Stúpa aj podiel firiem, ktoré pracujú na implementácii systematicky, podľa vopred vytvorenej stratégie. Kým v rokoch 2017 a 2018 mala prijatú stratégiu implementácie približne tretina firiem, v roku 2019 to už bola polovica firiem. V oveľa významnejšej miere zaznamenávame budovanie firemnej kultúry postavenej na inovačnom riadení. Dve tretiny podnikov aplikujú Industry 4.0 vo vlastnej réžii, postupne však začínajú kooperovať s viacerými dodávateľmi. Aktuálne sa pozornosť zameriava na zvyšovanie výkonnosti a efektívnosti externých a interných procesov. Začínajú však pociťovať dopad hospodárskej recesie. „Firmy potrebujú byť opatrné. Kríza sa však raz skončí a platí, že z každej z kríz vychádzajú ako najsilnejší práve tí, ktorí v tom čase intenzívne inovujú, pretože väčšina ostatných len šetrí. Nie všetko je potrebné v rámci Industry 4.0 robiť cez veľké investície. Príležitostí na zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom Industry 4.0 je veľa, od nízkonákladových úprav a optimalizácie procesov s rýchlou návratnosťou, cez zavádzanie detailnejších analýz existujúcich dát, po vzdelávanie a rozvíjanie ľudí“, odporúča Martin Morháč.
Transformačné tempo je z časti brzdené nedostatočným inovačným potenciálom najmä v prípade malých a stredných firiem so slovenským kapitálom. Fungujúci systém inovačného riadenia, ktorý prináša reálne a významné zlepšenia má dnes zavedených 33% firiem. V budúcnosti je potrebné zamerať sa na zakcelerovanie budovania inovačného prostredia. Preto sú inovácie jednými z najdôležitejších súčastí priemyselnej, ale aj vládnej agendy a adekvátne tomu by mali obe strany spoluvytvárať podmienky pre ich rozvoj. Problematikou stratégie a riadenia transformácie by sa mali začať intenzívne zaoberať top manažmenty firiem. Dnes si to myslí len 25% zo všetkých respondentov, a z toho len menej ako 20% top manažérov. „Táto situácia je veľmi vzdialená od reálnych potrieb. Myslenie manažmentov firiem je potrebné zmeniť, pretože Industry 4.0 nie je technologická zmena, ale zmena kvalitatívna. Zvyšovanie konkurencieschopnosti je záležitosť top manažmentov firiem a nie IT oddelení. Jedinou cestou na dosiahnutie prosperity, ale i prežitie firiem, musí byť zvyšovanie ich konkurencieschopnosti. A práve Industry 4.0 je tou rozhodujúcou cestou“, konštatuje Martin Morháč.
Jedným z najvypuklejších a dlhodobých problémov, ktorý potrebuje neodkladné riešenia primárne zo strany štátu, je nedostatok odborníkov pre digitalizáciu priemyslu. Trh si oprávnene nárokuje na vytváranie nových študijných odborov a podporu existujúcich so zameraním nielen na technológie, ale aj na procesy a zvyšovanie úrovne prepojenia vzdelávacieho systému s praxou na všetkých úrovniach vzdelávania. Súčasne je potrebné zamerať väčšiu pozornosť na zvyšovanie úrovne vnútropodnikového vzdelávania a rozvoja pracovníkov a neustály príliv informácií spojených s Industry 4.0.
Transformačné tempo je z časti brzdené nedostatočným inovačným potenciálom najmä v prípade malých a stredných firiem so slovenským kapitálom. Fungujúci systém inovačného riadenia, ktorý prináša reálne a významné zlepšenia má dnes zavedených 33% firiem. V budúcnosti je potrebné zamerať sa na zakcelerovanie budovania inovačného prostredia. Preto sú inovácie jednými z najdôležitejších súčastí priemyselnej, ale aj vládnej agendy a adekvátne tomu by mali obe strany spoluvytvárať podmienky pre ich rozvoj. Problematikou stratégie a riadenia transformácie by sa mali začať intenzívne zaoberať top manažmenty firiem. Dnes si to myslí len 25% zo všetkých respondentov, a z toho len menej ako 20% top manažérov. „Táto situácia je veľmi vzdialená od reálnych potrieb. Myslenie manažmentov firiem je potrebné zmeniť, pretože Industry 4.0 nie je technologická zmena, ale zmena kvalitatívna. Zvyšovanie konkurencieschopnosti je záležitosť top manažmentov firiem a nie IT oddelení. Jedinou cestou na dosiahnutie prosperity, ale i prežitie firiem, musí byť zvyšovanie ich konkurencieschopnosti. A práve Industry 4.0 je tou rozhodujúcou cestou“, konštatuje Martin Morháč.
Jedným z najvypuklejších a dlhodobých problémov, ktorý potrebuje neodkladné riešenia primárne zo strany štátu, je nedostatok odborníkov pre digitalizáciu priemyslu. Trh si oprávnene nárokuje na vytváranie nových študijných odborov a podporu existujúcich so zameraním nielen na technológie, ale aj na procesy a zvyšovanie úrovne prepojenia vzdelávacieho systému s praxou na všetkých úrovniach vzdelávania. Súčasne je potrebné zamerať väčšiu pozornosť na zvyšovanie úrovne vnútropodnikového vzdelávania a rozvoja pracovníkov a neustály príliv informácií spojených s Industry 4.0.
