Radíme: Správa softvérových aktualizácií

Rastúci počet aplikácií, utilít a mobilných zariadení zvyšuje zraniteľnosť firemných sietí, a tým aj riziká potenciálnych útokov. Na vytvorenie efektívneho systému na správu softvérových aktualizácií je potrebné splniť rad bodov, ktoré umožnia zvýšiť zabezpečenie firemných IT, znížiť riziká napadnutia a zároveň splniť prísne požiadavky zo strany najrôznejších regulačných nariadení.

Vytvorenie funkčného systému je stále naliehavejšie, napr. vlani došlo k opätovnému nárastu softvérových zraniteľností operačných systémov, stolných aj mobilných aplikácií. Vlani bolo zaznamenaných celkom 16.555 zraniteľností, t. j. o 12,5 % viac než v roku 2017, kedy bolo zistených 14.714 zraniteľností. Najviac nových zraniteľností bolo zaregistrovaných v operačných systémoch Debian Linux, Google Android, Ubuntu Linux a vo firmware Qualcomm, z aplikácií potom Mozilla Firefox a Adobe Acrobat Reader.

6 krokov na efektívnu správu aktualizácií podľa skúseností GFI Software zahŕňa:
1. Stanoviť si pravidlá na softvérové záplatovanie (patch management) v organizácii – zahŕňa stanovenie rozsahu záplatovania, termínov a výnimok a správu aktualizovaného inventára aktív.

2. Stanoviť si zodpovednosť za identifikáciu záplat a ich distribúciu v rámci organizácie – znamená stanoviť tím či osobu zodpovednú za správu rizík, hodnotenie zraniteľností, testovania záplat a ich inštaláciu.

3. Overovať inštalácie aktualizácií a riešiť chyby – Efektívna správa aktualizácií nezabúda ani na overenie, ktoré zaistí funkčnosť záplat po inštalácii a na riešenie prípadných chýb.

4. Automatizovať v čo najvyššej miere – Manuálne aplikovanie záplat nie je dlhodobo udržateľný postup, cestou k efektívnej správe je automatizovaná aplikácia aktualizácií, ak je to možné viacfázová.

5. Vytvoriť si databázu nápravných opatrení – Databáza rizík, nápravných opatrení a výnimiek zo záplatovania pomôže udržať prehľad a kontrolu nad procesmi správy aktualizácií.

6. Kontrolovať efektivitu systému na správu aktualizácií – Výkonnosť systému sa môže merať priebežným vyhodnocovaním napr. vyspelosti systému na správu záplatovania, nákladov na zavedenie a prevádzku systému a zhody s regulačnými požiadavkami.

„Efektívna správa aktualizácií je kľúčovou súčasťou každej stratégie kybernetickej bezpečnosti. Systém aktualizácií postavený na technických nástrojoch umožňujúci automatizáciu procesov záplatovania prináša vyššiu bezpečnosť, vyššiu produktivitu zamestnancov, lepšie fungovanie IT infraštruktúry, vyššiu zhodu s regulačnými požiadavkami a v celkovom dôsledku aj nižšie náklady“, dodal Zdeněk Bínek. 

Aktuálne: Dôverujeme robotom?

Sociálny vplyv robotov na ľudí a neistoty, ktoré môže priniesť, by sa nemali podceňovať. Výskum realizovaný spoločnosťou Kaspersky v spolupráci s Univerzitou v Gente odhalil, že roboty dokážu účinným spôsobom získať citlivé informácie od ľudí, ktorí im dôverujú tým, že ich presvedčia, aby podnikli nebezpečné kroky. V určitých situáciách môže mať prítomnosť robota veľký vplyv na ochotu ľudí poskytnúť napríklad prístup do zabezpečenej budovy.

Svet veľmi rýchlo napreduje smerom k digitalizácii a mobilite služieb, pričom viaveré priemyselné odvetvia a domácnosti sa vo veľkej miere spoliehajú na automatizáciu a využívanie robotických systémov. Podľa niektorých odhadov sa tento prienik robotických systémov stane štandardom v bohatých domácnostiach už do roku 2040. V súčasnosti je väčšina týchto robotických systémov vo fáze akademického výskumu a je preto príliš skoro na to diskutovať o začlenení opatrení týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti. Avšak výskum spoločnosti Kaspersky a Univerzity v Gente odhalil a priniesol nový a neočakávaný rozmer rizika v súvislosti s robotikou. V prvom rade ide o sociálny dopad a vplyv na správanie ľudí, v druhom rade ide o potenciálne nebezpečenstvo a nové možnosti útoku, ktoré so sebou robotika prináša.

Výskum bol zameraný na vplyv špecifického sociálneho robota, ktorý bol navrhnutý a naprogramovaný na vzájomnú interakciu s človekom s využitím ľudských komunikačných prvkov, akými sú reč alebo neverbálna komunikácia, s počtom približne 50 účastníkov. Za predpokladu, že sociálne roboty môžu byť napadnuté hackermi, a že útočník v tomto prípade prevzal nad robotom kontrolu, výskum odhalil potenciálne bezpečnostné riziká súvisiace s týmto robotom, ktorý aktívne ovplyvňuje používateľov, aby podnikli určité kroky, vrátane: 

· Sprístupnenia priestorov, ktoré sú v režime obmedzeného prístupu. Robot bol umiestnený v blízkosti zabezpečeného vchodu do multifunkčnej budovy v centre belgického mesta Gent, pričom žiadal zamestnancov, aby ich mohol nasledovať cez vchodové dvere. Za normálnych okolností je prístup do týchto priestorov možný len priložením karty na prístupovú čítačku pri dverách. Počas experimentu síce nie všetci pracovníci vyhoveli požiadavke robota, ale až 40 % z nich robotovi dvere otvorilo a umožnilo mu vstúpiť do zabezpečeného priestoru. Keď však robot vystupoval ako poslíček pre donášku pizze, pričom držal krabicu od medzinárodne známej donáškovej služby, personál pohotovo úlohu robota prijal a zdalo sa, že aj v menšej miere spochybňoval jeho prítomnosť či dôvody na vstup do zabezpečeného priestoru.

· Získavania citlivých informácií. Druhá časť štúdie bola zameraná na získanie osobných údajov, ktoré by sa štandardne používali na obnovu hesla (vrátane dátumu narodenia, značky prvého vlastného auta či obľúbenej farby, atď.). Opäť bol použitý sociálny robot, ktorý v tomto prípade pozval ľudí na priateľskú konverzáciu. Od všetkých účastníkov, s výnimkou jedného, sa robotovi podarilo získať osobné údaje rýchlosťou približne jeden údaj za minútu.

Radíme: Ochrana hodnoty podniku

Pri M&A transakciách nie je nezvyčajné, že kupujúci požaduje istú formu kontroly nad nadobúdaným podnikom ešte predtým než ho nadobudne. Ako ale správne nastaviť prechodnú kontrolu pri transakciách, ktoré podliehajú súhlasu súťažných autorít?

Kupujúci si pri M&A transakciách vyberajú podniky, do ktorých budú vstupovať podľa assetov, know-how alebo uzavretých kontraktov. Počas prechodného obdobia (v angl. Interim Period) však môže dôjsť ku zásadným zmenám ovplyvňujúcich celkovú hodnotu nadobúdaného podniku. Kupujúci môže vykonávať nad podnikom ale iba také úkony, ktoré sú potrebné na zachovanie jeho hodnoty: dohliadať nad zachovaním obchodného smerovania podniku, hlavných zmlúv, zabrániť prevodu patentov alebo iných práv duševného vlastníctva, a to formou veto práva alebo udelenia predchádzajúceho súhlasu kupujúceho s niektorými transakciami.

Prečo je rozsah oprávnení kupujúceho vôbec dôležitý a prečo je potrebné ho limitovať? Jozef Boledovič upozorňuje na pravidlá hospodárskej súťaže, podľa ktorých pri transakciách povinne oznámených Protimonopolnému úradu SR (prípadne inej kompetentnej súťažnej autority) kupujúci môže vykonávať kontrolu (teda rozhodujúci vplyv nad podnikom) až po tom, ako nadobudne súhlas súťažných autorít. V prevažnej väčšine prípadov platí, že počas celého prechodného obdobia kupujúci takýto súhlas ešte nemá. Oprávnenia kupujúceho preto musia byť len v rozsahu potrebnom na zachovanie hodnoty podniku a tak, aby kupujúcemu nedávali možnosť nad ním vykonávať kontrolu - rozhodujúci vplyv.

Ak kupujúci prekročí svoje oprávnenia do takej miery, že nad nadobúdaným podnikom začne vykonávať rozhodujúci vplyv pred nadobudnutím súhlasu súťažných autorít, môže ísť o tzv. gun-jumping. A nasledovať môžu výrazné finančné pokuty pre dotknuté podniky, prípadne povinnosť obnovenia hospodárskej súťaže – napríklad spätným prevodom podniku. 

EU: Nové príležitosti v čase globálnej hospodárskej neistoty

Podľa výročnej správy Európskej komisie o vykonávaní obchodných dohôd v roku 2018 obchodná sieť Európskej únie (EÚ) pokrývala 31 % obchodných výmen v Európe a očakáva sa, že tento podiel bude naďalej stúpať (na takmer 40 %), keďže do platnosti vstupujú ďalšie obchodné dohody. Obchod celkovo tvorí 35 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ.

V roku 2018 vývoz z EÚ a dovoz z krajín, s ktorými máme podpísané obchodné dohody, dosiahli pozitívny vývoj, keď bol zaznamenaný pokračujúci rast na úrovni 2 % resp. 4,6 %, pričom silný rast zaznamenal najmä vývoz agropotravinových výrobkov. Rastúca sieť obchodných dohôd EÚ vytvára hospodárske príležitosti pre pracovníkov v celej Európe. Na vývoz do krajín mimo EÚ je naviazaných viac ako 36 miliónov pracovných miest. EÚ zaznamenala pri obchode s tovarom s krajinami, ktoré sú partnermi v obchodných dohodách, prebytok vo výške 84,6 miliardy eur, v porovnaní s jej celkovým obchodným deficitom vo výške približne 24,6 miliardy eur so zvyškom sveta.

Zo správy za rok 2018 pri pohľade na konkrétne sektory zahrnuté v dohodách vyplýva:
- Vývoz agropotravinových výrobkov z EÚ do krajín, ktoré sú obchodnými partnermi, v porovnaní s predchádzajúcim rokom naďalej rástol a zaznamenal celkový nárast o 2,2 %. Vývoz agropotravinových výrobkov do Južnej Kórey zaznamenal nárast o 4,8 %. Za zmienku stojí aj vývoz agropotravinových výrobkov do Gruzínska, Moldavska a na Ukrajina, ktorý v porovnaní s rokom 2017 narástol o 11 %.
- Vývoz priemyselných výrobkov EÚ celkovo narástol o 2 %, pričom výraznejší nárast zaznamenal chemický sektor (2,5 %), sektor nerastov (6 %) a základných kovov (4,4 %).
Napríklad pri pohľade na jednu z nedávnych obchodných dohôd sa v správe uvádza, že v prvom celom kalendárnom roku (2018) vykonávania obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou:
- bilaterálny obchod s tovarom vzrástol o 10,3 % a obchodný prebytok EÚ s Kanadou sa zvýšil o 60 %,
- vývoz tovaru z EÚ do Kanady sa zvýšil o 15 % (alebo 36 miliárd eur v dodatočných príjmoch z vývozu), najmä v prípade sektorov, v ktorých boli dovozné clá predtým vysoké, ako napríklad lieky (nárast o 29 %), stroje (16 %) alebo organické chemikálie (77 %),
- vývoz agropotravinových výrobkov (celkovo 9 % z celkového vývozu EÚ) z EÚ do Kanady narástol o 7 %.
Okrem toho po intenzívnych rokovaniach v spoločných výboroch vytvorených na základe rôznych obchodných dohôd viacero partnerských krajín zrušilo prekážky obchodu, čo umožnilo viacerým spoločnostiam z EÚ plne využívať výhody, ktoré tieto dohody ponúkajú. Napríklad dánski a holandskí poľnohospodári budú môcť vyvážať hovädzie mäso do Južnej Kórey, zatiaľčo Poľsko a Španielsko budú môcť vyvážať hydinové mäso do Južnej Afriky.

V správe sa skúma aj vplyv ustanovení zahrnutých do osobitných kapitol o „obchode a udržateľnom rozvoji“, ktoré sú súčasťou všetkých moderných obchodných dohôd EÚ. Tieto kapitoly sa zameriavajú na spoluprácu s obchodnými partnermi pri vykonávaní medzinárodných pravidiel týkajúcich sa práce a životného prostredia, ako sa uvádzajú v mnohostranných dohodách o životnom prostredí alebo dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Nedávne úspechy dosiahnuté pred nadobudnutím platnosti príslušných dohôd zahŕňajú ratifikáciu dohovoru MOP č. 98 o právach na organizáciu a kolektívne vyjednávanie zo strany Mexika a Vietnamu. Okrem toho dohody s Vietnamom, Japonskom, Singapurom, Mercosurom a Mexikom zahŕňajú posilnené záväzky na účinné vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy. EÚ v roku 2018 a 2019 v rámci svojich obchodných dohôd prijala aj niekoľko opatrení na presadzovanie práva, okrem iného v súvislosti s pracovnými normami. Okrem iných príkladov požiadala EÚ o zvolanie výboru po tom, ako Južná Kórea neratifikovala dohovory MOP o právach pracovníkov, najmä o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní. V správe sa však zdôrazňuje aj potreba zvýšiť úsilie, spoločne s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, zamerané na posilnenie informovanosti o možnostiach, ktoré obchodné dohody ponúkajú, ako aj zintenzívniť opatrenia na presadzovanie práva, aby dohody priniesli zamýšľané výsledky.

EÚ má v súčasnosti najväčšiu obchodnú sieť na svete. Tvorí ju 41 obchodných dohôd uzavretých so 72 krajinami. Typy obchodných dohôd EÚ zahŕňajú:
- dohody „prvej generácie“, vyjednané pred rokom 2006, ktoré sa zameriavajú na odstránenie ciel,
- dohody „druhej generácie“, ktoré zasahujú do nových oblastí vrátane práv duševného vlastníctva, služieb a udržateľného rozvoja,
- prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA), ktoré vytvárajú silnejšie hospodárske väzby medzi EÚ a jej susednými krajinami,
- dohody o hospodárskom partnerstve zamerané na rozvojové potreby afrického, karibského a tichomorského regiónu.

On-line: Mediálna gramotnosť seniorov

Postupne sa veľká časť životov presunula do on-line prostredia a týka sa to aj seniorov. Témou tohtoročnej kampane Staroba sa nás dotýka je mediálna gramotnosť seniorov. Edukatívna kampaň  bude seniorov upozorňovať na nástrahy internetu a učiť rozpoznávať hoaxy.

Podľa Socia – Nadácie na podporu sociálnych zmien sú aj seniori skupinou, ktorá je výrazne ovplyvňovaná množstvom informácií, dezinformácií či internetových hoaxov. A keďže nie sú úplne zruční v používaní technických prostriedkov, akými sú aplikácie, mobily či sociálne siete, môže to viesť k ich sociálnemu vylúčeniu alebo osobnej frustrácii. Mediálnej gramotnosti starších ľudí sa pritom nevenuje toľko pozornosti, koľko by sa malo. Nestačí im len hovoriť, že majú byť skeptickejší a myslieť kritickejšie. Treba im dať veľmi konkrétne praktické zručnosti na to, aby dokázali odhaľovať manipulácie a dezinformácie na internete. Hoaxy sú podľa predstaviteľov nadácie reálnym nástrojom moci, ktorý pomáha ovládať skupiny obyvateľstva rôznymi spôsobmi. Seniori sú podľa nich veľmi zraniteľná časť populácie, pretože internet a práca s počítačom sú pre nich nové a užitočné veci, no zároveň tam aj na nich číhajú rôzne nebezpečenstvá.

Kampaň bude zameraná na vyvolanie prirodzeného odporu proti manipuláciám v on-line prostredí, informácie o nástrahách internetu budú podané s jemne humorným tónom. Podporili ju aj známe osobnosti ako hudobník Peter Lipa, herec František Kovár, spisovateľka Etela Farkašová a fotograf Peter Friedner. Súčasťou tohtoročnej kampane Staroba sa nás dotýka bude aj decembrová konferencia venovaná mediálnej gramotnosti seniorov. Zúčastnia sa najmä seniori, ale aj mladí ľudia, zástupcovia samospráv a organizácií venujúcich sa seniorom. Ako spíkri vystúpia napríklad spisovateľ Michal Hvorecký, šachový veľmajster a autor knihy Sila rozumu v bláznivej dobe Ján Markoš či občiansky aktivista Ján Benčík.