On-line: Bezpečnosť detí

Podľa nového prieskumu  pre spoločnosť Kaspersky sa až 84 % rodičov obáva o bezpečnosť svojho dieťaťa v on-line prostredí. Vyše 9 z 10 detí vo veku 7 až 12 rokov na svete k dispozícii smartfón či tablet, resp. iné zariadenie s pripojením k internetu. A najmä, dvaja z troch rodičov (64 %) súhlasí s tvrdením, že ich deti trávia v on-line prostredí príliš veľa času. Svoje detstvo tak presedia pred obrazovkou namiesto toho, aby zažívali iné radostné momenty patriace k detstvu, pričom sú neustále vystavované rôznym potenciálnym rizikám. 

Podľa rodičov predstavuje pre deti najväčšie nebezpečenstvo škodlivý obsah násilného alebo sexuálneho charakteru (27 %), závislosť na internete (26 %) a prijímanie anonymných správ alebo obsahu, ktorý ich môže podnecovať k nevhodnej, či násilnej činnosti (14 %). S cieľom znížiť potenciálne riziká a vysvetliť deťom nástrahy, ktoré na ne číhajú pri surfovaní na internete si 81 % rodičov myslí, že učiť deti o online bezpečnosti je spoločnou zodpovednosťou ako ich, tak aj škôl. No až 86 % rodičov súhlasí s tvrdením, že táto zodpovednosť by mala byť skôr na pleciach rodičov, nakoľko im deti vo všeobecnosti dôverujú viac. Rodičia si síce uvedomujú, že na nich leží bremeno usmerňovania svojich detí, no takémuto podstatnému rozhovoru či diskusii na tému on-line bezpečnosti dokopy nevenujú ani len hodinu času. Z prieskumu jasne vyplýva, že je pre nich takýto rozhovor zložitý.

Najväčšie výzvy pre rodičov:
· Vysvetliť on-line hrozby spôsobom, ktorému deti porozumejú a budú sa s ním vedieť stotožniť (60 %).
· Primäť deti k tomu, aby tieto hrozby brali vážne (51 %).
· Vysvetliť, resp. odradiť deti od toho, aby nepodľahli tlaku rovesníkov (42 %).

Na ochranu detí pred internetovými hrozbami spoločnosť Kaspersky rodičom odporúča:
· Pokiaľ viete, čo chce vaše dieťa vyhľadať on-line, môžete mu ponúknuť pomoc a podporu, no pristupujte k týmto informáciám citlivo.
· Diskutujte so svojím dieťaťom o tom, koľko času môže tráviť na sociálnych sieťach. Pokúste sa s ním dohodnúť, aby tam netrávilo čas počas vyučovacích hodín alebo v noci.
· Snažte sa neobmedzovať jeho sociálne okolie, ale povedzte mu, aby si priateľov a známych vyberalo dôsledne a zodpovedne.
· Dôležitý je tiež výber spoľahlivého bezpečnostného riešenia.

---

[1] Spoločnosť Kaspersky realizovala medzinárodnú štúdiu, do ktorej boli zapojení rodičia 7 až 12 ročných detí, s cieľom preskúmať trendy, postupy a výzvy, ako udržať svoje deti v bezpečí v online prostredí. Pokrývajúc takmer 20 krajín po celom svete bolo do štúdie zapojených takmer 9-tisíc rodičov. Štúdia v rámci prieskumu skúmala, ako sa zariadenia s internetovým pripojením používajú v domácnostiach, aké sú najväčšie obavy rodičov týkajúce sa online bezpečnosti a ako ich rodičia riešia.

Pôžička: Na školské pomôcky sa aj zadlžujeme

Zatiaľčo necelé dve pätiny (37 %) Slovákov úplne odmietajú vziať si pôžičku na akýkoľvek účel, viac ako šestina (16 %) opýtaných by bola ochotná zadlžiť sa v prípade školských potrieb a ďalších nákupov spojených so školskou dochádzkou (výlety, škola v prírode atď.). 

Podľa prieskumu pre KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) na rebríčku rozumných dôvodov na zadlženie, ako ich vnímajú Slováci, je úver z dôvodu školskej výbavy ďaleko za pôžičkami v prípade poruchy v byte (pokazená práčka, zatečený strop atď.) s 58 % respondentov, splátkou za leasing vozidla so 47 % opýtaných i pôžičkou na splátku spotrebiteľského úveru za nový TV prijímač alebo chladničku (43 % respondentov). „Možnosti vziať si pôžičku na nákup školských potrieb sú viac naklonení ľudia, ktorí už nejaký úver majú, so základným vzdelaním a s päť a viacčlennými rodinami. Medzi rozumnými dôvodmi na zadlženie stojí pôžička na obstaranie školských potrieb na podobnej úrovni ako úver na zaplatenie nájmu alebo elektriny či plynu“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Aj v prípade, že sa rodičia zamerajú na najlacnejšie výrobky, vyjde potrebná výbava pre dieťa nastupujúce do prvej triedy na 100 až 150 eur. Ďalšie náklady sú spojené so školskými výletmi a exkurziami alebo pobytom na škole v prírode. Školáci potrebujú tiež viac oblečenia či vybavenia na telocvik a ďalšie náklady sú spojené so stravovaním v školskej jedálni a možnosťou navštevovať školskú družinu. „Náš predchádzajúci prieskum ukázal, že na školské pomôcky a ďalšie vybavenie spojené s nástupom školskej dochádzky si niekedy požičala peniaze viac ako osmina slovenských rodičov. Väčšina domácností je teda schopná financovať tieto náklady v rámci svojich bežných prevádzkových výdavkov alebo majú vopred nasporené“, dodáva Jaroslava Palendalová.

Na školskej výbave sa dá aj ušetriť, napríklad v prípade nákupu aktovky a ďalších potrebných vecí z druhej ruky. Rodinám vo finančnej núdzi môžu pomôcť rôzne neziskové a charitatívne organizácie.

Technológie: Nadšenie aj obavy

Technológie sú už prirodzenou súčasťou nášho života a ľudia sú nadšení možnosťami, ktoré prinášajú. V niektorých oblastiach ale stále vzbudzujú nevôľu.

Celosvetový prieskum 3M, v ktorom 14.025 ľudí zo
14 krajín vyjadrilo svoje názory na vedu a disciplíny s ňou súvisiace, prináša zaujímavé výsledky. Napríklad 64 % ľudí by si radšej vybralo bežné ako autonómne auto, v strednej Európe až 74 %. Ešte viac ľudí, 74 % celosvetovo a 79 % v strednej Európe, by uprednostnilo ako asistenta druhého človeka pred robotom. Vo svojom každodennom živote si viac cení technológie ako vedu 61 % ľudí,  pričom jedno bez druhého nemôže existovať. V strednej Európe je to ale naopak, až 59 % pripisuje väčšiu hodnotu vede ako technológiám. Keď sa pozrieme na to, ako ľudia prijímajú technologické novinky do svojho života, zistíme, že celosvetovo najväčšia skupina, až 35 %, nepotrebuje mať

tieto novinky okamžite a zadováži si ich až vtedy, keď ich bude potrebovať. Ale druhý najčastejší postoj je rezistencia voči novým veciam a snaha využívať svoje technologické zariadenia čo najdlhšie - 20 % respondentov. Na druhej strane iba 8 % ľudí musí mať najnovšiu technológiu čo najskôr.

Ľudia síce vítajú nové technológie a vedecké poznatky, ale majú z nich tiež obavy, najmä v otázkach klonovania, geneticky modifikovaných potravín, zmien v génoch a robotických technológií na pracovisku. K týmto celosvetovým obavám sa v strednej Európe ešte
pridávajú aj už spomínané autonómne automobily a ich budúca možná prevaha na ceste. Potom sú témy, ktoré nevyvolávajú jednoznačné emócie. Napríklad
prítomnosť robotov na každom pracovisku víta 48 % respondentov a cestná premávka tvorená iba autonómnymi vozidlami vyvoláva nadšenie u 53 %
respondentov a tiež takmer rovnako, 47 %, by z nej malo obavy. Čo sa však vníma s výrazným nadšením, to sú lety do vesmíru. Fandí im 71 % respondentov. Najlepšie hodnotenou oblasťou vedeckých pokrokov je potom zdravie a liečba závažných ochorení, to kvituje 87 % respondentov.

Väčšina účastníkov prieskumu tiež predpokladá, že vedecké a technologické pokroky sa dostanú k ľuďom ešte počas ich života. 66 % celosvetovo a 54 % v
strednej Európe verí, že bežnou súčasťou našich ciest sa stanú autonómne autá. Rovnako bežnou súčasťou našich pracovísk sa stanú roboty, celosvetovo
je o tom presvedčených 61 % respondentov, v strednej Európe 45 %. Ale u viac ako polovice ľudí prevažujú obavy nad nadšením z tohto robotického nástupu.
O nástupe cestovania a turistiky do vesmíru ešte počas ich života je presvedčených viac ako polovica ľudí - 59 % celosvetovo a 52 % v strednej Európe.

Výzva: Lepšie využívanie údajov inštitúciami verejnej správy

Podporiť jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti lepšieho využívania údajov, napomôcť im, aby sa pre ne analytické využívanie dát stalo cieľovo orientovanou aktivitou a zlepšili tak svoje fungovanie je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s indikatívnou výškou 20 miliónov EUR, ktorú vyhlásil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Výzva je určená pre organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja. Jednotlivé inštitúcie môžu žiadať o podporu minimálne vo výške 200 tisíc EUR a maximálne 5 miliónov EUR na projekt. Hlavné aktivity projektu musia byť zamerané na modernizáciu fungovania verejnej správy pri výkone agendy prostredníctvom IKT alebo na podporu využívania znalostí vo verejnej správe.

Celkovo ide o 14 typov projektov, ktoré výzva podporuje a na ktoré žiadateľ vypracuje štúdiu uskutočniteľnosti – Lepší návrh politík a regulácií; Lepší dozor a dohlaď nad regulovaným prostredím; Spojenie úradníka a stroja: Inovácie procesov; Prediktívne kontroly; Automatizácia spracovania podaní; Určovanie opatrení na základe rizík; Lepšie riadenie zdrojov a plánovanie činností; Plánovanie budúcich kapacít; Prediktívna polícia a prediktívne hasičstvo; Územné plánovanie; Zvýšenie kvality služieb; Zvýšenie výkonnosti vnútorných procesov; Optimalizácia prevádzky organizácií verejnej správy; Využitie decentralizovaných technológií.

Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

SR: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Slovensko ako prvá krajina v strednej Európe zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Nová legislatíva nadobudne účinnosť 1. januára 2020. Prvé zálohovanie sa spustí v roku 2022, po nastavení celého systému zálohovania, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky.

Právna norma počíta s výškou zálohy 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku. Zaviesť zálohovanie podľa novej legislatívy nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 m2. Je však predpoklad, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.

Cieľom novej legislatívy je zásadným spôsobom znížiť množstvo voľne pohodených plastových nápojových obalov. V súčasnosti sa ročne uvedie na slovenský trh miliarda PET fliaš. Z toho 400 miliónov končí na skládkach, či v horšom prípade voľne pohodená v prírode, riekach či pri cestách. Vďaka zálohovaniu asi 95 % nápojových obalov skončí tam, kde patrí – v recyklačných zariadeniach.

V súčasnosti neexistuje v Európe iný overený spôsob, ako maximalizovať mieru recyklácie PET fliaš. Zálohovanie má zavedených 10 krajín v Európe. Päť krajín dosahuje deväťdesiat a viac percentnú mieru recyklácie PET fliaš. Ďalších 5 krajín je nad osemdesiatimi percentami a na hranicu 90 % sa doťahujú. Na druhej strane, neexistuje krajina, ktorá by nezálohovala a dosahovala 90 % mieru recyklácie, čo je aj cieľom Slovenska.