Aktuálne: Deň cestovín

Viacerí z nás žijú v rýchlom tempe a nájsť si dostatočný čas na prípravu kvalitného teplého jedla je často vymoženosťou. Cestoviny majú výhodu, že ich možno uvariť len za pár minút a podávať takmer k čomukoľvek. 

Obľúbená potravina z múky a vody (prípadne vajec) sa môže pripraviť na slano aj na sladko. Ak sa zvolí slaný variant, stačí do uvarených cestovín primiešať už pripravenú paradajkovú alebo smotanovú omáčku, bazalkové pesto, mäso, zeleninu, či iné ingrediencie, ktoré sú po ruke. Ako sladký chod sa môžu podávať s kakaom, makom, tvarohom a cukrom. Možností je neúrekom. Samotní Taliani, ktorí sa pýšia tým, že túto potravinu vymysleli, to s ingredienciami nepreháňajú. Medzi jedny z najobľúbenejších receptov patrí Aglio e olio, na prípravu ktorého postačí len cesnak, olivový olej a parmezán. 

Obyvatelia Apeninského polostrova boli pri výrobe cestovín mimoriadne kreatívni. Dnes si tak možno vybrať z množstva druhov špagiet, penne, mašličiek, mušličiek alebo makarónov. Niektoré z nich sa zvyčajne viažu k určitej oblasti alebo konkrétnemu druhu omáčky. Napríklad v Bologni servírujú k pravému ragú bolognese zásadne len tagliatelle. S omáčkou carbonara sa najlepšie snúbia špagety. Nie každé jedlo však má takúto zaužívanú prílohu a niektorí majú najradšej ten svoj druh cestovín napriek tradíciám. Práve preto si možno vybrať z dlhých, ploských, hrubších, dutých, stredne dlhých, krátkych či dokonca plnených cestovín. Aj polievkové závarky si nájdu svoje miesto v domácnosti. V ponuke sú aj obľúbené písmenkové cestoviny pre najmenších stravníkov.

Nejde však len o tvar cestovín, ale aj o ich zloženie. Základné delenie je na vaječné a bezvaječné cestoviny. Vaječné ešte rozlišujeme na jednovaječné, dvojvaječné a viacvaječné. Cestoviny vyššej kvality sú vyrábané z tvrdej pšenice, nazývanej tiež semolina. Obsahujú viac živín, sú pevnejšie a majú krásnu žltú farbu, navyše výborne chutia. Špaldová múka je pri výrobe cestovín ďalšou obľúbenou alternatívou ku klasickej bielej múke. Podporuje myslenie, koncentráciu a je ľahko stráviteľná. V ponuke sú tiež bezlepkové alternatívy - cestoviny, ktorých základ tvorí cícer, hrach, šošovica či kukurica.

Na správnu prípravu obľúbených cestovín je dôležité variť ich v hrnci s vodou v správnom pomere – 1l vody na 100 g cestovín. Voda sa solí zásadne až po tom, ako začne vrieť. Následne sa cestoviny vložia do hrnca. Cestoviny sa nikdy nelámu, ani keď sú dlhšie. Dĺžka varenia je vždy uvedená na obale a mala by byť dodržaná. Po dovarení je potrebné scediť vodu z cestovín a pridať omáčku podľa chute. Prípravu je možné urýchliť použitím rýchlovarnej kanvice na uvarenie vody. Uvarené cestoviny vydržia v chladničke tri až päť dní. Surové je potrebné skladovať na chladnom, tmavom mieste počas maximálne jedného roku.

EU: Viac investícií na klímu, podpora pracovných miest, výskumu aj mládeže

Európsky parlament schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k budúcoročnému rozpočtu Európskej únie (EÚ). Podľa poslancov ide o pevný východiskový bod pre spustenie novej generácie programov a politík EÚ.

Rozpočet EÚ na rok 2020 je pre úniu poslednou príležitosťou, aby sa priblížila k splneniu politických záväzkov stanovených na roky 2013-2020 vrátane plnenia cieľa EÚ v oblasti klímy, uvádza sa v uznesení. Budúcoročný rozpočet by mal zároveň predznamenať priority dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021-2027, známeho tiež aj ako Viacročný finančný rámec (VFR). Parlament v porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie požaduje zvýšenie plánovaných výdavkov na opatrenia v oblasti klímy o dve miliardy eur. Poslanci tiež požadujú navýšenie prostriedkov určených na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 363 miliónov eur a na mobilitu v rámci programu Erasmus+ o 123 miliónov eur. Viac financií by sa podľa poslancov malo vynaložiť aj na podporu malých a stredných podnikov, digitalizáciu, opatrenia v oblasti migrácie a zahraničnú politiku EÚ - vrátane rozvojovej a humanitárnej pomoci.

Parlamentom schválený rozpočet počíta so záväzkami na úrovni 171 miliárd eur, čo predstavuje nárast o približne 2,7 miliárd eur v porovnaní s predloženým návrhom Európskej komisie. Ide o sumu, ku ktorej vynaloženiu sa EÚ zaviaže na budúci rok, avšak realizácia samotných investícií môže prebiehať aj v ďalších rokoch, nakoľko financovanie mnohých projektov a programov je viacročné. V oblasti platobných rozpočtových prostriedkov počíta rozpočet so sumou 159 miliárd eur. Ide o platby, ktoré budú realizované iba v roku 2020. Týkajú sa projektov a programov, ktoré sa začali skôr a ich financovanie bude prebiehať aj na budúci rok, ako aj tých, ktoré sa spustia a budú financované až na budúci rok.

Plenárnym hlasovaním začne plynúť trojtýždňové zmierovacie obdobie medzi EP a Radou, v rámci ktorého by mali vyjednávači oboch inštitúcií dosiahnuť dohodu na konečnej verzii budúcoročného rozpočtu. Tú by mohli následne, počas plenárneho zasadnutia v dňoch 25. - 28. novembra, schváliť poslanci a podpísať predseda EP. Ak sa poslancom a ministrom nepodarí dospieť k dohode, Európska komisia bude nútená predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu.

Približne 93% rozpočtových prostriedkov EÚ smeruje naspäť do štátov, regiónov a obcí, k občanom, farmárom, výskumným pracovníkom a študentom, k mimovládnym organizáciám či podnikom.
Rozpočet EÚ je svojim spôsobom unikátny. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov, ktoré z veľkej časti slúžia na financovanie verejných služieb a systémov sociálneho zabezpečenia, rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom. Od vnútroštátnych rozpočtov sa odlišuje aj tým, že nemôže byť deficitný.

Aktuálne: Mesačne ušetríme v priemere 111 eur

Slováci si mesačne dokážu ušetriť v priemere 111 eur. Oproti ostatným sledovaným krajinám sme na druhom mieste po Rakúsku (259 eur). Tretí Česi si dokážu odložiť bokom mesačne 105 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa sporenia pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International.

Najhoršie sú na tom v prípade šetrenia Maďari, ktorí si bokom mesačne dokážu odložiť len 65 eur. Aktuálne si medziročne v šetrení polepšili len o dve eurá. „Vo všetkých krajinách sa našetrená suma zvyšovala. Kým ešte v roku 2018 bolo Slovensko výnimkou a neposunulo sa vpred s našetrenou sumou, tento rok si šetríme mesačne v priemere o 5 eur viac. Slovákom sa totiž zvyšuje disponibilný príjem domácnosti. Mnohí však uvádzajú, že zápasia so zvyšujúcimi sa nákladmi na bývanie či stravu, čo im znemožňuje si ušetriť mesačne toľko, koľko by chceli,“ uviedla analytička Lenka Buchláková. Približne 40 % Slovákov uviedlo, že sa ich finančná situácia za posledné dva až tri roky zlepšila. Takmer polovica zase tvrdí, že situácia sa nezmenila. Len 15 % Slovákov uviedla, že za ostatné dva až tri roky si finančne pohoršili. Najčastejším dôvodom, ktorí v tomto prípade uvádzajú je, že ich výdavky, predovšetkým na bývanie rastú, pričom príjmy zostali nezmenené. 

Zaujímavosťou je, že čoraz viac Slovákov si odkladá istú sumu peňazí každý mesiac hneď po výplate. Menej ako polovica si odkladá len to, čo im zostane. Častokrát ide len o pár eur. Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Robí tak až 98 % ľudí. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy (72 %). Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov. Na lepší príjem v starobe si odkladá najviac Čechov (66 %), najmenej Srbov (17 %). Takmer 40 % Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu.

Čoraz viac Slovákov si odkladá peniaze na sporiaci bankový účet (71 %), nasleduje životné kapitálové poistenie (51 %), do dôchodkových pilierov (43 %), nehnuteľností (23 %) či do rôznych fondov a akcií (21 %). Slovenky si viac ako muži odkladajú peniaze na bankových účtoch, muži zase v porovnaní so ženami viac preferujú životné poistenie.

Trend: Nárast robotov aj v slovenskom priemysle

Automatizácia výroby na Slovensku aj vo svete sa zintenzívňuje. Zastúpenie robotov v slovenských priemyselných podnikoch narástlo podľa International Federation of Robotics od roku 2016 o 22 %. Kým v roku 2016 u nás pripadalo na 10 tisíc pracovníkov v priemysle 135 robotov, vlani to bolo už 165 robotov.

Slovensko patrí do prvej dvadsiatky krajín, v ktorých je zastúpenie robotov v priemyselnej výrobe najväčšie. Za rok 2016 sme sa umiestnili v globálnom rebríčku na 17. mieste a v aktuálnom, ktorý odzrkadľuje čísla z vlaňajška, na 16. pozícii. V porovnaní s celoeurópskym priemerom je vo fabrikách na Slovensku hustota priemyselných robotov vyššia takmer o 50 %. Za nadpriemernou automatizáciou slovenského priemyslu stoja predovšetkým automobilky. „V niektorých činnostiach ľudia skrátka nedokážu strojom konkurovať. Napríklad lakovne či zvarovne karosérií by dnes bez robotizácie ani nemohli existovať,“ vysvetľuje Marián Filka. Viaceré fabriky sa rozhodli využívať viac robotov preto, lebo ľudí na trhu práce nenašli. Čoraz častejšie pritom siahajú po takzvaných kolaboratívnych robotoch, takzvaných kobotoch, ktoré sú v priemyselnej robotike pomerne novým trendom. Hoci podiel kobotov na trhu priemyselných robotov predstavoval vlani podľa International Federation of Robotics iba 3,24 %, ich predaj medziročne narástol o 23 % a v budúcnosti sa budú podľa M. Filku presadzovať čoraz viac. Kolaboratívne roboty sú cenovo dostupné, dajú sa ľahko nasadiť aj preprogramovať, takže sú vhodné aj pri častejších zmenách výrobných programov.

Slovenský priemysel má napriek vysokej miere automatizácie v automobilkách značný potenciál aj pre ďalšie rozširovanie priemyselných robotov. Napríklad v Singapure, ktorý je lídrom rebríčka, pripadá na 10 tisíc pracovníkov v priemyselnej výrobe 5-násobne viac robotov a v Nemecku je hustota robotov v porovnaní so Slovenskom zhruba dvojnásobná. „Veľký potenciál pre ďalšiu automatizáciu má u nás predovšetkým potravinársky priemysel, kde sa vo výrobe s produktmi manipuluje stále prevažne manuálne“, hovorí M. Filka. Značný priestor je podľa neho takisto v montážnych linkách subdodávateľov automobilového priemyslu, kde ľudia robia monotónnu manuálnu prácu. Pri vyššej miere automatizácie budú podniky potrebovať namiesto operátorov viac technických ľudí na správu a údržbu, ktorí sa nezaobídu bez nástrojov schopných zbierať z výroby detailné dáta. „Ak má robotník roztrhané rukavice, ide vyfasovať nové. Ale robot sám nepovie, že má problém. Potrebuje systém, ktorý vie identifikovať aktuálnu, alebo blížiacu sa potrebu servisného zásahu a informovať o tom oddelenie údržby“, dodáva M. Filka.

Upozorňujeme: Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do ORSR

Od 1. novembra 2018 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 178/2018 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z. ustanovujúcou vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov. Upravuje nové vzory tlačív na podávanie návrhov týkajúcich sa konečných užívateľov výhod.

Formuláre na zápis údajov do obchodného registra v listinnej (papierovej) aj elektronickej forme sú dostupné na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR justice.gov.sk. Na podpísanie formuláru kvalifikovaným elektronickým podpisom aplikáciou QSign je potrebné si do aplikácie na vytváranie zaručeného elektronického podpisu nainštalovať nový balíček formulárov. Na stiahnutie je prístupný rovnako na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Pri právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, sa v zmysle zákona č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“), s účinnosťou od 1. novembra 2018 do obchodného registra zapisujú aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu.

Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod v obchodnom registri nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora. Pre subjekty už zapísané v obchodnom registri, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať zapísané údaje o konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri, je v zákone upravené prechodné obdobie štrnástich mesiacov (od 1. novembra 2018 do 31. decembra 2019), do ktorého si musia tieto údaje zapísať (podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi). Novo zapisované subjekty sa od 1. novembra 2019 zapisujú už s údajmi o konečných užívateľoch výhod.

Údaje o konečných užívateľoch výhod nebudú verejne dostupné na www.orsr.sk, v obchodnom vestníku ani vo výpisoch z obchodného registra. Pre navrhovateľa budú zobrazené v potvrdení o vykonaní zápisu.