Aktuálne: Byrokratický index 2019

Inštitút INESS pri príležitosti medzinárodného dňa byrokracie opäť vydal Byrokratický index. Dosiahol hodnotu 221 hodín, čo je o hodinu menej ako pred rokom. Na modelovom príklade výrobného mikropodniku so 4 zamestnancami mapuje všetky byrokratické povinnosti, ktorým musí tento podnik počas roka čeliť. K týmto povinnostiam je priradený časový náklad, ktorého suma tvorí výsledok indexu.

Z 221 hodín najväčšiu časť odkrojila agenda zamestnávania (vrátanie manažmentu daní a odvodov pre zamestnancov), ktorá dosiahla hodnotu 84,5 hodiny. Oblasť podnikateľských daní si vyžiadala 46 hodín. V roku 2019 klesol počet hodín, ktoré podnikateľ musí venovať ochrane osobných údajov (GDPR), čo nebolo spôsobené zmenou pravidiel, ale prostým faktom, že v roku 2018 index zahrňoval aj vysoké náklady z prvotného zavádzania tohto systému. Naopak podnikatelia sa museli v roku 2019 popasovať s novými úlohami. Najvýznamnejšou udalosťou s 11 hodinami bolo podľa INESS zavedenie e-kasy. Hodiny pribudli aj vďaka novej trojkombinácii povinností: nahlasovanie zamestnancov 2. rizikovej kategórie, povinnej registrácie konečného užívateľa výhod, či novej povinnosti ohlasovať voľné pracovné miesto. Vďaka malému počtu zamestnancov nateraz modelová firma unikla niektorým novým povinnostiam, napr. rekreačným poukazom. 

Do Byrokratického indexu sa tento rok zapojili aj tri ďalšie krajiny: byrokratický index dosiahol v Českej republike hodnotu 226 hodín, v Litve 244 hodín a v Španielsku 363 hodín. Podľa INESS sa síce pripravujú antibyrokratické balíčky, postupuje (pomaly) informatizácia, či (ešte pomalšie) pravidlo „1-krát a dosť“, ale pre podnikateľa sa život príliš nemení. Vyššie spomenuté nové povinnosti pre podnikateľov to dobre symbolizujú. Nielen že celková prospešnosť týchto opatrení je veľmi nejasná, v praxi ich dopady nikto nevyhodnocuje. Úplným paradoxom je, že napriek niekoľko rokov fungujúcemu portálu Slovensko.sk, aj v roku 2019 má každá z týchto troch nových povinností vlastný formát elektronického formulára a každá má svoju vlastnú webstránku. Podnikateľ sa o vzniku týchto nových povinností dozvedel len cez médiá, neexistuje žiadny centralizovaný oznamovací systém, kde by si mohol skontrolovať všetky svoje povinnosti. Samozrejme, pokuty za nesplnenie týchto povinností sú drakonické a ich horná výška sa pohybuje aj v desiatkach tisíc eur.

SR: Patríme medzi najpriemyselnejšie krajiny únie

Drvivá väčšina zamestnancov na Slovensku pracuje v službách a služby vytvárajú aj väčšinu hrubej pridanej hodnoty v našej ekonomike. Napriek tomu zostáva podľa analýzy Poštovej banky hnacím motorom slovenskej ekonomiky priemysel a v európskom porovnaní patríme medzi „najpriemyselnejšie“ krajiny Európskej únie (EÚ). 

V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov, vďaka čomu sa Slovensko zaradilo na druhé miesto európskeho rebríčka. Predbehlo nás jedine susedné Česko, kde priemysel zamestnáva až 36,5 % pracujúceho obyvateľstva. Tretia priečka patrí našim severným susedom z Poľska, kde v priemysle pracuje 31,3 % obyvateľov. Môžeme teda povedať, že krajiny V4 skutočne patria medzi priemyselné krajiny EÚ. Mierne zaostáva jedine Maďarsko, keďže v priemyselných odvetviach je zamestnaných „len“ 27 % ľudí. V Európskej únii pracuje v priemysle zhruba pätina zamestnancov. Tento európsky priemer je teda výrazne nižší ako podiel na Slovensku. Popredné priečky rebríčka obsadili nové členské krajiny únie s ekonomikou zameranou na priemysel. A aj zamestnanosť v priemysle je v nových členských krajinách vyššia. Naopak vo vyspelejších krajinách západnej Európy je zamestnanosť v priemysle nižšia a vyšší podiel má zamestnanosť v službách. 

Pre všetky krajiny EÚ ale platí, že sektor služieb zamestnáva väčšinu obyvateľstva. V európskej 28- čke pracuje v službách v priemere až 74 % zamestnancov. U nás je tento podiel „len“ na úrovni 65,4 %. Najviac, až takmer 84 % pracujúcich v odvetviach služieb, nájdeme v Holandsku. Nasleduje Británia s podielom cca 82 % a 80 %-nú hranicu prekročilo aj Belgicko, Malta, Francúzsko, Luxembursko či Dánsko. Slovensko, podobne ako ďalší noví členovia únie, sa nachádza na spodku rebríčka čo sa zamestnanosti v službách týka. Podobne je na tom aj Maďarsko, ČR či Poľsko. Najnižší podiel ľudí pracujúcich v službách je v rámci EÚ v Rumunsku, a to len 47 %. Práve Rumunsko je krajinou, kde stále veľa obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Spomedzi krajín EÚ je tento podiel v Rumunsku najvyšší – až 23 %. Dvojciferné úrovne dosahuje podiel obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve jedine v spomínanom Rumunsku, v Bulharsku (takmer 18 %) a v Grécku (cca 11 %). V ostatných krajinách je zamestnanosť v poľnohospodárstve výrazne nižšia. Najnižšia je vo vyspelých západných krajinách – v Luxembursku len 0,8 % zamestnancov pracuje v poľnohospodárskych odvetviach, v Británii a Belgicku 1,2 % a v Nemecku 1,4 %.

Priemysel u nás vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty (HPH). Aj pri tomto ukazovateli v priemysle sme sa umiestnili na čele európskeho rebríčka. Slovensku totiž patrí s podielom 35 % HPH vytvorenej v priemysle tretia priečka. Vďačíme za to samozrejme hlavne automobilovému priemyslu a výrobe počítačov a elektroniky. Pred nami sa umiestnilo jedine ČR s podielom 35,8 % a Írsko (39,3 %). Opäť platí, že hrubá pridaná hodnota vytvorená priemyselníkmi, je vyššia hlavne v nových krajinách únie. Vo vyspelejších ekonomikách je podiel HPH v priemysle na nižších úrovniach. Tak napríklad v takom Luxembursku je to len cca 12 % a na Malte a Cypre zhruba 14 %. Vo Francúzsku, Holandsku či Británii je tento podiel zhruba pätinový. Rovnako ako v prípade zamestnanosti, aj v prípade HPH platí, že v krajinách únie je hrubá pridaná hodnota tvorená hlavne sektorom služieb. Lebo sú to práve služby, ktoré tvoria drvivú väčšinu hospodárstva vyspelých ekonomík. V Luxembursku, na Malte a na Cypre je to až viac než 84 %, vo Francúzsku či v Británii služby tvoria cca 80 % HPH. Ale napríklad Nemecko je taktiež výrazne priemyselnou krajinou, keďže služby tvoria „len“ 68 % HPH a na priemysel pripadá 31 % hrubej pridanej hodnoty.

EU: Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019

Európska komisia pri príležitosti 2. európskeho samitu o vzdelávaní uverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019, v ktorom analyzuje vývoj vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii (EÚ). Poukazuje aj na potrebu väčšej podpory pre učiteľov a zatraktívnenia učiteľského povolania.

Tohtoročné 8. vydanie monitoru sa zameriava na učiteľov. Uvádzajú sa v ňom a analyzujú zistenia z rozsiahleho prieskumu medzi učiteľmi, ktorý uskutočnila OECD. Prieskum zdôrazňuje potrebu odbornej prípravy tak, aby mohli učitelia lepšie zvládať naliehavé úlohy súčasnosti, t.j. využívanie informačných a komunikačných technológií, výučba žiakov so špeciálnymi potrebami a výučba v multikultúrnych triedach. Monitor odporúča tieto otázky riešiť zabezpečením primeraného počtu učiteľov v systéme, vo všetkých predmetoch a vo vidieckych aj v mestských oblastiach. Je potrebné pritiahnuť medzi učiteľov najvhodnejších kandidátov, zabezpečiť ich náležitú prípravu a motivovať ich k tomu, aby pri tomto povolaní zostali.

Slovensko – hlavné zistenia:
· Postupne zlepšuje vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, čo je obzvlášť pozitívne pre deti zo znevýhodnených rodín.
· Prijíma strategickejší prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zvyšovaniu zručností a rekvalifikácii.
· Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa však od roku 2010 výrazne zvyšuje a na východnom Slovensku dosahuje 14%.
· Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú nedostatočné, čo sa odráža na platoch učiteľov, ktoré sú napriek nedávnemu zvyšovaniu stále nízke.

Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politiky, vďaka ktorým môžu tieto systémy lepšie reagovať na sociálne potreby a potreby trhu práce. Súčasťou monitoru je aj 28 podrobných správ o jednotlivých členských štátoch EÚ. Meria pokrok v plnení cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave pre rok 2020 a poskytuje informácie dôležité k riešeniu záležitostí v oblasti vzdelávania v rámci každoročného cyklu európskeho semestra. Monitor zároveň napomáha určiť, na čo by sa malo zamerať financovanie EÚ v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rozvíjania zručností.

Aktuálne: Týždeň zelených budov

Týždeň zelených budov na Slovensku vrcholí 27. septembra. Hlavným mottom tohtoročnej kampane je Spoločným úsilím za ekologické, zdravé a klimaticky odolné prostredie pre všetkých. Piatkový festival udržateľnosti Green Day sa uskutoční  v priestoroch auly Ústavu manažmentu STU, Bratislava. 

Programom bude sprevádzať Ladislav Miko alias youtuber Zlý Zajo. Róbert Holý zo Slovenských elektrárni 630 stredoškolákom predostrie tému globálneho otepľovania a možného riešenia. Počas jeho prednášky s názvom Odysea Zeme otvorí rôzne témy ohľadom elektriny, zdrojov energie a problémov s tým súvisiacich. Riešenie vidí v nízkouhlíkových zdrojoch energie, ako sú jadrové, vodné, slnečné a veterné elektrárne. Podujatie príde podporiť aj Peter Varmuža z Yeme, kde vytvorili vlastné zero – waste recyklačné centrum. Až 70 % odpadu z obchodu dokážu zrecyklovať a nepoužívajú ropné plasty, ale kompostovateľné bioobaly. Súčasťou programu bude predstavenie vzdelávacieho projektu a súťaže pre stredoškolákov Ambasádori udržateľnosti. Tímy, ktoré medzi sebou súťažia, pracujú vo virtuálnej platforme SOLVED. Ide o simuláciu skutočného pracovného prostredia. Počas Green Day sa študenti zoznámia aj so základnými princípmi elektromobility. Názorná ukážka a fungovanie elektromobilu im pomôže lepšie pochopiť teóriu o e-mobilite či elektronabíjačkách. 

Podľa Hany Ovesnej v budovách dnes trávime až 90 % svojho času. Zelené budovy sú ohľaduplné k ľuďom, ktorí v nich bývajú a pracujú: zdravý vzduch bez škodlivých látok, správne osvetlenie, tepelný komfort, dostatok priestoru... Ľudia, ktorí pracujú v takýchto budovách sú produktívnejší a majú aj nižšiu chorobnosť. Zelená budova je taká, ktorá je navrhnutá, postavená, prevádzkovaná a využívaná udržateľným spôsobom. Vyššie nároky na architektonické ako aj technologické prevedenie spravidla znamenajú vyššie náklady, no v dlhodobom horizonte sa stanú zdrojom šetrenia nákladov. Súvisiacou témou sú brownfields - pozemky, ktoré sú nedostatočne využívané, zanedbané a často kontaminované a o možnosti ich transformácie. 

EU: Falšovaný tovar

Podľa aktuálnych údajov, ktoré zverejnila Európska komisia, sa v roku 2018 zvýšil počet prípadov, kedy bol pri dovoze do Európskej únie (EÚ) zachytený falšovaný tovar. Príčinou je veľký počet malých balíkov zasielaných expresnou doručovacou službou či poštou. 

Počet zaistených zásielok narástol z 57.433 v roku 2017 na 69.354 v roku 2018, hoci celkové množstvo zaisteného tovaru sa oproti minulému roku znížilo. V roku 2018 sa zaistilo 27 miliónov výrobkov, ktoré porušovali práva duševného vlastníctva. Ich predajná hodnota na čiernom trhu predstavovala takmer 740 miliónov eur. Hlavnou kategóriou zaisteného tovaru boli cigarety, ktoré predstavovali 15 % z celkového množstva zaistených výrobkov. Po nich nasledovali hračky (14 %), obalový materiál (9 %), štítky, etikety a nálepky ( 9%) a odevy (8 %). Výrobky určené na každodennú osobnú potrebu v domácnosti, ako napríklad telová kozmetika, lieky, hračky a elektrické domáce spotrebiče spolu tvorili takmer 37 % celkového množstva zaisteného tovaru.

Najviac tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva pochádzalo aj naďalej z Číny. Severné Macedónsko bolo zase hlavnou krajinou pôvodu falšovaných alkoholických nápojov. Iné nápoje, parfumy a kozmetika pochádzali v prvom rade z Turecka. Európski colníci odhalili veľké množstvo falšovaných hodiniek, mobilných telefónov a príslušenstva, atramentových náplní a tonerov, CD/DVD nosičov a štítkov, etikiet a nálepiek z Hongkongu (Číny). Hlavným pôvodcom počítačového vybavenia bola India, cigarety putovali najmä z Kambodže a obalový materiál z Bosny a Hercegoviny.