Trend: Nárast robotov aj v slovenskom priemysle

Automatizácia výroby na Slovensku aj vo svete sa zintenzívňuje. Zastúpenie robotov v slovenských priemyselných podnikoch narástlo podľa International Federation of Robotics od roku 2016 o 22 %. Kým v roku 2016 u nás pripadalo na 10 tisíc pracovníkov v priemysle 135 robotov, vlani to bolo už 165 robotov.

Slovensko patrí do prvej dvadsiatky krajín, v ktorých je zastúpenie robotov v priemyselnej výrobe najväčšie. Za rok 2016 sme sa umiestnili v globálnom rebríčku na 17. mieste a v aktuálnom, ktorý odzrkadľuje čísla z vlaňajška, na 16. pozícii. V porovnaní s celoeurópskym priemerom je vo fabrikách na Slovensku hustota priemyselných robotov vyššia takmer o 50 %. Za nadpriemernou automatizáciou slovenského priemyslu stoja predovšetkým automobilky. „V niektorých činnostiach ľudia skrátka nedokážu strojom konkurovať. Napríklad lakovne či zvarovne karosérií by dnes bez robotizácie ani nemohli existovať,“ vysvetľuje Marián Filka. Viaceré fabriky sa rozhodli využívať viac robotov preto, lebo ľudí na trhu práce nenašli. Čoraz častejšie pritom siahajú po takzvaných kolaboratívnych robotoch, takzvaných kobotoch, ktoré sú v priemyselnej robotike pomerne novým trendom. Hoci podiel kobotov na trhu priemyselných robotov predstavoval vlani podľa International Federation of Robotics iba 3,24 %, ich predaj medziročne narástol o 23 % a v budúcnosti sa budú podľa M. Filku presadzovať čoraz viac. Kolaboratívne roboty sú cenovo dostupné, dajú sa ľahko nasadiť aj preprogramovať, takže sú vhodné aj pri častejších zmenách výrobných programov.

Slovenský priemysel má napriek vysokej miere automatizácie v automobilkách značný potenciál aj pre ďalšie rozširovanie priemyselných robotov. Napríklad v Singapure, ktorý je lídrom rebríčka, pripadá na 10 tisíc pracovníkov v priemyselnej výrobe 5-násobne viac robotov a v Nemecku je hustota robotov v porovnaní so Slovenskom zhruba dvojnásobná. „Veľký potenciál pre ďalšiu automatizáciu má u nás predovšetkým potravinársky priemysel, kde sa vo výrobe s produktmi manipuluje stále prevažne manuálne“, hovorí M. Filka. Značný priestor je podľa neho takisto v montážnych linkách subdodávateľov automobilového priemyslu, kde ľudia robia monotónnu manuálnu prácu. Pri vyššej miere automatizácie budú podniky potrebovať namiesto operátorov viac technických ľudí na správu a údržbu, ktorí sa nezaobídu bez nástrojov schopných zbierať z výroby detailné dáta. „Ak má robotník roztrhané rukavice, ide vyfasovať nové. Ale robot sám nepovie, že má problém. Potrebuje systém, ktorý vie identifikovať aktuálnu, alebo blížiacu sa potrebu servisného zásahu a informovať o tom oddelenie údržby“, dodáva M. Filka.

Upozorňujeme: Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do ORSR

Od 1. novembra 2018 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 178/2018 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z. ustanovujúcou vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov. Upravuje nové vzory tlačív na podávanie návrhov týkajúcich sa konečných užívateľov výhod.

Formuláre na zápis údajov do obchodného registra v listinnej (papierovej) aj elektronickej forme sú dostupné na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR justice.gov.sk. Na podpísanie formuláru kvalifikovaným elektronickým podpisom aplikáciou QSign je potrebné si do aplikácie na vytváranie zaručeného elektronického podpisu nainštalovať nový balíček formulárov. Na stiahnutie je prístupný rovnako na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Pri právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, sa v zmysle zákona č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“), s účinnosťou od 1. novembra 2018 do obchodného registra zapisujú aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu.

Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod v obchodnom registri nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora. Pre subjekty už zapísané v obchodnom registri, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať zapísané údaje o konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri, je v zákone upravené prechodné obdobie štrnástich mesiacov (od 1. novembra 2018 do 31. decembra 2019), do ktorého si musia tieto údaje zapísať (podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi). Novo zapisované subjekty sa od 1. novembra 2019 zapisujú už s údajmi o konečných užívateľoch výhod.

Údaje o konečných užívateľoch výhod nebudú verejne dostupné na www.orsr.sk, v obchodnom vestníku ani vo výpisoch z obchodného registra. Pre navrhovateľa budú zobrazené v potvrdení o vykonaní zápisu.

EU: 200 miliónov eur na propagáciu agrovýrobkov

Európska komisia a Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (CHAFEA) schválili 81 kampaní na podporu agropotravinárskych výrobkov Európskej únie (EÚ) vo vnútri aj mimo hraníc únie na nasledujúce tri roky. Vybrané kampane čerpajú z rozpočtu EÚ pre poľnohospodárstvo v celkovej výške 200 miliónov eur.

V tomto roku bolo vybraných 56 kampaní pre jednoduché programy a 25 kampaní pre viacprogramové projekty. Cieľom propagačných programov je pomôcť európskym výrobcom komunikovať o kvalite svojich výrobkov, propagovať ich v rámci EÚ aj mimo nej a otvárať nové trhy. EK a CHAFEA sa zamerali na niekoľko priorít, napríklad zdôrazňovanie kvality európskych potravín so zemepisným označením alebo metódy ekologickej výroby. Z celkového počtu 81 schválených kampaní je 55 zameraných na krajiny mimo EÚ, ako napríklad Brazília, Kanada, Čína, Mexiko a India.

Schválené propagačné kampane sa budú týkať širokej škály výrobkov - od mliečnych výrobkov,  olivy a ovocie až po zeleninu. Len sektor ovocia a zeleniny bude mať 16 špecializovaných programov, zatiaľčo pre syry a mliečne výrobky z EÚ bolo schválených osem kampaní. Vybrané programy prichádzajú v roku 2019 od žiadateľov z 19 členských štátov EÚ. Pôjde o takzvané jednoduché propagačné programy, ktoré môžu čerpať polovicu celkového agrorozpočtu na propagačnú politiku. Ďalších 100 miliónov eur je určených na viacprogramové projekty (90,5 milióna eur) a na vlastné iniciatívy eurokomisie (9,5 milióna eur). Jednoduché propagačné programy predkladá jedna alebo viac organizácií z jednej členskej krajiny, kým viacprogramové iniciatívy predkladajú najmenej dve organizácie z najmenej dvoch členských štátov alebo jedna či viaceré celoeurópske organizácie z agrosektora. Viacprogramové iniciatívy riadi CHAFEA.

IoT: 100 miliónov útokov

Spoločnosť Kaspersky odhalila v prvej polovici tohto roka 105 miliónov útokov na zariadenia internetu vecí, pričom útoky pochádzali z 276-tisíc jedinečných IP adries. Toto číslo je takmer 9-násobne vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, kedy bolo zaznamenaných „iba“ približne 12 miliónov takýchto útokov pochádzajúcich zo 69-tisíc IP adries. 

Podľa aktuálnej správy IoT: príbeh malvéru kybernetické útoky zamerané na zariadenia internetu vecí zažívajú boom, keďže stále viac ľudí a organizácií nakupuje inteligentné (sieťovo prepojené a interaktívne) zariadenia ako routre či bezpečnostné záznamové DVR kamery. Nie každý ale považuje za potrebné ich aj chrániť. Kyberzločinci vidia v zneužívaní takýchto zariadení čoraz viac finančných príležitostí. Používajú siete infikovaných inteligentných zariadení na vykonávanie DDoS útokov, prípadne ako proxy pre iné typy škodlivých činností. Aby sa experti dozvedeli viac o tom, ako také útoky fungujú a ako im predchádzať, nastražili im návnady – tzv, honeypot zariadenia, ktoré priťahujú pozornosť kyberzločincov a analyzujú ich činnosť.

Na základe analýzy dát zozbieraných týmito zariadeniami nebývajú útoky na zariadenia príliš sofistikované, snažia sa byť skôr nenápadné, pričom používatelia si ani nemusia všimnúť, že ich zariadenie bolo zneužité. Za 39 % útokov stojí rodina malvéru známa ako Mirai, ktorá je schopná využiť zraniteľnosti zariadení, tzv. exploity, čiže botnety sa môžu prešmyknúť cez staré nezaplátané zraniteľné miesta do zariadenia a prevziať nad ním kontrolu. Ďalšou technikou je hrubé prelomenie hesla, čo je metóda využívaná druhou najrozšírenejšou malvérovou rodinou na zozname – tzv. Nyadrop. Ten zodpovedal za 38,57 % útokov a často slúži ako spúšťač pre stiahnutie malvéru Mirai. Táto rodina malvéru je už posledných pár rokov jednou z najaktívnejších hrozieb. Gafgyt je s 2,12 % tretím najbežnejším botnetom ohrozujúcim inteligentné zariadenia a takisto využíva techniku hrubého prelomenia hesla.

Navyše, experti dokázali identifikovať regióny, z ktorých pochádzali zdroje infekcií v období prvého polroka 2019. Na prvom mieste je Čína s 30 % všetkých útokov, Brazílii s 19 % patrí druhé miesto, nasledované Egyptom s 12 %. Situácia sa oproti minulému roku dosť zmenila, keďže vtedy viedla Brazília s 28 %, druhá bola Čína s 14 % a tretie Japonsko s 11 %. „Vzhľadom na to, že ľudia v čoraz väčšej miere využívajú inteligentné zariadenia, stávame sa svedkami intenzívnejších útokov na zariadenia internetu vecí. Súdiac podľa zvýšeného počtu útokov ako aj vytrvalosti zločincov sa zdá, že internet vecí je pre útočníkov výnosnou oblasťou, pričom na útoky im stačí využívať aj pomerne primitívne metódy, ako napríklad uhádnutie kombinácie hesla a prihlasovacieho mena. Je to omnoho jednoduchšie, než si väčšina ľudí myslí: najbežnejšími kombináciami sú zvyčajne výrazy „support/support“, nasledované výrazmi „admin/admin“ či „default/default“. Zmena pôvodného (prednastaveného) hesla je pomerne jednoduchá, preto vyzývame každého, aby urobil tento jednoduchý krok na zabezpečenie svojich inteligentných zariadení“, radí Miroslav Kořen.

Aby ste ochránili vaše zariadenia, spoločnosť odporúča:
- Včasnú inštaláciu aktualizácie firmvéru, ktorý používate. V prípade objavenia zraniteľnosti je možné ju zaplátať aktualizáciami.
- Vždy zmeňte predinštalované heslá. Ak je to možné, používajte zložité heslá zahŕňajúce veľké a malé písmená, čísla a symboly.
- Ak sa vám zdá, že sa zariadenie správa zvláštne, reštartujte ho. Môže vám to pomôcť zbaviť sa existujúceho škodlivého softvéru, avšak neznižuje sa tým riziko ďalšej infekcie.
- K zariadeniam internetu vecí pristupujte cez lokálnu VPN sieť, prístup k nim tak bude zabezpečený cez vašu domácu sieť namiesto verejného prístupu cez internet.

Trend: Učíme sa triediť

Na Slovensku sa denne spotrebuje asi 1 milión nápojových kartónov, tzv. tetrapakov. Podľa výsledkov prieskumu TetraPak až 33 % Slovákov stále nevie, ako tieto obaly triediť. Triedenie nápojových kartónov a ich následná recyklácia pritom šetrí prírodné zdroje. Pomáha znižovať uhlíkovú stopu, pretože ťažba nových surovín (na výrobu plastov, skla a hliníka) je energeticky náročnejšia ako opätovné použitie materiálov. 

Všetky vrstvy nápojového kartónu možno ďalej spracovať jednoduchými postupmi, a tým im dať nový život. Podľa Palva Němečka ide o hodnotný materiál. Papierové vlákna použité na výrobu kartónov na nápoje sú dlhé a silné, čiže predstavujú kvalitný zdroj vlákien pre papierne. „Obal obsahuje v priemerne 70 % papiera. Ten je vo všeobecnosti považovaný za obnoviteľný. To znamená, že jeho zásoby sa prirodzene obnovujú. Zbytok, 20 % až 25 % tvorí polyetylén, ktorý je nepriepustný pre vodu i mikroorganizmy a 5 % tvorí hliník, ktorý chráni nápoje a potraviny pred svetlom, kyslíkom a baktériami“, dodáva P. Němeček. Vlákna z nápojových kartónov sa používajú na výrobu papierových produktov, akými sú papierové utierky, vreckovky, obaly na vajíčka, obálky, papierové tašky, krabice na pizzu a iné.

Podľa výsledkov prieskumu až 62 % opýtaných triedi nápojové kartóny do označeného kontajnera. Najčastejšie sú na triedenie nápojových kartónov určené žlté kontajnery, kde sa zbierajú spoločne s plastami alebo oranžové kontajnery, určené len na nápojové kartóny. Farba zbernej nádoby aj presný spôsob triedenia sa môžu líšiť podľa systému v danej obci. Ako správne nápojové kartóny triediť sa pokúša naučiť Slovákov interaktívna inštalácia v podobe iglu, ktorú ľudia nájdu v 21.10.2019 a 22.10.2019 pred Starou tržnicou v Bratislave.