EU: Trh s recyklonými plastami

Viac ako 100 subjektov z verejného a súkromného sektora podpísalo vyhlásenie Aliancie pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorým sa majú podporiť dobrovoľné kroky na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu Európskej únie (EÚ) s recyklovanými plastami. 

Vo vyhlásení sa objasňuje, ako aliancia do roku 2025 dosiahne cieľ zvýšenia objemu recyklovaných plastov, ktoré sa v Európe každý rok použijú na výrobu nových výrobkov, na 10 miliónov ton. Tento cieľ stanovila Európska komisia vo svojej Stratégii pre plasty z roku 2018 v snahe zvýšiť mieru recyklovania plastov v Európe. Vo vyhlásení participujúce subjekty mimo iného aj vyzývajú na prechod k nulovému množstvu plastového odpadu v prírode a nulovému skládkovaniu.

Vo vyhlásení stanovujú konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, napríklad:

* zlepšiť dizajn plastových výrobkov tak, aby sa zvýšila ich recyklovateľnosť a zväčšil podiel recyklovaných plastov, ktoré obsahujú,
* identifikovať nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o rozsiahlejší zber plastového odpadu, jeho triedenie a recykláciu v celej EÚ, ako aj medzery v investíciách,
* vypracovať program výskumu a vývoja v oblasti obehového využívania plastov,
* zaviesť transparentný a spoľahlivý monitorovací systém na sledovanie všetkých tokov plastového odpadu v EÚ.

Vyhlásenie aliancie zostane na webovom sídle Európskej komisie prístupné pre ďalšie subjekty, ktoré by ho ešte chceli podpísať. Záujmovým združeniam a podnikom sa zároveň adresuje výzva, aby predložili dobrovoľné záväzky týkajúce sa intenzívnejšieho využívania alebo výroby recyklovaných plastov.

Výzva: Digitálna inklúzia

S cieľom výraznejšie začleniť ľudí zo znevýhodnených skupín do digitálneho prostredia Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil otvorenú dopytovo-orientovanú výzvu v objeme 15 miliónov EUR. Je určená inštitúciám verejnej správy na projekty zamerané pre ľudí so zdravotným postihnutím a občanov vo veku od 55 do 74 rokov.

Zámerom je podporiť také typy projektov, ktoré u ľudí zo znevýhodnených skupín zabezpečia inklúziu do digitálneho prostredia. Projekty môžu byť zamerané na rozvoj digitálnych zručností, zjednodušenie prístupu k internetu, k informáciám a službám verejnej správy či na rozvoj participácie na digitálnom trhu. Ďalšou skupinou aktivít je podpora asistovaného života a telemedicíny pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja sa tak môžu uchádzať o podporu projektu v minimálnej výške 200 tisíc EUR a maximálnej výške 5 miliónov EUR. V prípade zamerania projektov na rozvoj digitálnych zručností je miestom realizácie celé územie Slovenska. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozornil na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré nahlásil do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolný orgán v Írsku. 

Nebezpečné sú dve výrobné dávky Coconut Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu - kokosový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030619, UR0040619, UR0050719, UR0060719, UR0070719), ďalej Watermelon Primer Spray – sprej pred aplikáciu make-upu - melónový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0030419, UR0040519, UR0050619) a 

Charcoal Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu, značka: PS... Prep & Perfect ( výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030119, UR0040219) z Turecka.

Analýzou bol vo výrobkoch zistený prekročený povolený limit pre mikroorganizmy, čo je v rozpore s čl. 3 (Bezpečnosť) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov.

Uvedené výrobky sa môžu vyskytovať aj v Slovenskej republike či iných krajinách Európskej únie.

Kryptomeny: Účet za ťažbu - 800 ton emisií CO2 ročne

V roku 2018 sa mohlo ťažbou kryptomien prostredníctvom webových aplikácií v počítačoch používateľov spotrebovať až 18,8 gigawattov elektrickej energie. Vyplýva to z aktuálneho výskumu spoločnosti Kaspersky, ktorý analyzoval ekonomický a environmentálny dopad neželanej ťažby kryptomien, ktorý zodpovedá približne 800 tonám emisií CO2.

Ťažba kryptomien vo webových prehliadačoch (a tzv. cryptojacking alebo web mining) predstavuje hrozbu, ktorej mohli byť vystavení používatelia aj bez toho, aby o tom vedeli. Môžu na to prísť len vtedy, ak skontrolujú zdrojový kód webstránky, alebo zaregistrujú zvýšenú preťaženosť ich zariadenia po otvorení niektorých webových zdrojov. Web mining je alternatívnou metódou ťažby kryptomien, ktorá využíva zariadenia návštevníkov internetových stránok na dosiahnutie svojho cieľa. Majitelia webových stránok premieňajú kapacitu zariadení svojich návštevníkov na kryptomenu vo chvíli, keď má používateľ otvorený prehliadač, prípadne keď mu beží na pozadí. V niektorých prípadoch na to dokonca používateľa upozornia aj samotné stránky, pričom žiadajú o jeho súhlas, že zariadenie bude využité na ťažbu kryptomien. Zároveň prikladajú aj vysvetlenie, že ide o formu monetizácie webstránky, aby napríklad nemusela používateľa otravovať reklamami alebo vyžadovať predplatné.

Takáto ťažba kryptomien je zvyčajne považovaná skôr za neškodnú aktivitu, lebo používateľa neoberá o peniaze a spotrebúva sa pri nej len malé množstvo elektrickej energie. Analytici Kaspersky analyzovali dáta z riešení spoločnosti zameraných na ochranu používateľov pred web miningom. Dospeli k záveru, že hoci individuálne straty možno považovať za bezvýznamné, globálny dosah je prekvapivo desivý. Podľa týchto výpočtov by objem energie spotrebovanej pri neželanej ťažbe kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov mohol dosiahnuť až 1670 megawatthodín (MWh) do času, kým webová stránka nezablokovala kód zodpovedný za spustenie ťažby. V prepočte na emisie oxidu uhličitého podľa svetového priemeru Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) to zodpovedá približne 800 tonám skleníkových plynov (CO2) vypustených do atmosféry v roku 2018.

Poplatky za elektrinu za tak veľkú spotrebu energie sa môžu pohybovať na úrovni od niekoľko stotisíc do pol milióna dolárov (približne 450-tisíc eur), v závislosti od konkrétnej krajiny. Množstvo takejto energie by zodpovedal trojnásobku energie vyprodukovanej jadrovou elektrárňou Černobyľ rok pred jej neslávnym koncom. 

Aby ste predišli zneužitiu vášho zariadenia na ťažbu kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov, spoločnosť Kaspersky odporúča:

- Venujte pozornosť výkonu vášho počítača. Ak je váš počítač spomalený, či mrzne, môže to byť znakom škodlivej aktivity.
- Skontrolujte, či sa počítač výrazne neprehrieva – to je neklamný znak toho, že procesor je viac zaťažovaný, čo je typické pre webových ťažiarov.
- Začať používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré poskytuje ochranu pred webovými ťažiarmi

Novinka: Audit kybernetickej bezpečnosti

Kybernetická bezpečnosť firiem sa bude kontrolovať prostredníctvom špeciálneho druhu auditu. Súvisiaca legislatíva v oblasti kybernetickej bezpečnosti zavedie pre prevádzkovateľov základnej služby a poskytovateľov digitálnej služby novú povinnosť.

Aktuálna vyhláška predložená Národným bezpečnostným úradom hovorí o nových povinnostiach pre prevádzkovateľov základnej služby. Podľa stanovených pravidiel bude každá takáto inštitúcia povinná preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti špeciálnym druhom auditu, čím sa zabezpečí požadovaná úroveň bezpečnosti. „Prevádzkovatelia sa musia pripraviť na to, že budú povinní preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie jednotlivých, zákonom daných požiadaviek vykonaním auditu kybernetickej bezpečnosti v období do dvoch rokov odo dňa, keď boli zapísaní do registra prevádzkovateľov základných služieb“, vysvetľuje Erik Saller.

Audit overí a posúdi zhodu prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie povinností týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informačných systémov. Presné pravidlá auditu, podmienky pre samotných audítorov vrátane úrovne ich vzdelania či praxe, ale aj rozsah záverečnej správy o výsledkoch, metodike a dôkazoch sú podrobne stanovené v uvedenej vyhláške. Vyhláška o audite kybernetickej bezpečnosti je aktuálne po medzirezortnom pripomienkovom konaní a prebieha jeho vyhodnocovanie. Návrh počíta s účinnosťou vyhlášky od 1. januára 2020. „Kým nadobudne účinnosť slovenská vyhláška, ENISA (Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií) vydala usmernenie, ktoré podrobne opisuje kroky auditu kybernetickej bezpečnosti. Toto usmernenie tiež obsahuje popis zaujímavých štandardov a rámcov pre riadenie kybernetickej bezpečnosti“, doplnil Erik Saller.