streda 25. septembra 2019

Technológie: Nadšenie aj obavy

Technológie sú už prirodzenou súčasťou nášho života a ľudia sú nadšení možnosťami, ktoré prinášajú. V niektorých oblastiach ale stále vzbudzujú nevôľu.

Celosvetový prieskum 3M, v ktorom 14.025 ľudí zo
14 krajín vyjadrilo svoje názory na vedu a disciplíny s ňou súvisiace, prináša zaujímavé výsledky. Napríklad 64 % ľudí by si radšej vybralo bežné ako autonómne auto, v strednej Európe až 74 %. Ešte viac ľudí, 74 % celosvetovo a 79 % v strednej Európe, by uprednostnilo ako asistenta druhého človeka pred robotom. Vo svojom každodennom živote si viac cení technológie ako vedu 61 % ľudí,  pričom jedno bez druhého nemôže existovať. V strednej Európe je to ale naopak, až 59 % pripisuje väčšiu hodnotu vede ako technológiám. Keď sa pozrieme na to, ako ľudia prijímajú technologické novinky do svojho života, zistíme, že celosvetovo najväčšia skupina, až 35 %, nepotrebuje mať
tieto novinky okamžite a zadováži si ich až vtedy, keď ich bude potrebovať. Ale druhý najčastejší postoj je rezistencia voči novým veciam a snaha využívať svoje technologické zariadenia čo najdlhšie - 20 % respondentov. Na druhej strane iba 8 % ľudí musí mať najnovšiu technológiu čo najskôr.

Ľudia síce vítajú nové technológie a vedecké poznatky, ale majú z nich tiež obavy, najmä v otázkach klonovania, geneticky modifikovaných potravín, zmien v génoch a robotických technológií na pracovisku. K týmto celosvetovým obavám sa v strednej Európe ešte
pridávajú aj už spomínané autonómne automobily a ich budúca možná prevaha na ceste. Potom sú témy, ktoré nevyvolávajú jednoznačné emócie. Napríklad
prítomnosť robotov na každom pracovisku víta 48 % respondentov a cestná premávka tvorená iba autonómnymi vozidlami vyvoláva nadšenie u 53 %
respondentov a tiež takmer rovnako, 47 %, by z nej malo obavy. Čo sa však vníma s výrazným nadšením, to sú lety do vesmíru. Fandí im 71 % respondentov. Najlepšie hodnotenou oblasťou vedeckých pokrokov je potom zdravie a liečba závažných ochorení, to kvituje 87 % respondentov.

Väčšina účastníkov prieskumu tiež predpokladá, že vedecké a technologické pokroky sa dostanú k ľuďom ešte počas ich života. 66 % celosvetovo a 54 % v
strednej Európe verí, že bežnou súčasťou našich ciest sa stanú autonómne autá. Rovnako bežnou súčasťou našich pracovísk sa stanú roboty, celosvetovo
je o tom presvedčených 61 % respondentov, v strednej Európe 45 %. Ale u viac ako polovice ľudí prevažujú obavy nad nadšením z tohto robotického nástupu.
O nástupe cestovania a turistiky do vesmíru ešte počas ich života je presvedčených viac ako polovica ľudí - 59 % celosvetovo a 52 % v strednej Európe.

Výzva: Lepšie využívanie údajov inštitúciami verejnej správy

Podporiť jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti lepšieho využívania údajov, napomôcť im, aby sa pre ne analytické využívanie dát stalo cieľovo orientovanou aktivitou a zlepšili tak svoje fungovanie je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s indikatívnou výškou 20 miliónov EUR, ktorú vyhlásil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Výzva je určená pre organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja. Jednotlivé inštitúcie môžu žiadať o podporu minimálne vo výške 200 tisíc EUR a maximálne 5 miliónov EUR na projekt. Hlavné aktivity projektu musia byť zamerané na modernizáciu fungovania verejnej správy pri výkone agendy prostredníctvom IKT alebo na podporu využívania znalostí vo verejnej správe.

Celkovo ide o 14 typov projektov, ktoré výzva podporuje a na ktoré žiadateľ vypracuje štúdiu uskutočniteľnosti – Lepší návrh politík a regulácií; Lepší dozor a dohlaď nad regulovaným prostredím; Spojenie úradníka a stroja: Inovácie procesov; Prediktívne kontroly; Automatizácia spracovania podaní; Určovanie opatrení na základe rizík; Lepšie riadenie zdrojov a plánovanie činností; Plánovanie budúcich kapacít; Prediktívna polícia a prediktívne hasičstvo; Územné plánovanie; Zvýšenie kvality služieb; Zvýšenie výkonnosti vnútorných procesov; Optimalizácia prevádzky organizácií verejnej správy; Využitie decentralizovaných technológií.

Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

utorok 24. septembra 2019

SR: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Slovensko ako prvá krajina v strednej Európe zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Nová legislatíva nadobudne účinnosť 1. januára 2020. Prvé zálohovanie sa spustí v roku 2022, po nastavení celého systému zálohovania, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky.

Právna norma počíta s výškou zálohy 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku. Zaviesť zálohovanie podľa novej legislatívy nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 m2. Je však predpoklad, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.

Cieľom novej legislatívy je zásadným spôsobom znížiť množstvo voľne pohodených plastových nápojových obalov. V súčasnosti sa ročne uvedie na slovenský trh miliarda PET fliaš. Z toho 400 miliónov končí na skládkach, či v horšom prípade voľne pohodená v prírode, riekach či pri cestách. Vďaka zálohovaniu asi 95 % nápojových obalov skončí tam, kde patrí – v recyklačných zariadeniach.

V súčasnosti neexistuje v Európe iný overený spôsob, ako maximalizovať mieru recyklácie PET fliaš. Zálohovanie má zavedených 10 krajín v Európe. Päť krajín dosahuje deväťdesiat a viac percentnú mieru recyklácie PET fliaš. Ďalších 5 krajín je nad osemdesiatimi percentami a na hranicu 90 % sa doťahujú. Na druhej strane, neexistuje krajina, ktorá by nezálohovala a dosahovala 90 % mieru recyklácie, čo je aj cieľom Slovenska.

EU: Trh s recyklonými plastami

Viac ako 100 subjektov z verejného a súkromného sektora podpísalo vyhlásenie Aliancie pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorým sa majú podporiť dobrovoľné kroky na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu Európskej únie (EÚ) s recyklovanými plastami. 

Vo vyhlásení sa objasňuje, ako aliancia do roku 2025 dosiahne cieľ zvýšenia objemu recyklovaných plastov, ktoré sa v Európe každý rok použijú na výrobu nových výrobkov, na 10 miliónov ton. Tento cieľ stanovila Európska komisia vo svojej Stratégii pre plasty z roku 2018 v snahe zvýšiť mieru recyklovania plastov v Európe. Vo vyhlásení participujúce subjekty mimo iného aj vyzývajú na prechod k nulovému množstvu plastového odpadu v prírode a nulovému skládkovaniu.

Vo vyhlásení stanovujú konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, napríklad:
* zlepšiť dizajn plastových výrobkov tak, aby sa zvýšila ich recyklovateľnosť a zväčšil podiel recyklovaných plastov, ktoré obsahujú,
* identifikovať nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o rozsiahlejší zber plastového odpadu, jeho triedenie a recykláciu v celej EÚ, ako aj medzery v investíciách,
* vypracovať program výskumu a vývoja v oblasti obehového využívania plastov,
* zaviesť transparentný a spoľahlivý monitorovací systém na sledovanie všetkých tokov plastového odpadu v EÚ.

Vyhlásenie aliancie zostane na webovom sídle Európskej komisie prístupné pre ďalšie subjekty, ktoré by ho ešte chceli podpísať. Záujmovým združeniam a podnikom sa zároveň adresuje výzva, aby predložili dobrovoľné záväzky týkajúce sa intenzívnejšieho využívania alebo výroby recyklovaných plastov.



Výzva: Digitálna inklúzia

S cieľom výraznejšie začleniť ľudí zo znevýhodnených skupín do digitálneho prostredia Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil otvorenú dopytovo-orientovanú výzvu v objeme 15 miliónov EUR. Je určená inštitúciám verejnej správy na projekty zamerané pre ľudí so zdravotným postihnutím a občanov vo veku od 55 do 74 rokov.

Zámerom je podporiť také typy projektov, ktoré u ľudí zo znevýhodnených skupín zabezpečia inklúziu do digitálneho prostredia. Projekty môžu byť zamerané na rozvoj digitálnych zručností, zjednodušenie prístupu k internetu, k informáciám a službám verejnej správy či na rozvoj participácie na digitálnom trhu. Ďalšou skupinou aktivít je podpora asistovaného života a telemedicíny pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja sa tak môžu uchádzať o podporu projektu v minimálnej výške 200 tisíc EUR a maximálnej výške 5 miliónov EUR. V prípade zamerania projektov na rozvoj digitálnych zručností je miestom realizácie celé územie Slovenska. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.