Výzva: Centrum ochrany kritickej infraštruktúry

Znížiť škody zapríčinené incidentami na kritickej infraštruktúre (KI), zvýšiť schopnosť reagovať na možné hrozby z pohľadu bezpečnosti, ale aj dosiahnuť kompatibilitu krízových riešení s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) je cieľom národného projektu Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky. 

Centrum ochrany kritickej infraštruktúry, ktoré bude mapovať jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry na Slovensku, vytvorí väzby medzi prvkami kritickej infraštruktúry v gescii ministerstva hospodárstva a jednotlivých prevádzkovateľov takejto infraštruktúry, akými sú elektrárne, plynárne, distribučné spoločnosti s cieľom minimalizovať škody, ktoré môžu vzniknúť ako následok incidentov na kritickej infraštruktúre. Zlepšiť prevenciu a zvýšiť schopnosť reagovať na incidenty majú aj v rámci projektu pripravované modely na simuláciu a vyhodnotenie hrozieb, služba včasného varovania, či metodická podpora a vzdelávanie v oblasti bezpečnej prevádzky jednotlivých prvkov KI. Medzi svetovo najznámejšie krízové situácie patrí napríklad blackout v Taliansku, kedy šestnásťhodinový výpadok elektrickej energie v roku 2003 zasiahol 56 miliónov obyvateľov, či vo Venezuele, kde tento rok vypadla elektrická energia na sedem dní a ochromila fungovanie 23 štátov.

Národný projekt Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky v gescii MH SR je vypracovaný v kontexte Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a v súlade s Koncepciou kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020 schválenou vládou SR. Ministerstvo hospodárstva SR realizuje uvedený národný projekt v rámci prioritnej osi 7 operačného programu Integrovaná infraštruktúra, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti. Celková hodnota nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 20.039.242,79 EUR. Vyzvanie na projekt s dĺžkou trvania 24 mesiacov a alokáciou 20 miliónov EUR uverejnil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dátum uzávierky vyzvania je 6.12.2019.

Umelá inteligencia: Pre takmer polovicu spotrebiteľov sú to roboty

Spotrebitelia čoraz väčšej miere využívajú v bežnom živote moderné digitálne technológie, zároveň však žiadajú lepšiu osvetu. Domnievajú sa, že by firmy aj štátne inštitúcie mali poúčať verejnosť o inováciách ako umelá inteligencia, blockchain či internet vecí. 

Viacerí ešte celkom nepochopili skutočné prínosy technológií - rad ľudí si pod umelou inteligenciou predstaví filmového robota, nie supervýkonné výpočtové systémy, ktoré sú súčasťou nových služieb a atraktívnejších používateľských skúseností. Podľa prieskumu medzi britskými, francúzskymi a nemeckými spotrebiteľmi spoločnosti VMware sa technológie stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života 46% ľudí, ktorí v nich vidia prínos. Napríklad 53% opýtaných si uvedomuje prínos formou lepšej zákazníckej skúsenosti v interakcii s bankami, obchodmi alebo lekári. Takmer tri štvrtiny (71 %) dôverujú týmto novým technológiám natoľko, že by im zverili domáce monitorovanie zdravotného stavu seniorov. Spotrebitelia tiež verí, že nové technológie majú potenciál pomôcť riešiť problémy životného prostredia, napríklad bojovať proti klimatickým zmenám (50 %).

Nástup prevratných technológií však sprevádza problém bezpečnosti a dôvery. Čo sa týka nových služieb a údajov o používateľoch, ktoré zhromažďujú, viac ako dve tretiny (68 %) opýtaných nevie, kto k nim má skutočne prístup. A 66 % je znepokojených, že by ich banka mala prístup k úplným a presným informáciám o ich každodennom živote, vrátane nákupných zvyklostí, stravovacích návykov a cestovanie, aj keby to umožnilo lepšie spravovať ich financie. Obavy môžu čiastočne prameniť z neznalosti, kedy 50 % opýtaných pripúšťa, že nemá dostatok informácií o technológiách ako umelá inteligencia (AI), internet vecí alebo blockchain. Napríklad 45 % spotrebiteľov sa mylne domnieva, že AI je robot. Väčšina respondentov očakáva, že im štát (50 %) a firmy (53 %) pomôžu lepšie porozumieť novým technológiám, a to lepšie osvetou a väčšou transparentnosťou.

Prieskum sa uskutočnil v auguste a septembri 2018 na reprezentatívnej vzorke spotrebiteľov vo Veľkej Británii (> 2000), Francúzsku (> 1000) a Nemecku (> 2000). 

Svetový deň duševného zdravia: V prevencii samovrážd je potrebné spraviť viac

Každých 40 sekúnd zomrie v dôsledku samovraždy jeden človek. Na Slovensku ukončilo minulý rok život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. Ukončiť svoj život sa rozhodli najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov. Tohtoročný Svetový deň duševného zdravia (10. október) má upozorniť práve na skutočnosť, že aj samovraždám je možné predchádzať. 

Podľa štatistík a dostupných zdravotníckych informácií vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy. Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy (41,3%), ale dôvodom boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy, či školské problémy v prípade detí a mladistvých. S tohtoročnou kampaňou Svetového dňa duševného zdravia sa spája aj projekt obnovenej Linky dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie s odbornou garanciou SPsS. Ide o bezplatnú, anonymnú, 24-hodinovú linku, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek dostať pomoc od profesionálov v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím. Odborníci poskytujú na čísle 0800 800 566 emočnú podporu v psychickej kríze, pomoc pri orientácii v ťažkej životnej situácii, informácie, ktoré môžu pomôcť nájsť východisko a kontakty na odborníkov a zariadenia z oblasti psychiatrie. 

NEZABÚDAJME, že:
- o duševné zdravie sa treba starať;
- každý jeden život je dôležitý;
- nikto v ťažkej životnej situácii, ktorá ho vedie k samovražedným myšlienkam, na Slovensku nie je sám;
- hovoriť o samovražde nie je tabu, naopak môže liečiť;
- samovražda nie je osobným zlyhaním a ani jasným signálom duševného ochorenia. 

Depresívna porucha je štatisticky najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Ide o psychickú poruchu, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patrí depresívna nálada, smútok, únava a znížená aktivita, strata záujmov a radosti, úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.

Duševné ochorenia sú zľahčované, pritom duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Do balíka duševného zdravia sa zaraďuje emočná, psychická a spoločenská pohoda. Chrániť si duševné zdravie je však možné len vtedy, ak sa budeme oň starať, rovnako ako to robíme v prípade telesného zdravia a ak sa objavia ťažkosti, nebojme sa požiadať o pomoc, tak ako to robíme pri telesných ochoreniach.

           

EU: Ochrana oznamovateľov

Rada ministrov Európskej únie (EÚ) prijala smernicu o ochrane oznamovateľov na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Luxemburgu. Smernica má zaručiť vysokú úroveň ochrany oznamovateľov tým, že sa zavedú bezpečné kanály podávania správ v rámci konkrétnej organizácie, ako aj vo vzťahu k verejným orgánom, pričom sa stanovia normy platné v celej EÚ. 

Smernica bude chrániť oznamovateľov pred prepustením, preradením na nižšiu pozíciu a inými formami odvetných opatrení. Od vnútroštátnych orgánov sa bude vyžadovať, aby informovali občanov a poskytli orgánom verejnej moci odbornú prípravu o tom, ako postupovať v prípade oznamovateľov. Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť: „Oznamovatelia by nemali byť trestaní za to, že robia správnu vec. Naše nové celoeurópske pravidlá zabezpečia, aby mohli bezpečne podávať správy o porušeniach práva EÚ v mnohých oblastiach. Oznamovatelia môžu byť kľúčovými zdrojmi investigatívnych novinárov. Preto ich ochrana podporuje aj slobodu médií. Vyzývam členské štáty, aby bezodkladne zaviedli nové pravidlá.“

Smernica o ochrane oznamovateľov sa vzťahuje na mnohé oblasti práva EÚ, od boja proti praniu špinavých peňazí cez ochranu údajov, ochranu finančných záujmov Európskej únie, bezpečnosť potravín a výrobkov, verejné zdravie, ochranu životného prostredia až po jadrovú bezpečnosť. Keď bude smernica uverejnená v Úradnom vestníku EÚ, účinnosť nadobudne 20 dní po uverejnení. Od nadobudnutia účinnosti smernice budú mať členské štáty 2 roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Novinka: 365-dňová diaľničná známka

Od februára budúceho roku budú môcť vodiči využiť na Slovensku nový typ diaľničnej známky. K existujúcej ročnej, mesačnej a desaťdňovej pribudne aj známka platná 365 dní. Jej cena bude stanovená rovnako ako pri ročnej známke na 50 eur a platiť bude od polnoci prvého dňa zakúpenia. 

Dodatočná, 365-dňová diaľničná známka je určená predovšetkým pre ľudí, ktorí si kúpia auto v priebehu roka a chystajú sa intenzívne využívať diaľnice a rýchlostné cesty. Vodiči, ktorí sa rozhodnú využiť ročnú kalendárnu známku budú mať aj naďalej možnosť využívať ju trinásť mesiacov s jednoducho zapamätateľným dátumom, kedy si ju treba obnoviť. Ministerstvo dopravy a výstavby SR zároveň upozorňuje, aby vodiči pri nákupe nového typu známky vždy uvádzali svoje kontaktné údaje. Iba tak môžu byť v budúcnosti automaticky upozornení, že sa im končí jej platnosť a pomôže im to vyhnúť sa pokute.

V roku 2019 si prvýkrát od spustenia elektronickej diaľničnej známky viac ako polovica vodičov kúpila diaľničnú známku elektronicky a nie na pumpách. To je jeden zo základných predpokladov, aby ľudia korektne vyplnili svoje kontaktné údaje a boli automaticky upozornení na blížiaci sa koniec jej platnosti.