Digitalizácia: Iba pre polovicu firiem

Digitálna transformácia európskeho priemyslu je v súčasnosti obraz tvorený dvoma polovicami: zatiaľčo jedna polovica spoločností si dáva vysoké ohodnotenie, druhá polovica dostáva za digitalizáciu iba priemerné skóre v porovnaní s ostatnými v tomto odvetví alebo sa dokonca môže považovať za spoločnosť s podpriemernou úrovňou digitalizácie.

Iba 14 % opýtaných uvádza, že ich spoločnosť má veľmi vysoký stupeň digitalizácie, zatiaľ čo ďalších 35 % hodnotí svoj pokrok ako vysoký. Toto sú niektoré z poznatkov z prieskumu European Payment Practices 2019 (3.400 spoločností v 17 európskych krajinách). Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina európskych spoločností (55 %) má stále čo doháňať v digitalizácií upomienkového procesu: 38 % firiem digitalizovalo svoje upomienkové systémy len čiastočne, zatiaľ čo 17 % s digitalizáciou týchto procesov takmer vôbec nič neurobilo.

Finančný expert vidí značné investície na zmenu upomienkového systému ako hlavný dôvod pomalej digitalizácie. „Zavedenie digitálnych nástrojov a procesov si vyžaduje vhodný postoj a značné finančné zdroje. Nie každá spoločnosť si to môže dovoliť, alebo chce dovoliť. V spoločnosti EOS sme napríklad investovali približne 10 miliónov EUR v poslednom fiškálnom roku len v rámci digitálnej inovácie našich základných inkasových systémov“, dodal Justus Hecking-Veltman.

Upozorňujeme: Vrátená daň ako podvod

V druhom štvrťroku 2019 zaznamenali Experti Kaspersky zvýšený počet emailov, ktoré sa tvárili ako vrátenie preplatku na dani. Toto obdobie je vo viacerých krajinách termínom, kedy sa vypĺňa daňové priznanie a kyberzločinci sa prepracovanou schémou snažili od jednotlivcov získať hodnotné informácie, alebo v niektorých prípadoch dokonca nainštalovať nebezpečný spyware.

Vlna odhalených podvodov, ktoré boli zamerané na vrátenie daní, sa maskovala zámienkou rýchleho vypršania tejto ponuky. Napríklad páchatelia v Spojenom kráľovstve sa kryli vytvorením falošných stránok najvýznamnejších daňových úradov v krajine a naliehali na obete, aby v danom maile klikli na link, ktorý ich presmeroval na formulár, ktorý mali okamžite vyplniť. V Kanade zase pod zámienkou mailu od Kanadského daňového úradu (CRA) dali príjemcovi na odpoveď iba 24 hodín s tým, že potom už vrátenie dane nebude možné. Navyše niektoré maily obsahovali aj škodlivé prílohy maskované ako formulár na vrátenie daní, ktorý bol však v skutočnosti buď programom na stiahnutie škodlivého softvéru do počítača používateľa, alebo tzv. zadnými vrátkami (multifunkčným malvérom), ktorý zločincom poskytol vzdialený prístup do infikovaného počítača. Takýto malvér umožňuje útočníkom monitorovať a sledovať pohyby na klávesnici, kradnúť heslá v prehliadačoch a kontách Windows a umožňuje tiež nahrávať videá z webovej kamery počítača. S cieľom presvedčiť používateľov, aby tento škodlivý súbor spustili, podvodníci väčšinou maskujú tieto súbory príponou .zip a tvrdia, že obsahujú dôležité údaje pre aktualizáciu daňového formulára.

Ďalšie kľúčové zistenia vyplývajúce zo správy Kaspersky:
- Celkový počet phishingových útokov v druhom štvrťroku 2019 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol o 21 % na celkový počet 129.933.555.
- Počet spamu v tomto období dosiahol vrchol v máji (58 %), priemerný podiel v rámci globálnej emailovej prevádzky dosiahol 55 %, čo je o 5 % viac než priemerná hodnota v druhom štvrťroku 2018.
- Spam pochádzal najmä z Číny (23,72 %), nasledované USA (13,89 %) a Ruskom (4,83 %).
- Škodlivý spam cielil najmä na Nemecko (10,05 %), za ktorým nasledovalo Rusko (6,16 %) a Vietnam (5,98 %).

Experti Kaspersky odporúčajú:
- Vždy skontrolovať mailovú adresu odosielateľa a link, ktorý vám bol poslaný ešte predtým, než naň kliknete.
- Skontrolovať, či je adresa odkazu viditeľná v emaile a či je rovnaká ako skutočný hypertextový odkaz (čiže skutočná adresa, na ktorú vás daný odkaz chce nasmerovať). Najjednoduchší spôsob, ako to skontrolovať, je umiestniť kurzor myši na odkaz.
- Nesťahovať a neotvárať prílohy emailu, ktoré prišli z neznámej adresy predtým, než ich skontrolujete na to určeným bezpečnostným riešením. Ak sa e-mail zdá byť neškodný, najlepšie je skontrolovať ho na stránke subjektu, ktorý vám ho poslal. Nikdy nezdieľajte citlivé informácie ako sú vaše prihlasovacie údaje či heslá, údaje o platobnej karte atď. s treťou stranou. Seriózne spoločnosti by od vás tieto údaje nikdy nepožadovali prostredníctvom emailu.
- Používajte kvalitné bezpečnostné riešenie s antiphishingovými technológiami založenými na sledovaní správania používateľa.

Ransomvér: Útoky na výrobný sektor

Zašifrovanie kritických dát a následný výpadok výroby spôsobí výrobným spoločnostiam stratu v priemere 22.000 USD za každú hodinu. Stále častejšou obeťou ransomvérových útokov sa pritom stávajú výrobné spoločnosti. 

Výrobné podniky sa stávajú stále populárnejším cieľom pre tvorcov ransomvéru, pretože škody v prípade prerušenej prevádzky sú násobne vyššie než v iných odvetviach. S tým vydierači kalkulujú a predpokladajú, že v záujme rýchleho obnovenia výroby podniky radšej zaplatia. Podľa aktuálnej štúdie Ponemon sú priemerné náklady na stojacu výrobnú linku 22.000 dolárov každú hodinu. V prípade zašifrovania dát ransomvérom preto rad výrobných firiem pod tlakom volí variant zaplatenia výkupného. V posledných dvoch rokoch ransomvér zacielil svoje útoky na stále viac výrobných podnikov a mnoho z nich vynaložilo na obnovu svojej prevádzky milióny dolárov, napríklad belgický výrobca leteckých komponentov ASCO, automobilky Nissan a Renault, taiwanský výrobca polovodičov TSMC, nórsky výrobca hliníka Norsk Hydro či britský výrobca elektrických motorov a čerpadiel Hayward Tyler.

Acronis preto výrobným firmám odporúča zvýšiť zabezpečenie svojich infraštruktúr kritických pre kontinuitu výroby pomocou systémov kybernetickej ochrany. Najnovšia prípadová štúdia Forrester Research u výrobcu strojárenských zariadení konkrétne zistila, že investícia do riešenia kybernetickej ochrany firme ušetrila státisíce dolárov a 1.200 človekohodín na prípadnú obnovu systémov, pričom sa vrátila za menej než 6 mesiacov. Riešenie bolo nasadené ako reakcia na dva ransomvérové útoky, ktorým spoločnosť v minulosti čelila.

EU: Nové pravidlá pre domáce spotrebiče

Európska komisia v snahe o ďalšie zníženie uhlíkovej stopy Európy a cien energie pre európskych spotrebiteľov prijala nové opatrenia v oblasti ekodizajnu pre výrobky, akými sú chladničky, práčky, umývačky riadu a televízory. Po prvýkrát zahŕňajú požiadavky na opraviteľnosť a recyklovateľnosť, čím prispievajú k cieľom obehového hospodárstva prostredníctvom zlepšenia životnosti spotrebičov, ich údržby, opätovného použitia, modernizácie, recyklovateľnosti a nakladania s odpadom.

S cieľom podporiť opraviteľnosť, a teda zvýšiť životnosť spotrebičov, sa viaceré opatrenia v oblasti ekodizajnu zameriavajú na uľahčenie opráv výrobkov zabezpečením dostupnosti náhradných dielov, a to najmä:
· tým, že náhradné diely sú dostupné počas dlhého obdobia po nákupe výrobku, napr.:
- minimálne 7 rokov pre chladiace spotrebiče (10 rokov pre tesnenia dverí);
- minimálne 10 rokov v prípade práčok a práčok so sušičkou pre domácnosť;
- minimálne 10 rokov pre umývačky riadu pre domácnosť (7 rokov v prípade niektorých častí umývačiek riadu pre domácnosť, ktoré môžu opravovať len špecializovaní opravári);
- počas tohto stanoveného obdobia výrobca zabezpečí dodávku náhradných dielov do 15 pracovných dní.
S cieľom zlepšiť trh opráv musia výrobcovia vo vzťahu k profesionálnym opravárom zabezpečiť dostupnosť informácií o opravách a o odbornej údržbe ich výrobkov.
Komisia zároveň prijala 10 vykonávacích nariadení o ekodizajne, v ktorých stanovila energetickú účinnosť a ďalšie požiadavky na vybrané skupiny výrobkov:
- chladničky, práčky, umývačky riadu, elektronické displeje (vrátane televízorov), svetelné zdroje a samostatné ovládacie zariadenia, externé zdroje energie, elektromotory, chladničky s funkciou priameho predaja (napr. chladničky v supermarketoch, predajné automaty na chladené nápoje), výkonové transformátory a zváracie zariadenia.

Prínosy balíka opatrení v oblasti ekodizajnu a energetického označovania:
· tento balík opatrení prinesie do roku 2030 ročne 167 TWh konečných úspor energie, toto množstvo zodpovedá ročnej spotrebe energie v Dánsku a tieto úspory zodpovedajú tiež zníženiu o viac ako 46 milión ton CO2,
· prostredníctvom týchto opatrení európske domácnosti ušetria v priemere 150 EUR ročne, úspory sa dosiahnu nad rámec úspor dosiahnutých už existujúcimi opatreniami v oblasti ekodizajnu a energetickými štítkami,
· tieto opatrenia významne prispejú aj k dosiahnutiu cieľov EÚ v obehovom hospodárstve,
· opatrenia prinášajú aj výhody na makroekonomickej úrovni, a to znížením európskych nákladov na energie prostredníctvom úspor energie a znížením emisií skleníkových plynov. Týmto spôsobom nové opatrenia priamo prispievajú k vykonávaniu Parížskej dohody.
Nové opatrenia EÚ o ekodizajne sa uplatňujú len na výrobky uvedené na trh EÚ bez ohľadu na to, kde sa vyrábajú. Mnohé ďalšie krajiny sa však pri tvorbe vlastných politík v tejto oblasti inšpirujú krokmi EÚ.

Rámcová smernica o ekodizajne a nariadenie o energetickom označovaní sa vykonávajú prostredníctvom vykonávacích predpisov a delegovaných nariadení k jednotlivým výrobkom. Priemyselné odvetvie môže predložiť dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívu k povinným požiadavkám na ekodizajn (viac v článku 17 rámcovej smernice o ekodizajne). Ak sú splnené určité kritériá, Európska komisia formálne uznáva tieto dobrovoľné dohody.

Umelá inteligencia: Stratégia pre zavedenie je kľúčová

Takmer dve pätiny spoločností (38 %) s vysokým ročným rastom už implementujú riešenia na báze umelej inteligencie (AI). Navyše plánujú jej využitie aj v strategických oblastiach, ako je rozhodovanie, vývoj produktov či optimalizovanie. 

Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Microsoft Biznis vo veku umelej inteligencie medzi 1.150 lídrami v 13 krajinách sveta. Firmy si mohli vybrať jednu z odpovedí: oblasť AI vôbec neriešia (fáza 1), začínajú sa ňou zaoberať (fáza 2), experimentujú s AI (fáza 3), formálne vykonávajú jej využitie (fáza 4), prípadne sa už sústredia na jej integráciu v rámci svojho biznisu (fáza 5). V rýchlo rastúcich spoločnostiach vykazujúcich dvojciferné tempo rastu je pravdepodobnosť, že už dnes využívajú AI, dvakrát vyššia než pri ostatných firmách. Z prudko rastúcich firiem až 38 % aktívne pracuje na implementácii umelej inteligencie. Drvivá väčšina z nich (94 %) plánuje v horizonte jedného až troch rokov investovať do rozvoja umelej inteligencie aj v rozhodovacích procesoch. Takmer polovica týchto firiem plánuje využívať AI už v priebehu jedného roka. Ich šéfovia v tom vidia príležitosť nielen na zvýšenie efektivity, ale chápu umelú inteligenciu ako možný zdroj ďalšieho rastu založeného na inováciách. Z pomalšie rastúcich firiem vykazujúcich jednociferný rast AI aktívne implementuje len necelá pätina (18 %). Navyše tieto firmy zatiaľ nepociťujú veľkú urgenciu v implementácii umelej inteligencie. Do rozhodovacej AI plánujú investovať dve tretiny z jednociferne rastúcich firiem v dlhšom časovom rozpätí – troch až piatich rokov.

Manažment firmy pri vytváraní stratégie pre zavedenie AI často brzdia otázky, kde a ako s implementáciou umelej inteligencie začať, aké zmeny vo firemnej kultúre AI vyžaduje a ako dosiahnuť, aby vytvorenie a používanie umelej inteligencie bolo zodpovedné, zaisťovalo ochranu súkromia a bolo v súlade s platnými nariadeniami a predpismi. „Vytvorenie stratégie pre umelú inteligenciu nezahŕňa len obchodnú časť. Týka sa aj riadenia, správania a schopností potrebných na implementáciu kultúry pripravenej na umelú inteligenciu vo firme“, vysvetľuje Mitra Azizirad.

Hlavné zistenia z prieskumu:
- 38 % dvojciferne rastúcich firiem aktívne zavádza AI.
- Len 18 % pomalšie rastúcich firiem aktívne zavádza umelú inteligenciu.
- 93 % dvojciferne rastúcich chce investovať do AI aj v rozhodovacích procesoch do troch rokov, polovica z nich (53 %) už v horizonte jedného roka.
- 64 % jednociferne rastúcich firiem investuje do rozhodovacej AI až v horizonte 3 – 5 rokov.
- Medzi tri hlavné oblasti, kde chcú dvojciferne rastúce firmy implementovať AI, patrí: rozhodovanie (53 %), optimalizácia (43 %), vývoj nových produktov (28 %).