EU: Nové príležitosti v čase globálnej hospodárskej neistoty

Podľa výročnej správy Európskej komisie o vykonávaní obchodných dohôd v roku 2018 obchodná sieť Európskej únie (EÚ) pokrývala 31 % obchodných výmen v Európe a očakáva sa, že tento podiel bude naďalej stúpať (na takmer 40 %), keďže do platnosti vstupujú ďalšie obchodné dohody. Obchod celkovo tvorí 35 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ.

V roku 2018 vývoz z EÚ a dovoz z krajín, s ktorými máme podpísané obchodné dohody, dosiahli pozitívny vývoj, keď bol zaznamenaný pokračujúci rast na úrovni 2 % resp. 4,6 %, pričom silný rast zaznamenal najmä vývoz agropotravinových výrobkov. Rastúca sieť obchodných dohôd EÚ vytvára hospodárske príležitosti pre pracovníkov v celej Európe. Na vývoz do krajín mimo EÚ je naviazaných viac ako 36 miliónov pracovných miest. EÚ zaznamenala pri obchode s tovarom s krajinami, ktoré sú partnermi v obchodných dohodách, prebytok vo výške 84,6 miliardy eur, v porovnaní s jej celkovým obchodným deficitom vo výške približne 24,6 miliardy eur so zvyškom sveta.

Zo správy za rok 2018 pri pohľade na konkrétne sektory zahrnuté v dohodách vyplýva:
- Vývoz agropotravinových výrobkov z EÚ do krajín, ktoré sú obchodnými partnermi, v porovnaní s predchádzajúcim rokom naďalej rástol a zaznamenal celkový nárast o 2,2 %. Vývoz agropotravinových výrobkov do Južnej Kórey zaznamenal nárast o 4,8 %. Za zmienku stojí aj vývoz agropotravinových výrobkov do Gruzínska, Moldavska a na Ukrajina, ktorý v porovnaní s rokom 2017 narástol o 11 %.
- Vývoz priemyselných výrobkov EÚ celkovo narástol o 2 %, pričom výraznejší nárast zaznamenal chemický sektor (2,5 %), sektor nerastov (6 %) a základných kovov (4,4 %).
Napríklad pri pohľade na jednu z nedávnych obchodných dohôd sa v správe uvádza, že v prvom celom kalendárnom roku (2018) vykonávania obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou:
- bilaterálny obchod s tovarom vzrástol o 10,3 % a obchodný prebytok EÚ s Kanadou sa zvýšil o 60 %,
- vývoz tovaru z EÚ do Kanady sa zvýšil o 15 % (alebo 36 miliárd eur v dodatočných príjmoch z vývozu), najmä v prípade sektorov, v ktorých boli dovozné clá predtým vysoké, ako napríklad lieky (nárast o 29 %), stroje (16 %) alebo organické chemikálie (77 %),
- vývoz agropotravinových výrobkov (celkovo 9 % z celkového vývozu EÚ) z EÚ do Kanady narástol o 7 %.
Okrem toho po intenzívnych rokovaniach v spoločných výboroch vytvorených na základe rôznych obchodných dohôd viacero partnerských krajín zrušilo prekážky obchodu, čo umožnilo viacerým spoločnostiam z EÚ plne využívať výhody, ktoré tieto dohody ponúkajú. Napríklad dánski a holandskí poľnohospodári budú môcť vyvážať hovädzie mäso do Južnej Kórey, zatiaľčo Poľsko a Španielsko budú môcť vyvážať hydinové mäso do Južnej Afriky.

V správe sa skúma aj vplyv ustanovení zahrnutých do osobitných kapitol o „obchode a udržateľnom rozvoji“, ktoré sú súčasťou všetkých moderných obchodných dohôd EÚ. Tieto kapitoly sa zameriavajú na spoluprácu s obchodnými partnermi pri vykonávaní medzinárodných pravidiel týkajúcich sa práce a životného prostredia, ako sa uvádzajú v mnohostranných dohodách o životnom prostredí alebo dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Nedávne úspechy dosiahnuté pred nadobudnutím platnosti príslušných dohôd zahŕňajú ratifikáciu dohovoru MOP č. 98 o právach na organizáciu a kolektívne vyjednávanie zo strany Mexika a Vietnamu. Okrem toho dohody s Vietnamom, Japonskom, Singapurom, Mercosurom a Mexikom zahŕňajú posilnené záväzky na účinné vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy. EÚ v roku 2018 a 2019 v rámci svojich obchodných dohôd prijala aj niekoľko opatrení na presadzovanie práva, okrem iného v súvislosti s pracovnými normami. Okrem iných príkladov požiadala EÚ o zvolanie výboru po tom, ako Južná Kórea neratifikovala dohovory MOP o právach pracovníkov, najmä o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní. V správe sa však zdôrazňuje aj potreba zvýšiť úsilie, spoločne s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, zamerané na posilnenie informovanosti o možnostiach, ktoré obchodné dohody ponúkajú, ako aj zintenzívniť opatrenia na presadzovanie práva, aby dohody priniesli zamýšľané výsledky.

EÚ má v súčasnosti najväčšiu obchodnú sieť na svete. Tvorí ju 41 obchodných dohôd uzavretých so 72 krajinami. Typy obchodných dohôd EÚ zahŕňajú:
- dohody „prvej generácie“, vyjednané pred rokom 2006, ktoré sa zameriavajú na odstránenie ciel,
- dohody „druhej generácie“, ktoré zasahujú do nových oblastí vrátane práv duševného vlastníctva, služieb a udržateľného rozvoja,
- prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA), ktoré vytvárajú silnejšie hospodárske väzby medzi EÚ a jej susednými krajinami,
- dohody o hospodárskom partnerstve zamerané na rozvojové potreby afrického, karibského a tichomorského regiónu.

On-line: Mediálna gramotnosť seniorov

Postupne sa veľká časť životov presunula do on-line prostredia a týka sa to aj seniorov. Témou tohtoročnej kampane Staroba sa nás dotýka je mediálna gramotnosť seniorov. Edukatívna kampaň  bude seniorov upozorňovať na nástrahy internetu a učiť rozpoznávať hoaxy.

Podľa Socia – Nadácie na podporu sociálnych zmien sú aj seniori skupinou, ktorá je výrazne ovplyvňovaná množstvom informácií, dezinformácií či internetových hoaxov. A keďže nie sú úplne zruční v používaní technických prostriedkov, akými sú aplikácie, mobily či sociálne siete, môže to viesť k ich sociálnemu vylúčeniu alebo osobnej frustrácii. Mediálnej gramotnosti starších ľudí sa pritom nevenuje toľko pozornosti, koľko by sa malo. Nestačí im len hovoriť, že majú byť skeptickejší a myslieť kritickejšie. Treba im dať veľmi konkrétne praktické zručnosti na to, aby dokázali odhaľovať manipulácie a dezinformácie na internete. Hoaxy sú podľa predstaviteľov nadácie reálnym nástrojom moci, ktorý pomáha ovládať skupiny obyvateľstva rôznymi spôsobmi. Seniori sú podľa nich veľmi zraniteľná časť populácie, pretože internet a práca s počítačom sú pre nich nové a užitočné veci, no zároveň tam aj na nich číhajú rôzne nebezpečenstvá.

Kampaň bude zameraná na vyvolanie prirodzeného odporu proti manipuláciám v on-line prostredí, informácie o nástrahách internetu budú podané s jemne humorným tónom. Podporili ju aj známe osobnosti ako hudobník Peter Lipa, herec František Kovár, spisovateľka Etela Farkašová a fotograf Peter Friedner. Súčasťou tohtoročnej kampane Staroba sa nás dotýka bude aj decembrová konferencia venovaná mediálnej gramotnosti seniorov. Zúčastnia sa najmä seniori, ale aj mladí ľudia, zástupcovia samospráv a organizácií venujúcich sa seniorom. Ako spíkri vystúpia napríklad spisovateľ Michal Hvorecký, šachový veľmajster a autor knihy Sila rozumu v bláznivej dobe Ján Markoš či občiansky aktivista Ján Benčík. 

Platobná disciplína: Slovensko je najhoršie

Slovensko skončilo na úplnom chvoste zhodnotenia platobnej disciplíny firemných aj koncových zákazníkov. Podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices 2019 skupiny EOS zaznamenalo až 24 % neskorých platieb a úplne nevymožiteľných pohľadávok. Spomedzi sledovaných 17 európskych krajín je to najviac.

Priemer vo východnej Európe bol pritom 21 percent, v západnej len 17. Západoeurópske krajiny si medziročne (v porovnaní s rokom 2018) polepšili o dva percentuálne body, východoeurópske len o jeden.  Čo sa týka Slovenska, úhrady faktúr sa udiali neskôr než v stanovenom termíne v 21 percentách prípadov, 3 percentá pohľadávok spadajú medzi úplne nevymožiteľné. Rovnako nedisciplinovaní pri platení faktúr boli firemní aj koncoví zákazníci (B2B, B2C).

„Tohoročný prieskum skupiny EOS zmapoval platobnú disciplínu v 17 európskych krajinách. To, že Slovensko skončilo ako úplne najhoršie, je nepekná vizitka. Vrhá to zlé svetlo na renomé tamojších podnikateľských subjektov, pokiaľ potenciálni záujemcovia zvažujú obchodovať s nimi. Rovnako tak môžu vzhľadom na tento fakt upustiť od svojich investičných zámerov“, upozorňuje Michal Šoltes. 

Prehľad neskorých platieb a nevymožiteľných pohľadávok
v jednotlivých krajinách ( v %)

Rusko	11
Nemecko	14
Dánsko	15
Španielsko	16
Francúzsko	17
Švajčiarsko	18
Česká republika	19
Chorvátsko	19
Belgicko	20
Slovinsko	20
Veľká Británia	21
Poľsko	21
Maďarsko	22
Rumunsko	22
Bulharsko	23
Grécko	23
Slovensko	24

Radíme: Moderný životopis

Pracovný trh sa v dôsledku nových technológií rýchlo mení. Životopis (CV) pracovníka je len časťou celého balíka osobnej prezentácie v digitálnom svete. Pri posielaní emailom je možné ho doplniť rôznymi hyperlinkami – na profesijnú sociálnu sieť LinkedIn, na vlastné portfólio s ukážkami práce, na výstupy s úspechmi zo zamestnaní (napríklad odkaz na web konferencie, ktorú uchádzač organizoval ako produkčný). 

Veľa ľudí má roky napísané jedno CV, ktoré len aktualizuje o posledné pracovné pozície či absolvované kurzy, až keď CV potrebuje použiť. To je podľa kariérnych poradcov chyba. „Na CV sa môžeme dívať ako na reklamný leták – skutočne povie o pracovníkovi všetko, aby si ho zamestnávateľ dokázal predstaviť? Vrátane jeho vízií, talentu, osobnosti? Každé CV by malo byť zostavené na mieru danej situácii, univerzálny životopis neexistuje a mať ho napísaný ešte skôr, než poznáme jeho adresáta, nemôže byť produktívne. Kvalitné CV by malo poskytovať veľmi konkrétne informácie, aké máme zručnosti, ako sme ich získali, čo sme v práci zvládli, a pokiaľ si svoje portfólio nedopĺňame priebežne, môžeme jednoducho na relevantné veci pre dané CV a ponuku pozície zabudnúť. V opačnom prípade stačí len vybrať a zdôrazniť to najdôležitejšie v kontexte dopytujúcej sa firmy“, vysvetľuje kariérna koučka Petra Drahoňovská. Informácie z papierového životopisu si dnes väčšina personalistov overuje a dopĺňa na internete. Vďaka sociálnym sieťam, názorom, komentárom, fotografiám a ďalším informáciám, ktoré človek zdieľa on-line, si dokážu preveriť nielen pracovné skúsenosti a schopnosti, ale aj osobnosť uchádzača, ktorá sa vo výberových konaniach dostáva do popredia záujmu. „Životopis je vnímaný len ako jeden z podkladov pre ďalšie rokovania. Čím ďalej, tým viac sa posudzuje osobnosť človeka, jeho zručnosti sa učiť, pružne reagovať na zmeny, prispôsobovať sa, tzv. byť agilný a v neposlednom rade dôveryhodnosť a spoľahlivosť. Sú to veci, ktoré z životopisu nevyčítate, z digitálnej stopy, ktorú človek zanecháva na internete, a z osobného stretnutia s kandidátom už zvyčajne áno“, myslí si Valery Senichev. Nevyvíjajú sa len firmy a štýly náboru zamestnancov, ale je možné sledovať aj rad nových trendov pri životopisoch.

Pracovné skúsenosti by mali byť v CV rozpísané, nestačí uviesť len meno firmy a pozíciu. Popisy praxe by sa mali orientovať na výsledky, na čom sa uchádzač podieľal, za čo mal zodpovednosť. Rovnako je takto možné rozpísať aj detaily formálneho štúdia, aké predmety a vyučujúcich uchádzač mal, alebo pri vlastných projektoch či absolvovaných kurzoch a workshopoch, ktoré sú k ponúkanej pozícii relevantné. Obzvlášť, ak meníme odbor, je potrebné načrtnúť smer, kam a prečo chcem presmerovať svoje ďalšie profesijné kroky. Schopnosti a zručnosti uchádzača sa vyplatí vypichnúť už v úvodnej časti CV. Často sa teraz využíva forma prvého odstavca, ktorý slúži ako zhrnutie toho najdôležitejšieho – úspechy, vízie a profesijné ciele. „Hlavne nezostávať pri klišé typu: viem pracovať v tíme, som flexibilný a rád sa učím nové veci, popisnejšie sú príklady z praxe, čo človek zvládol, čo ho zocelilo. V CV majú svoje miesto aj záľuby, ktoré dokreslia osobnosť. Stereotypné ‚mám rád kultúru, šport, čítanie‘ ale popíšte konkrétne, ako ‚cvičím jogu, čítam severské detektívky a zaujímam sa o francúzsku kinematografiu‘, aby nešlo o frázy, ale o predstavenie sa. Pokiaľ zostanete pri všeobecnom popise, tak ako všetky ostatné sekcie ani táto nemá výpovednú hodnotu. Rovnako si už človek v sekcii IT zručností nevystačí so strohým ‚Word, Excel‘. Takmer každý má dnes z práce skúsenosť s viacerými operačnými systémami, mnoho ľudí vie pracovať pomerne pokročilo s editormi fotografií, videí, zvuku, so sociálnymi sieťami. Jazykovú vybavenosť je žiaduce popísať objektívnejšie než ‚začiatočník alebo A2‘ a doplniť, či v jazyku komunikujete denne, občas, ste schopní viesť míting s klientom či prednášať“, doplnila poradkyňa.

Dátové modely: Až polovica v praxi nevyužitá

Od umelej inteligencie vo forme humanoidného stroja schopného vnímať okolie a samostatne konať máme ešte ďaleko. Technológie patriace do tejto oblasti však už slovenské firmy nasadzujú.

Prieskum agentúry Go4insight medzi viac než dvomi stovkami respondentov zo slovenského podnikateľského prostredia ukázal, že takmer tretina podnikov u nás v súčasnosti využíva prediktívnu analytiku a vyše štvrtina strojové učenie. Prediktívna analytika umožňuje firmám lepšie rozhodovať na základe dátových analýz a vďaka strojovému učeniu sa softvér dokáže sám učiť a nadobudnuté znalosti následne autonómne aj využiť. Samotným analyzovaním dát ani využívaním programov schopných samostatne nadobúdať vedomosti, však firmy nič nezískajú. „Mnohé z podnikov, ktoré sa hrdo hlásia k využívaniu technológii umelej inteligencie v podobe prediktívnej analytiky a strojového učenia, v skutočnosti nemajú z vynaloženého úsilia a investícií adekvátny osoh“, konštatuje na základe skúseností z praxe Richard Kraus.

Dôvodom je, že prácne vytvorené dátové modely, ktoré majú šancu zlepšiť obchodné výsledky, znížiť riziká, alebo zlepšiť lojalitu zákazníkov, zostávajú neraz nevyužité v zásuvkách. Podľa celosvetových prieskumov spoločností SAS aj Gartner sa takmer polovica vytvorených dátových modelov do praxe nikdy nenasadí. Iná štúdia poradenskej agentúry IDC uvádza, že všetky vytvorené dátové modely má v reálnej prevádzke nasadených iba 35 % organizácií.„Podniky začínajú s pokročilých dátovými technológiami a strojovým učením experimentovať bez toho, aby mali jasno v tom, ako sa o následne o dátové modely starať“, vysvetľuje R. Kraus. To znamená, že dátové modely nevedia rýchlo presúvať do reálnej prevádzky, sledovať ich výkonnosť a prípadne ich aktualizovať. Dostať dátový model do produkcie trvá podľa štúdie IDC v priemere viac ako 3 mesiace. Dáta, na základe ktorých model vznikol, už vtedy môžu byť zastarané. „Naskočiť na vlnu nadšenia a pustiť sa do zbierania či upratovania dát, aby sa následne dali analyzovať a zmysluplne využiť, je iba prvý krok. Ak firma nechce premrhať množstvo peňazí a úsilia, potrebuje mať tiež jasne stanovené procesy, delegované zodpovednosti a adekvátne nástroje, ktoré jej pomôžu zvládnuť celý životný cyklus analytiky“, dodáva R. Kraus.