EU: Koľko odpadu z plastových obalov recyklujeme?

V Európskej únii (EÚ) sa v roku 2017 zrecyklovalo 42 % odpadu z plastových obalov. Viac ako polovica vyprodukovaného odpadu z plastových obalov sa v roku 2017 zrecyklovala v siedmich členských štátoch EÚ. 

V porovnaní s rokom 2005 sa miera recyklácie odpadu z plastových obalov v EÚ zvýšila o 18 percentuálnych bodov (z 24 % v roku 2005 na 42 % v roku 2017). Tento rastúci trend sa zaznamenal na rôznych úrovniach vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Chorvátska. 

V roku 2017 bola najvyššia miera recyklácie odpadu z plastových obalov zaznamenaná v Litve (74 %), Bulharsku (65 %), na Cypre (62 %, údaje z roku 2016), v Slovinsku (60 %), Česku (59 %), Slovensku (52 %) a v Holandsku (50 %). Napriek tomu existujú krajiny, v ktorých je miera recyklácie odpadu z plastových obalov nižšia ako jedna tretina: Malta (24 %, údaje z roku 2016), Estónsko, Francúzsko a Fínsko (každá 27 %), Írsko (31 %), Maďarsko (32 %), Luxembursko a Rakúsko (33 %).

Antibiotiká: Spotreba klesá, najväčšími konzumentmi na Slovensku sú deti

Antibiotiká sa používajú na liečbu infekčných chorôb už vyše päťdesiat rokov. Najmä ich neobozretným používaním v priebehu desaťročí však došlo k nárastu odolnosti voči antibiotickej liečbe a šíreniu odolných organizmov. Od 1. januára 2011 majú byť ambulancie všeobecných lekárov na Slovensku povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP.

Za posledných päť rokov (obdobie 2014 - 2018) spotreba antibiotík na Slovensku klesla, v roku 2018 pripadalo na jedného obyvateľa približne 0,9 balenia antibiotík ročne. Celkovo sa minulý rok predpísalo 4,2 milióna receptov a vydalo 4, 8 milióna balení antibiotík. V roku 2014 pripadali na jedno dieťa vo veku 0 až do 9 rokov viac než dve balenia antibiotík ročne, v roku 2018 kleslo toto číslo pod dve balenia antibiotík ročne. Deti a mládež vo veku 10 až 19 rokov spotrebujú tiež výrazne viac antibiotík ako slovenskí pacienti v iných vekových kategóriách. V roku 2018 pripadalo na túto vekovú skupinu viac ako jedno balenie antibiotík ročne, ale i tu vidieť klesajúcu tendenciu.

Spotreba antibiotík sa od okresu k okresu líši. Medzi okresy s vyššou ako 30-percentnou spotrebou antibiotík v porovnaní s celoslovenským priemerom patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín. Najvyššia spotreba antibiotík v roku 2018 bola v okrese Medzilaborce, kde na obyvateľa pripadalo viac ako 1,3 balenia antibiotík ročne. Najnižšia spotreba antibiotík bola v roku 2018 v okrese Košice – okolie, kde na jedného pacienta pripadalo približne 0,40 balenia antibiotík. Výrazne nízka preskripcia antibiotík oproti slovenskému priemeru je aj v okresoch Krupina, Senec a Gelnica.

Na stanovenie vhodnej liečby je veľmi dôležité CRP vyšetrenie, keďže je to diagnostický marker pre diferencovanie vírusovej infekcie od baktériovej. Od 1. januára 2011 tak majú byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda, o čom svedčia zaznamenané štatistiky. V roku 2018 bolo predpísaných 4.219.709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.

Na základe rezistencie na antibiotickú liečbu, ktorá ma stúpajúci charakter, musia aj zdravotnícke zariadenia väčšmi dbať na zvýšenie obozretného používania antibiotík. „Najväčší problém spôsobuje rezistencia proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej medicíny. Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie proti antibiotikám umrieť až 10 miliónov ľudí. Aj preto vláda SR schválila v januári 2019 Národný plán kontroly infekčných ochorení“, upozorňuje prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.

EU: Lesné požiare v roku 2018

Európska komisia uverejnila svoju výročnú správu o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2018. Podľa nej minulý rok prírodné požiare zničili takmer 178.000 hektárov (ha) lesov a pozemkov v Európskej únii (EÚ). Je to síce menej než šestina oblasti spálenej v roku 2017 a menej než dlhodobý priemer, ale veľké požiare sa vyskytli v najväčšom počte krajín doteraz vôbec.

Európsky informačný systém o lesných požiaroch minulý rok zaznamenal najväčší počet požiarov na ploche 30 ha alebo väčšej v Taliansku (147 požiarov, spálených 14.649 ha), Španielsku (104 požiarov, spálených 12.793 ha), Portugalsku (86 požiarov, spálených 37.357 ha), Spojenom kráľovstve (79 požiarov, spálených 18.032 ha) a vo Švédsku (74 požiarov, spálených 21.605 ha).
Švédsko zažilo najhoršiu sezónu požiarov od začiatku pozorovania. Celková spálená oblasť (vyše 21.605 ha) bola zaznamenaná ako druhá najväčšia v EÚ, čo je na severskú krajinu nezvyčajné miesto v tomto rebríčku. Hoci Portugalsko opäť bolo krajinou s najrozsiahlejšou spálenou plochou, bolo to len zlomok rozlohy spálenej v roku 2017 a v desaťročnom porovnaní šlo o jednu z najmenších spálených plôch. Obeťou požiarov sa stalo 50.000 ha zraniteľných ekosystémov sústavy Natura 2000, ktoré sú domovom viacerých ohrozených rastlinných i živočíšnych druhov, čo zodpovedá 36 % celkovej plochy spálenej v roku 2018. Napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zhorela celkovo menšia plocha, väčšinu leta v strednej a severnej Európe pretrvávali nadpriemerne vysoké teploty. Dôsledkom boli podmienky, ktoré prispievali k vzniku a šíreniu lesných požiarov spôsobujúcich vysoké hospodárske a environmentálne straty.

V roku 2018 sa pri lesných požiaroch v Európe mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany aktivoval päťkrát: vo Švédsku, v Grécku, Lotyšsku a Portugalsku. V lete sa na pomoc postihnutým krajinám zmobilizovalo celkovo 15 lietadiel, 6 vrtuľníkov a vyše 400 hasičov. Európska únia pritom financovala náklady na prepravu vo výške 1,6 milióna EUR. Ďalej sa na žiadosť členských štátov v rámci programu Copernicus vypracovalo vyše 139 satelitných máp oblastí lesných požiarov. EÚ okrem toho vyslala odborníkov na lesné požiare z celej EÚ do Portugalska s cieľom pomôcť v otázkach prevencie a pripravenosti, a tak zvýšiť schopnosť krajiny riešiť problém lesných požiarov.

EÚ v marci 2019 zdokonalila mechanizmus v oblasti civilnej ochrany a zaviedla rescEU s cieľom zlepšiť ochranu občanov pred katastrofami a riadenie nových rizík, ktoré sa objavujú v Európe i za jej hranicami. V lete 2019 vytvorila dočasnú flotilu hasičských lietadiel, ktorú už dvakrát vyslala bojovať proti lesným požiarom v Grécku a Libanone. Európska komisia okrem toho v júli vo svojom oznámení vyzvala na zintenzívnenie boja EÚ proti odlesňovaniu a degradácii lesov. Sama sa zaviazala k ďalším krokom v tejto oblasti, medzi iným rozvinúť Európsky informačný systém o lesných požiaroch tak, aby sa stal nástrojom na monitorovanie prírodných požiarov na celom svete.

Výročná správa o lesných požiaroch za rok 2018 obsahuje aj konštatovanie, že v roku 2019 sa sezóna požiarov začala skoro v dôsledku suchého a veterného počasia a vysokých teplôt. Už do marca tohto roku počet požiarov presiahol celoročný priemer za uplynulé desaťročie. Mnoho požiarov sa vyskytlo v horských oblastiach, kritické požiare zachvátili deltu Dunaja.

Bankrot: Výrazný pokles

Pokiaľ dva mesiace v 3. štvrťroku 2019 prekonali historické rekordy v počte osobných bankrotov na Slovensku, v októbri zbankrotovalo iba 315 obyvateľov Slovenska. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.362 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o vyše 76 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri zbankrotovalo 1.554 dlžníkov, ich počet sa v októbri prepadol až takmer o 80 %.

„Od marca 2017, keď vstúpila do platnosti novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá výrazným spôsobom zjednodušila bankrot dlžníkov, a jej dôsledky sa prejavili v štatistikách od júna 2017, sme takýto malý počet vyhlásení osobných bankrotov nezaznamenali. Hoci inštitút osobného bankrotu pre veľké nárasty počtu oddlžených obyvateľov Slovenska čelil v poslednom období kritike, po ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo legislatívne úpravy, tie nadobudnú účinnosť až v januári 2020. Nemohli tak byť príčinou takého dramatického zníženia počtu osobných bankrotov už v októbri 2019", konštatovala Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti.

Viac ako tretina osobných bankrotov bola v októbri t.r. vyhlásená v Bratislavskom kraji – 116, najmenej ľudí zbankrotovalo v Trenčianskom kraji - 14. Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2019 ich pripadalo na mužov 175 (55,56 %) a na ženy 140 (44,44 %). Viac ako polovica osobných bankrotov v októbri pripadala na dlžníkov vo veku od 30 do 49 rokov. Podľa dlhodobých štatistík CRIF SK od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2019 zbankrotovalo takmer 35.000 občanov Slovenskej republiky. Zároveň v októbri 2019 súdy zrušili 1.418 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.325 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, t. j. zo svojich dlhov nezaplatili ani euro a iba 93 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

„Výrazný pokles osobných bankrotov v desiatom mesiaci roka bol spôsobený nedostatkom finančných zdrojov Centra právnej pomoci, ktoré agendu osobných bankrotov zastrešuje. Vysoký počet podaní a riešení osobných bankrotov v predchádzajúcich mesiacoch tohto roka spôsobil vyčerpanie finančných zdrojov centra na riešenie tejto agendy už v októbri, preto sme boli nútení pozastaviť distribúciu našich podaní na jednotlivé súdy. Samozrejme, situáciu sme s naším zriaďovateľom, Ministerstvom spravodlivosti SR intenzívne riešili a z rozpočtu nám v najbližších dňoch budú vyčlenené ďalšie finančné zdroje", dodala Zuzana Kubovičová, riaditeľka Centra právnej pomoci.

Trend: Úspech závisí aj od digitalizácie

Výskum VMware (3.600 respondentov v regióne EMEA, jar 2019) odhalil silnú koreláciu medzi poskytovaním kvalitných digitálnych skúseností zamestnancom, obchodným rastom a schopnosťou prilákať a udržať najlepších pracovníkov. Medzi opýtanými boli zamestnanci (1.800), IT manažéri (900) a HR manažéri (900). 

Dve tretiny zamestnancov (66 %) uviedlo, že flexibilita digitálnych nástrojov na prácu by ovplyvnila ich rozhodnutie uchádzať sa o ponúkanú pozíciu, alebo ju prijať. Ak ale majú mať firmy prospech z technológií pre digitálne pracovné prostredie, musia zlepšovať digitálne skúsenosti zamestnancov prostredníctvom lepšej spolupráce medzi HR a IT oddelením. Takmer polovica (49 %) zamestnancov nevie, či sa vo veciach digitálnej skúsenosti obracať na HR, alebo na IT a 21% respondentov vníma jasné rozdelenie zodpovednosti ako najväčšiu prekážku pozitívneho výsledku. Respondenti sa nezhodujú v názore, kto by mal byť zodpovedný za digitálne skúsenosť zamestnancov, ale 84% zamestnancov žiada lepšiu spoluprácu medzi HR a IT oddelením. Iba 18% zamestnancov uvádza, že HR a IT priebežne spolupracujú a osem z desiatich respondentov sa domnieva, že by HR oddelenie malo byť viac angažované v zlepšovaní digitálnej skúsenosti zamestnancov.

Firmy s vyšším tempom rastu v priemere poskytujú zamestnancom viac faktorov digitálných skúseností, medzi ktoré patrí prístup k zariadeniam, nástrojom a technológiám bez ohľadu na miesto výkonu práce oproti firmám vykazujúcim nižšie tempo rastu výnosov. Firmy, ktoré sú málo výkonné, alebo nevykazujú rast, majú podstatne menšiu tendenciu umožňovať zamestnancom pracovať na ich súkromných zariadeniach (36 %), poskytovať od prvého dňa prístup k aplikáciám, ktoré podporujú produktivitu (36 %), alebo sprístupňovať aplikácie pre najdôležitejšie činnosti na ľubovoľnom zariadení okrem emailu (47%) oproti firmám, ktoré rastú rýchlo alebo veľmi rýchlo (76%, 68%, respektíve 93%). Respondenti, ktorí majú slobodu pracovať kdekoľvek inde rovnako ľahko ako v kancelárii, podstatne častejšie uvádzajú, že sú hrdí na svoju firmu než respondenti, ktorým zamestnávateľ takú slobodu neposkytuje (71 % oproti 27 %). Častejšie tiež popisujú svoju firemnú kultúru ako progresívnu (73 % oproti 25 %), bývajú hodnotení ako jeden z najlepších zamestnávateľov (71 % oproti 28 %) a umožňujú dobre vyvážiť pracovný a súkromný život (70 % oproti 28 %).

Tretina opýtaných, ktorí nepovažujú digitálne skúsenosť za optimálnu, označuje za najväčší problém nedostatočné povedomie o tom, čo zamestnanci potrebujú a 20 % uvádza, že to vo firme nie je považované za prioritu. Takmer dve tretiny (61 %) zamestnancov majú pocit, že nemôžu nijako ovplyvniť výber pracovných nástrojov, hoci 83 % IT manažérov je presvedčených, že zamestnancom sa v tejto oblasti načúva.