Výzva: Zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore ISVS / ITVS

Pomôcť inštitúciám štátnej správy lepšie sa pripraviť na možné kybernetické hrozby je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s alokáciou 20 miliónov EUR. Výzva je určená ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ktoré spadajú pod sektor informačných systémov verejnej správy.

Dopytová výzva je predĺženou rukou národného projektu Riadenie incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe a má za cieľ napomôcť orgánom štátnej správy zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť vo svojej pôsobnosti. Žiadatelia by mali svoje projekty zamerať na jednu zo štyroch hlavných oblastí kybernetickej a informačnej bezpečnosti, a to zvýšenie ochrany pred útokmi z externého prostredia; zvýšenie schopnosti detekcie škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov; ochranu dát, dátových prenosov a komunikácie alebo budovanie bezpečnostného povedomia.

Výzva je určená na projekty s dĺžkou trvania do jedného roka, pričom podpora na jeden projekt môže byť vo výške od 500 tisíc EUR do 5 miliónov EUR. Celková indikatívna výška finančných prostriedkov predstavuje 20 miliónov EUR. Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.
Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

Virtuálna realita: Na liečbu očných chýb

V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave budú pacientov liečiť aj hrou vo virtuálnej realite. Pri hre na Klinike detskej oftalmológie (KDO) sú v 3D okuliaroch pre jednotlivé oči rôzne obrazy. Podobajú sa a princíp binokulárneho videnia je v tom, že mozog ich spojí do jedného zrakového vnemu.

Beáta Bušányová dodáva, že hry sú určené práve na zdokonaľovanie binokulárnych funkcií: „Cvičiť treba opakovane, liečba je dlhodobá a trvá niekoľko mesiacov až rokov.“ Prístroje, ktoré NÚDCH zakúpila vďaka pomoci občianskeho združenia (OZ) Billa ľuďom, sa využívajú pri liečbe porúch binokulárneho videnia a strabizmu, teda škúlenia. Na dosiahnutie želaného efektu je potrebná séria ôsmich cvičení, trvajúcich asi 40 minút, dvakrát do týždňa. Dieťa cvičí pod dozorom špeciálnej ortoptickej sestry. „Na tupozrakosť liečime deti od tretieho roku života, avšak táto liečba má efekt aj u starších detí po siedmom roku života a dokonca aj u dospelých“, konštatuje Bušányová. Liečba hrou dokáže eliminovať aj stres spojený s pobytom v nemocnici. 

Tupozrakosť je očná chyba, ktorou trpia dve až štyri percentá detskej populácie. Spôsobuje, že zraková dráha oka, ktorá doň prenáša zrakové podnety, nie je dostatočne funkčná. Dieťa nemá ostré a priestorové videnie. Jedno z očí je postihnuté viac a treba ho rozcvičiť. Tupozrakosť môže byť spojená s výrazným rozdielom dioptrií medzi očami a strabizmom. Najčastejšie je odhalená v súvislosti s týmito ochoreniami. S liečbou tupozrakosti u dieťaťa je potrebné začať čo najskôr.

AI: Pripravia nás moderné inovačné technológie o zamestnanie?

Európske spoločnosti sú skeptické voči umelej inteligencii (AI). Podľa reprezentatívneho prieskumu European Payment Practices 2019 takmer polovica opýtaných finančných pracovníkov verí, že AI je hrozbou pre pracovné miesta. Dôvera v samovzdelávacie inteligentné systémy je nízka: len jedna z piatich spoločností si dokáže predstaviť, že by sa v oblasti manažmentu pohľadávok spoliehala úplne na umelú inteligenciu. 

„Z prieskumu vyplýva, že európske spoločnosti sú všeobecne skeptické voči využívaniu umelej inteligencie. Jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je zvyšovanie osvety, pretože tým, ktorí okamžite spájajú umelú inteligenciu s predstavou boja človeka proti strojom, často chýbajú potrebné základné informácie“, zdôrazňuje Joachim Göller. So svojím tímom pracuje na riešeniach AI, ktoré podporujú EOS v riadení pohľadávok. „Moja skúsenosť je, že čím viac sa naši kolegovia zaoberajú touto témou, tým je pravdepodobnejšie, že sa ich predsudky zmenšia. Pretože ak pri svojej každodennej práci používate nástroje AI, je zrejmé, že vám pri práci pomáhajú a nie sú pre ňu hrozbou.“ Strach z umelej inteligencie sa odráža aj na skutočnosti, že iba 30 % opýtaných tvorcov finančných rozhodnutí predpokladá, že umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom, zatiaľčo 36 % ju považuje za „úplne nadhodnotenú“.

Ako vyplýva z prieskumu EOS, východoeurópske spoločnosti sú celkovo skeptickejšie ako ich západoeurópski kolegovia. Napríklad len 17 % respondentov vo východnej Európe si dokáže predstaviť, že sa bude úplne spoliehať na AI, v porovnaní s 22 % v západnej Európe. Vo východnej Európe je tiež väčšia obava zo straty pracovných miest, kde si 49 % myslí, že AI predstavuje hrozbu pre pracovné miesta, čo je znepokojenie, ktoré v západnej Európe zdieľa 43 %. Mimochodom, najväčší optimisti v oblasti umelej inteligencie sú Dáni, kde si takmer tretina spoločností (najvyššia hodnota v Európe) dokáže predstaviť, že sa v budúcnosti bude môcť úplne spoliehať na umelú inteligenciu. Aj keď spoločnosti z Európy, ktoré odpovedali na prieskum, sú prevažne skeptické, niektoré vidia potenciál v riešeniach, ktoré ponúka AI. Napríklad štvrtina vidí samovzdelávacie systémy ako nevyhnutnú súčasť riadenia pohľadávok. A 30 % finančných riaditeľov predpokladá, že AI „drasticky zníži“ chybovosť.

V Európe chýba dôvera v umelú inteligenciu
„Viem si dobre predstaviť,že sa môžem úplne spoľahnúť na umelú inteligenciu.“	19 %
„Nemôžem sa dočkať, až budem pracovať s umelou inteligenciou pri riadení pohľadávok.“	18 %
„Použitie umelej inteligencie pri riadení pohľadávok ohrozuje pracovné miesta.“	47 %
„Umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom v riadení pohľadávok.“	30 %
„Umelá inteligencia je iba módny výraz a je úplne nadhodnotená.“	36 %

Prieskum oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych krajinách.

On-line: Bezpečnosť detí

Podľa nového prieskumu  pre spoločnosť Kaspersky sa až 84 % rodičov obáva o bezpečnosť svojho dieťaťa v on-line prostredí. Vyše 9 z 10 detí vo veku 7 až 12 rokov na svete k dispozícii smartfón či tablet, resp. iné zariadenie s pripojením k internetu. A najmä, dvaja z troch rodičov (64 %) súhlasí s tvrdením, že ich deti trávia v on-line prostredí príliš veľa času. Svoje detstvo tak presedia pred obrazovkou namiesto toho, aby zažívali iné radostné momenty patriace k detstvu, pričom sú neustále vystavované rôznym potenciálnym rizikám. 

Podľa rodičov predstavuje pre deti najväčšie nebezpečenstvo škodlivý obsah násilného alebo sexuálneho charakteru (27 %), závislosť na internete (26 %) a prijímanie anonymných správ alebo obsahu, ktorý ich môže podnecovať k nevhodnej, či násilnej činnosti (14 %). S cieľom znížiť potenciálne riziká a vysvetliť deťom nástrahy, ktoré na ne číhajú pri surfovaní na internete si 81 % rodičov myslí, že učiť deti o online bezpečnosti je spoločnou zodpovednosťou ako ich, tak aj škôl. No až 86 % rodičov súhlasí s tvrdením, že táto zodpovednosť by mala byť skôr na pleciach rodičov, nakoľko im deti vo všeobecnosti dôverujú viac. Rodičia si síce uvedomujú, že na nich leží bremeno usmerňovania svojich detí, no takémuto podstatnému rozhovoru či diskusii na tému on-line bezpečnosti dokopy nevenujú ani len hodinu času. Z prieskumu jasne vyplýva, že je pre nich takýto rozhovor zložitý.

Najväčšie výzvy pre rodičov:
· Vysvetliť on-line hrozby spôsobom, ktorému deti porozumejú a budú sa s ním vedieť stotožniť (60 %).
· Primäť deti k tomu, aby tieto hrozby brali vážne (51 %).
· Vysvetliť, resp. odradiť deti od toho, aby nepodľahli tlaku rovesníkov (42 %).

Na ochranu detí pred internetovými hrozbami spoločnosť Kaspersky rodičom odporúča:
· Pokiaľ viete, čo chce vaše dieťa vyhľadať on-line, môžete mu ponúknuť pomoc a podporu, no pristupujte k týmto informáciám citlivo.
· Diskutujte so svojím dieťaťom o tom, koľko času môže tráviť na sociálnych sieťach. Pokúste sa s ním dohodnúť, aby tam netrávilo čas počas vyučovacích hodín alebo v noci.
· Snažte sa neobmedzovať jeho sociálne okolie, ale povedzte mu, aby si priateľov a známych vyberalo dôsledne a zodpovedne.
· Dôležitý je tiež výber spoľahlivého bezpečnostného riešenia.

---

[1] Spoločnosť Kaspersky realizovala medzinárodnú štúdiu, do ktorej boli zapojení rodičia 7 až 12 ročných detí, s cieľom preskúmať trendy, postupy a výzvy, ako udržať svoje deti v bezpečí v online prostredí. Pokrývajúc takmer 20 krajín po celom svete bolo do štúdie zapojených takmer 9-tisíc rodičov. Štúdia v rámci prieskumu skúmala, ako sa zariadenia s internetovým pripojením používajú v domácnostiach, aké sú najväčšie obavy rodičov týkajúce sa online bezpečnosti a ako ich rodičia riešia.

Pôžička: Na školské pomôcky sa aj zadlžujeme

Zatiaľčo necelé dve pätiny (37 %) Slovákov úplne odmietajú vziať si pôžičku na akýkoľvek účel, viac ako šestina (16 %) opýtaných by bola ochotná zadlžiť sa v prípade školských potrieb a ďalších nákupov spojených so školskou dochádzkou (výlety, škola v prírode atď.). 

Podľa prieskumu pre KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) na rebríčku rozumných dôvodov na zadlženie, ako ich vnímajú Slováci, je úver z dôvodu školskej výbavy ďaleko za pôžičkami v prípade poruchy v byte (pokazená práčka, zatečený strop atď.) s 58 % respondentov, splátkou za leasing vozidla so 47 % opýtaných i pôžičkou na splátku spotrebiteľského úveru za nový TV prijímač alebo chladničku (43 % respondentov). „Možnosti vziať si pôžičku na nákup školských potrieb sú viac naklonení ľudia, ktorí už nejaký úver majú, so základným vzdelaním a s päť a viacčlennými rodinami. Medzi rozumnými dôvodmi na zadlženie stojí pôžička na obstaranie školských potrieb na podobnej úrovni ako úver na zaplatenie nájmu alebo elektriny či plynu“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Aj v prípade, že sa rodičia zamerajú na najlacnejšie výrobky, vyjde potrebná výbava pre dieťa nastupujúce do prvej triedy na 100 až 150 eur. Ďalšie náklady sú spojené so školskými výletmi a exkurziami alebo pobytom na škole v prírode. Školáci potrebujú tiež viac oblečenia či vybavenia na telocvik a ďalšie náklady sú spojené so stravovaním v školskej jedálni a možnosťou navštevovať školskú družinu. „Náš predchádzajúci prieskum ukázal, že na školské pomôcky a ďalšie vybavenie spojené s nástupom školskej dochádzky si niekedy požičala peniaze viac ako osmina slovenských rodičov. Väčšina domácností je teda schopná financovať tieto náklady v rámci svojich bežných prevádzkových výdavkov alebo majú vopred nasporené“, dodáva Jaroslava Palendalová.

Na školskej výbave sa dá aj ušetriť, napríklad v prípade nákupu aktovky a ďalších potrebných vecí z druhej ruky. Rodinám vo finančnej núdzi môžu pomôcť rôzne neziskové a charitatívne organizácie.