Novinka: Aplikácia na preukazovanie bezúhonnosti

Pedagogický a odborný zamestnanec musí preukázať svoju bezúhonnosť odpisom registra trestov.  Žiadosť o vydanie odpisu registra trestov nepodáva sám, ale podáva ju okresný úrad v sídle kraja Registra trestov Generálnej prokuratúry SR. Na vyžiadanie odpisu sú potrebné osobné údaje konkrétneho žiadateľa, ktoré by sa od decembra mali poskytovať cez aplikáciu. 

Poverený zamestnanec okresného úradu v sídle kraja po doručení odpisu registra trestov posúdi, či pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa podmienku bezúhonnosti na účely zákona č. 138/2019 Z. z. a túto skutočnosť oznámi zamestnávateľovi. Zamestnávateľ však dostane iba informáciu o tom, či pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa, resp. nespĺňa predpoklad bezúhonnosti.

Ministerstvo školstva pripravuje technické riešenia, aby preukazovanie bezúhonnosti v čo najmenšej miere zaťažovalo učiteľov a procesy prebehli automatizovane cez informačný systém. V týchto dňoch sa finalizuje celé technické riešenie medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR. V záujme zjednodušenia preukazovania bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov bude od 1. decembra 2019 možné poskytnúť osobné údaje potrebné na vydanie odpisu registra trestov prostredníctvom aplikácie zverejnenej na webovom sídle crinfo.iedu.sk, vrátane odmietnutia poskytnutia osobných údajov. Osobné údaje budú môcť poskytnúť pedagogickí alebo odborní zamestnanci až po zaregistrovaní na crinfo.iedu.sk, a to jedinečným a nezameniteľným spôsobom.

V súlade s § 90a ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. sú všetci pedagogickí a odborní zamestnanci povinní na účel vydania odpisu registra trestov poskytnúť okresnému úradu v sídle kraja údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov do 31. decembra 2019, v opačnom prípade sa od 1. januára 2020 nebudú považovať za bezúhonných.

EU: Nové energetické projekty

Európska komisia prijala štvrtý zoznam projektov spoločného záujmu (PCI) pre prepojenú európsku energetickú sieť. Ide o projekty cezhraničnej infraštruktúry, ktoré spájajú energetické systémy členských štátov Európskej únie (EÚ). Sú určené na pomoc EÚ pri dosahovaní jej energetickej politiky a cieľov v oblasti klímy: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre všetkých občanov a dlhodobá dekarbonizácia hospodárstva v súlade s Parížskou dohodou. 

PCI sú teda projekty, ktoré majú významný vplyv na trhy s energiou a integráciu trhu najmenej v dvoch krajinách EÚ, podporujú hospodársku súťaž na trhoch s energiou a posilňujú energetickú bezpečnosť EÚ diverzifikáciou zdrojov, nakoniec prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky integráciou obnoviteľných zdrojov. Podľa nariadenia o transeurópskych sieťových a energetických sieťach (TEN-E) prijatého v roku 2013 komisia identifikuje najdôležitejšie PCI v celej EÚ, aby tieto projekty mohli ťažiť zo zjednodušeného povolenia a práva požiadať o financovanie EÚ z prepojovacieho Nástroj pre Európu. Elektrická energia a inteligentné rozvodné siete predstavujú vyše 70 % projektov, čo odráža rastúcu úlohu obnoviteľnej elektrickej energie v energetickom systéme a potrebu posilnenia sietí umožňujúcich integráciu obnoviteľných zdrojov energie a cezhraničnejší obchod.

Projekty uvedené na štvrtom zozname PCI boli vyhodnotené a vybrané v priebehu posledných 18 mesiacov otvoreným, transparentným a inkluzívnym procesom v súlade s ustanoveniami nariadenia o TEN-E. Do tohto procesu boli zapojené zúčastnené strany vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa a životného prostredia. Tieto skupiny sa dynamicky zúčastňovali na schôdzach regionálnych skupín. Delegovaný akt obsahujúci štvrtý zoznam PCI sa predloží Európskemu parlamentu a Rade na dvojmesačné obdobie bez námietok, ktoré možno raz predĺžiť.

Licencie: Problematické ceny aj správa

Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými malými a stredne veľkými (SMB) spoločnosťami vyše 80 % firiem preferuje trvalé softvérové licencie. Avšak vzhľadom na potrebu správy licencií, pravidelných aktualizácií a výške počiatočných investícií, si stále viac SMB podnikov volí model softvérového predplatného, komfortnejší variant využívania softvérových aplikácií. Okrem toho pribúda zákazníkov, ktorí zverujú starosti o svoju infraštruktúru do rúk externých poskytovateľov služieb.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- České a slovenské SMB podniky preferujú trvalé softvérové licencie (83 %), jednoročné predplatné uprednostňuje 11 % respondentov a 6 % viacročné predplatné.
- 54 % SMB firiem prevádzkuje menej než 10 softvérových aplikácií, medzi 10 a 25 aplikáciami má 40 % podnikov, 6 % firiem prevádzkuje viac ako 25 aplikácií.
- Najviac zákazníkov v súvislosti s vlastníctvom licencií zaťažuje obstarávacia cena (74 %), starosti o pravidelné aktualizácie (34 %) a správa licencií (31 %).
- Iba 11 % SMB zákazníkov má vlastné IT oddelenie a/alebo využíva vlastného IT administrátora (17 %), celých 86 % SMB firiem sa spolieha na služby externého IT administrátora či poskytovateľa služieb.

„S postupnou digitalizáciou podnikateľských aktivít tiež pribúda počet kľúčových aplikácií, ktoré v SMB firmách zaisťujú obchodnú kontinuitu. Už takmer polovica lokálnych SMB firiem prevádzkuje viac ako 10 aplikácií, medzi ktorými pribúda aj počet riešení IT bezpečnosti. Správa viacerých aplikácií a starostlivosť o ich pravidelné licencovanie je stále častejšie nad sily interných pracovníkov“, dodal Zdeněk Bínek.

Aktuálne: Slováci si hľadajú zamestnanie najmä doma

Za posledné dva roky sa zvýšil záujem uchádzačov o prácu v okolí bydliska. Ochota ľudí cestovať za prácou, naopak, klesá. Vyplýva to z analýzy pracovného portálu Profesia.sk.

Podľa spoločnosti nárast pracovných pozícií bol citeľný aj v okresoch mimo krajských miest. Zrejme to spôsobilo, že uchádzači chcú pracovať viac doma. Vo väčšine krajov na Slovensku sme tak oproti roku 2017 zaznamenali zvýšený záujem o prácu v regióne bydliska. Najväčší rozdiel pritom možno vidieť v Trnavskom kraji. Výnimkou je Banskobystrický kraj, kde je podiel uchádzačov hľadajúcich prácu v regióne bydliska úplne rovnaký ako v roku 2017. A jediným miestom, kde Profesia zaznamenala jemný pokles záujmu o prácu v regióne bydliska je Trenčiansky kraj.

Za dva roky sa zvýšil záujem o prácu v hlavnom meste iba u ľudí, ktorí tu majú bydlisko. V Trnavskom kraji zostáva rovnaký, pričom vo všetkých ostatných regiónoch sa záujem uchádzačov o prácu v Bratislavskom kraji znížil. Najväčší záujem o zamestnanie v hlavnom meste majú uchádzači z Trnavského, Nitrianskeho, Banskobystrického, Prešovského a Trenčianskeho kraja. Najnižší záujem majú kandidáti z košického regiónu.

Zaujímavosťou je, že posledné dva roky nepriniesli žiadny rozdiel v záujme o prácu v Košickom regióne. Pre tamojších zamestnávateľov však zostáva stále problémom, že záujem je viac-menej iba u kandidátov v Prešovskom kraji. V ostatných regiónoch je záujem mizivý. Počet uchádzačov, ktorí by v Košiciach a okolí chceli pracovať, nepresahuje ani v jednom prípade tri percentá.

EU: Ženy zarábajú stále menej

Ženy v Európskej únii (EÚ) stále zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži, čo je len nepatrné zlepšenie oproti 16,2 % z minulého roku. V tomto roku pripadá európsky Deň rovnosti odmeňovania na 4. novembra. V tento deň ženy v porovnaní so svojimi kolegami symbolicky prestanú byť za rovnakú prácu platené.

Faktorov vedúcich k rozdielom v odmeňovaní je niekoľko: ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, v podnikoch čelia tzv. sklenému stropu, pracujú v slabšie platených odvetviach, alebo často musia niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu. Jedným zo spôsobov, ako tieto faktory riešiť, je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov.

„Ubehlo 60 rokov, odkedy je zásada rovnakej odmeny súčasťou európskych zmlúv, a predsa ženy po celej Európe stále nepociťujú, že by sa zákony zhodovali s realitou ich každodenného života. V porovnaní so svojimi kolegami pracujú európske ženy stále dva mesiace zadarmo a pokrok v tejto oblasti je veľmi pomalý. Hoci sme za posledných päť rokov podnikli určité kroky správnym smerom, je potrebné urobiť toho viac a rýchlejšie. Naši občania od nás očakávajú lepšie výsledky. Deväť z desiatich Európanov – žien a mužov – si myslí, že je neprijateľné, aby boli ženy za rovnakú prácu platené menej ako muži”, uvádzajú vo svojom spoločom vyhlásení prvý podpredseda EK Frans Timmermans, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Zaujímavé štatistiky k téme:
Ženy v politike - 88% Európanov tvrdí, že by im neprekážalo, keby na najvyššej volenej politickej funkcii v ich krajine bola žena, s týmto súhlasí o niečo viac žien (89 %) ako mužov (86 %), na Slovensku tento názor zdieľa 87 % opýtaných Slovákov.

Ženy a zamestnanie
· podľa 22 % opýtaných Slovákov (EÚ 28 %) môže rod (žena/muž) znevýhodniť kandidáta pri uchádzaní sa o zamestnanie
· podľa 61 % slovenských respondentov (EÚ 66 %) sa na ich pracovisku vynakladá dostatočné úsilie o podporu diverzity z hľadiska skutočnosti, že je človek mužom alebo ženou.

Ženy v riadiacich funkciách v Európskej komisii – v  súčasnosti predstavujú ženy v riadiacich funkciách na všetkých úrovniach Európskej komisie 41 %, zatiaľčo na začiatku funkčného obdobia J.C. Junckera to bolo len 30 %. Európska komisia tak patrí medzi orgány verejnej správy s najvyšším podielom žien na vedúcich pozíciách na celom svete.