiť geometriu u odborníkov. Nesprávne vyváženie sa často prejavuje pri jazde nepríjemnými vibráciami, predovšetkým pri vyšších rýchlostiach. Nesprávna geometria sa zase môže podpísať pod zhoršené jazdné vlastnosti. Ďalším problémom je aj to, že spôsobuje nerovnomerné opotrebovanie pneumatík a tým pádom vám hrozí, že budete musieť zase v blízkej budúcnosti kupovať nové", radí P. Vaněček.

EU: Regionálny rozvoj a súdržnosť po roku 2020

Európska komisia v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 navrhuje modernizovať politiku súdržnosti, hlavnú investičnú politiku Európskej únie (EÚ) a jeden z jej najkonkrétnejších prejavov solidarity.

Ekonomika EÚ sa zotavuje, ale na riešenie pretrvávajúcich rozdielov medzi členskými štátmi je potrebné dodatočné investičné úsilie. S rozpočtom vo výške 373 miliárd EUR v záväzkoch na roky 2021 – 2027 má budúca politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov. Zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ. Zároveň zostáva silným a priamym spojením medzi EÚ a jej regiónmi a mestami.

Hlavné prvky návrhu komisie na modernizovanú politiku súdržnosti
1. Zameranie na kľúčové investičné priority, v ktorých má EÚ čo ponúknuť: Prevažná väčšina investícií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu pôjde na inovácie, podporu malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizáciu priemyslu. Venujú sa aj na prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo a boj proti zmene klímy a plnenie Parížskej dohody.

2. Politika súdržnosti pre všetky regióny a individuálnejší prístup k regionálnemu rozvoju
Investície do všetkých regiónov: Regióny, ktoré ešte stále zaostávajú z hľadiska rastu alebo príjmov – ide najmä o regióny južnej a východnej Európy, ktoré budú aj naďalej prijímateľmi dôležitej podpory EÚ. Politika súdržnosti bude aj ďalej investovať do všetkých regiónov, pretože v celej Európe čelia mnohé z nich ťažkostiam pri dosahovaní transformácie priemyslu, v boji proti nezamestnanosti a udržaní pozície v globalizovanom hospodárstve vrátane bohatších členských štátov.
Individuálnejší prístup: Politika súdržnosti rozoznáva tri kategórie regiónov: menej rozvinuté, prechodné a rozvinutejšie regióny. Aby sa znížili rozdiely a aby sa pomohlo regiónom s nízkymi príjmami a nízkym rastom dobehnúť náskok ostatných, zostáva HDP na obyvateľa prevládajúcim kritériom na prideľovanie finančných prostriedkov. Nové kritériá sa zameriavajú na lepšie odrážanie reality v teréne – nezamestnanosť mladých ľudí, nízka úroveň vzdelania, zmena klímy a prijímanie a integrácia migrantov.
Riadenie na miestnej úrovni: Politika súdržnosti na roky 2021 – 2027 predstavuje Európu, ktorá podporou rozvojových stratégií riadených na miestnej úrovni, presúva právomoci do regiónov. Miestne, mestské a územné orgány budú viac zapojené do riadenia fondov EÚ, zatiaľ čo vďaka zvýšenej miere spolufinancovania sa v regiónoch a mestách zlepší zodpovednosť za projekty financované zo strany EÚ.

3. Menej početné, jasnejšie, stručnejšie pravidlá a pružnejší rámec
Zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom: Komisia navrhuje v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ zjednodušiť pravidlá, menej byrokracie a miernejšie kontrolné postupy pre podniky a podnikateľov, ktorí čerpajú podporu z EÚ.
Jednotný súbor pravidiel: Jeden súbor pravidiel teraz zahŕňa sedem fondov EÚ implementovaných v partnerstve s členskými štátmi („zdieľané riadenie“), ktorý zjednoduší život programovým manažérom fondov. Vytvorí aj lepší priestor pre synergiu, napríklad medzi fondmi politiky súdržnosti a Fondom pre azyl a migráciu, pri rozvoji miestnych stratégií pre integráciu migrantov. Rámec taktiež umožňuje efektívnejšie prepojenie s ostatnými finančnými prostriedkami zo súboru nástrojov rozpočtu EÚ. Členské štáty sa môžu napríklad rozhodnúť preniesť niektoré zdroje politiky súdržnosti do programu InvestEU.
Prispôsobenie sa potrebám: Nový rámec tiež spája stabilitu potrebnú na dlhodobé investičné plánovanie s primeranou úrovňou pružnosti na zvládanie nepredvídaných udalostí. Z preskúmania v polovici obdobia vyplynie, či sú potrebné zmeny v programoch na posledné dva roky obdobia financovania a budú možné obmedzené prevody zdrojov v rámci programov podporovaných z fondov EÚ.

4. Silnejšie prepojenie s európskym semestrom na zlepšenie investičného prostredia v Európe Komisia navrhuje posilniť prepojenie medzi politikou súdržnosti a európskym semestrom s cieľom vytvoriť v Európe priaznivé prostredie pre rast a podnikanie, aby sa v plnej miere naplnil potenciál investícií na úrovni EÚ a členských štátov. Takouto silnejšou podporou štrukturálnych reforiem v rámci politiky súdržnosti sa zabezpečí úplná komplementarita a koordinácia s novým, rozšíreným programom na podporu reforiem.

Trend: Neschopnosť platiť u nás aj vo svete výrazne pribúda

Spomedzi všetkých hodnotených krajín v rámci analýzy spoločnosti Euler Hermes patrí Slovensko k tým krajinám, kde sa očakáva najvyšší nárast platobnej neschopnosti firiem. V roku 2019 by mal počet prípadov insolvencií u nás narásť o +27 %. Analytici nemajú dobré správy ani v prípade globálneho indexu platobnej neschopnosti – odhadujú medziročné zvýšenie o + 8% (2019/2020).

Podľa analýzy Euler Hermes sa očakáva, že v 2 z 3 krajín sveta sa v roku 2019 zhorší platobná neschopnosť podnikov a takmer 3 z 5 krajín skončia s väčším počtom platobných neschopností, ako mali pred globálnou hospodárskou krízou v rokoch 2008 – 2009. Kým na Slovensku sa očakáva výrazný nárast insolvencií (+27%), naši českí susedia by si mali pohoršiť o +5 %, Poľsko o +3%, naopak v Maďarsku sa predpovedá zlepšenie o -10%. „Rok 2019 možno označiť za rok kolísania trhu, politickej neistoty a klesajúcich výsledkov hospodárskej politiky vo svete“, konštatuje Peter Mucina. Aktuálne podľa neho vstupujeme do dlhodobého obdobia s nízkym rastom, pričom sa očakáva, že svetový obchod s tovarom a službami v tomto roku porastie len o 1,5 %, čo je najnižšia miera od roku 2009: „Napriek tomu, že recesia je už viditeľná v odvetviach obchodu s tovarom a vo výrobe, plnohodnotná recesia sa v roku 2020 neočakáva. Obzvlášť tvrdo zasiahnutý je však automobilový priemysel, najmä v Nemecku, pretože musí zvládnuť spomalenie dopytu v USA, prvé zníženie dopytu v Číne za dekádu, rýchle spomalenie na indickom trhu, následky Brexitu a nové emisné normy v Európe.“ Po automobilovom priemysle nasleduje elektrotechnický sektor. Vo všeobecnosti možno povedať, že priemyselnou recesiou sú postihnuté najmä vstupy do výroby a medziprodukty. Celkovo sa vo svete očakáva mierne spomalenie rastu globálneho HDP na 2.4% v roku 2020. 

Rastú tiež negatívne dopady veľkých insolvencií (bankroty spoločností s ročným obratom presahujúcim 50 mil. EUR). V prvej polovici roku 2019 bolo celosvetovo zaznamenaných viac ako 150 insolvencií takýchto firiem a to s celkovým obratom vo výške 88,2 miliárd EUR, čo predstavuje výrazný nárast proti rovnakému obdobiu 2018 (+37%). Z hľadiska počtu platobnej neschopnosti boli za sledované obdobie najviac zasiahnuté odvetvia obchodu (24), stavebníctva (20) a metalurgie (16). Naproti tomu strojársky priemysel zaznamenal výrazný pokles počtu insolvencií (-10).