Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozornil na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré nahlásil do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolný orgán v Írsku. 

Nebezpečné sú dve výrobné dávky Coconut Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu - kokosový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030619, UR0040619, UR0050719, UR0060719, UR0070719), ďalej Watermelon Primer Spray – sprej pred aplikáciu make-upu - melónový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0030419, UR0040519, UR0050619) a 

Charcoal Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu, značka: PS... Prep & Perfect ( výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030119, UR0040219) z Turecka.

Analýzou bol vo výrobkoch zistený prekročený povolený limit pre mikroorganizmy, čo je v rozpore s čl. 3 (Bezpečnosť) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov.

Uvedené výrobky sa môžu vyskytovať aj v Slovenskej republike či iných krajinách Európskej únie.

Kryptomeny: Účet za ťažbu - 800 ton emisií CO2 ročne

V roku 2018 sa mohlo ťažbou kryptomien prostredníctvom webových aplikácií v počítačoch používateľov spotrebovať až 18,8 gigawattov elektrickej energie. Vyplýva to z aktuálneho výskumu spoločnosti Kaspersky, ktorý analyzoval ekonomický a environmentálny dopad neželanej ťažby kryptomien, ktorý zodpovedá približne 800 tonám emisií CO2.

Ťažba kryptomien vo webových prehliadačoch (a tzv. cryptojacking alebo web mining) predstavuje hrozbu, ktorej mohli byť vystavení používatelia aj bez toho, aby o tom vedeli. Môžu na to prísť len vtedy, ak skontrolujú zdrojový kód webstránky, alebo zaregistrujú zvýšenú preťaženosť ich zariadenia po otvorení niektorých webových zdrojov. Web mining je alternatívnou metódou ťažby kryptomien, ktorá využíva zariadenia návštevníkov internetových stránok na dosiahnutie svojho cieľa. Majitelia webových stránok premieňajú kapacitu zariadení svojich návštevníkov na kryptomenu vo chvíli, keď má používateľ otvorený prehliadač, prípadne keď mu beží na pozadí. V niektorých prípadoch na to dokonca používateľa upozornia aj samotné stránky, pričom žiadajú o jeho súhlas, že zariadenie bude využité na ťažbu kryptomien. Zároveň prikladajú aj vysvetlenie, že ide o formu monetizácie webstránky, aby napríklad nemusela používateľa otravovať reklamami alebo vyžadovať predplatné.

Takáto ťažba kryptomien je zvyčajne považovaná skôr za neškodnú aktivitu, lebo používateľa neoberá o peniaze a spotrebúva sa pri nej len malé množstvo elektrickej energie. Analytici Kaspersky analyzovali dáta z riešení spoločnosti zameraných na ochranu používateľov pred web miningom. Dospeli k záveru, že hoci individuálne straty možno považovať za bezvýznamné, globálny dosah je prekvapivo desivý. Podľa týchto výpočtov by objem energie spotrebovanej pri neželanej ťažbe kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov mohol dosiahnuť až 1670 megawatthodín (MWh) do času, kým webová stránka nezablokovala kód zodpovedný za spustenie ťažby. V prepočte na emisie oxidu uhličitého podľa svetového priemeru Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) to zodpovedá približne 800 tonám skleníkových plynov (CO2) vypustených do atmosféry v roku 2018.

Poplatky za elektrinu za tak veľkú spotrebu energie sa môžu pohybovať na úrovni od niekoľko stotisíc do pol milióna dolárov (približne 450-tisíc eur), v závislosti od konkrétnej krajiny. Množstvo takejto energie by zodpovedal trojnásobku energie vyprodukovanej jadrovou elektrárňou Černobyľ rok pred jej neslávnym koncom. 

Aby ste predišli zneužitiu vášho zariadenia na ťažbu kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov, spoločnosť Kaspersky odporúča:

- Venujte pozornosť výkonu vášho počítača. Ak je váš počítač spomalený, či mrzne, môže to byť znakom škodlivej aktivity.
- Skontrolujte, či sa počítač výrazne neprehrieva – to je neklamný znak toho, že procesor je viac zaťažovaný, čo je typické pre webových ťažiarov.
- Začať používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré poskytuje ochranu pred webovými ťažiarmi

Novinka: Audit kybernetickej bezpečnosti

Kybernetická bezpečnosť firiem sa bude kontrolovať prostredníctvom špeciálneho druhu auditu. Súvisiaca legislatíva v oblasti kybernetickej bezpečnosti zavedie pre prevádzkovateľov základnej služby a poskytovateľov digitálnej služby novú povinnosť.

Aktuálna vyhláška predložená Národným bezpečnostným úradom hovorí o nových povinnostiach pre prevádzkovateľov základnej služby. Podľa stanovených pravidiel bude každá takáto inštitúcia povinná preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti špeciálnym druhom auditu, čím sa zabezpečí požadovaná úroveň bezpečnosti. „Prevádzkovatelia sa musia pripraviť na to, že budú povinní preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie jednotlivých, zákonom daných požiadaviek vykonaním auditu kybernetickej bezpečnosti v období do dvoch rokov odo dňa, keď boli zapísaní do registra prevádzkovateľov základných služieb“, vysvetľuje Erik Saller.

Audit overí a posúdi zhodu prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie povinností týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informačných systémov. Presné pravidlá auditu, podmienky pre samotných audítorov vrátane úrovne ich vzdelania či praxe, ale aj rozsah záverečnej správy o výsledkoch, metodike a dôkazoch sú podrobne stanovené v uvedenej vyhláške. Vyhláška o audite kybernetickej bezpečnosti je aktuálne po medzirezortnom pripomienkovom konaní a prebieha jeho vyhodnocovanie. Návrh počíta s účinnosťou vyhlášky od 1. januára 2020. „Kým nadobudne účinnosť slovenská vyhláška, ENISA (Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií) vydala usmernenie, ktoré podrobne opisuje kroky auditu kybernetickej bezpečnosti. Toto usmernenie tiež obsahuje popis zaujímavých štandardov a rámcov pre riadenie kybernetickej bezpečnosti“, doplnil Erik Saller.

Aktuálne: Globálny klimatický štrajk

Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita a Slovenská akadémia vied sa pridávajú ku globálnemu klimatickému štrajku. Vyzývajú všetkých študentov, pedagogických a vedeckých zamestnancov a širokú verejnosť na účasť na protestnom zhromaždení, ktoré sa uskutoční v piatok 20. septembra 2019 o 10.00 hod. v Bratislave.

Inštitúcie poukazujú na to, že napriek sústavnému naliehaniu vedeckej obce, hnutí či mimovládnych organizácií neprijali politickí predstavitelia štátov ani po desaťročiach kroky nevyhnutné na riešenie klimatickej krízy na medzinárodnej úrovni. Ich úlohou bude preto okrem iného aj odhaľovať pravdu v systéme konšpiračných teórií. Demaskovaním niektorých neprávd politikov, ktorí do značnej miery ovplyvňujú verejnú mienku, a odpoveďami podloženými exaktnými, empirickými a verifikovanými faktami chcú postupne zmeniť zmýšľanie ľudí a pohľad na danú vec.

Globálny klimatický štrajk organizuje iniciatíva Fridays for Future, bude sa konať v tisíckach miest po celom svete. Uskutoční sa pred samitom OSN o klimatickej kríze v New Yorku 23. septembra.

Trend: Home office či coworking

Pracovať len v priestoroch zamestnávateľa je čoraz menej atraktívne pre Slovákov. Možnosť pracovať flexibilne aj mimo kancelárie ako pracovný benefit vyžadujú najmä mileniáli (v prieskume od 16 do 34 rokov), ktorí potrebujú mať pocit voľnosti a slobody.

Najčastejšie na prácu odkiaľkoľvek mileniáli využívajú tzv. home office a pracujú z domu (32 %). V Európe mimo kancelárie z domu pracuje občas 27 % mileniálov. Aj podľa portálu Profesia.sk sú zamestnanecké benefity spojené s väčšou voľnosťou pracovného života čoraz rozšírenejšie. Postupne sa zvyšuje podiel pracovníkov na Slovensku, ktorí majú k dispozícii možnosť pracovať z domu. Kým v roku 2015 malo home office 12 percent zamestnancov, v súčasnosti je to už 19 percent. 

Druhým najobľúbenejším miestom mileniálov na prácu na diaľku sú zdieľané kancelárie, ktoré na Slovensku niekedy využíva 15 % ľudí do 34 rokov (17 % v Európe). Coworkingy využíva zhruba pätina ľudí na Slovensku a z toho 15 % mileniálov. Zvýšený záujem o ne potvrdzujú aj zamestnanci korporácií, ktorí sa nevedia sústrediť v open space, alebo nemajú svoje stále pracovné miesto. Mileniáli využívajú na prácu na diaľku aj kaviarne či cestovanie. 

Kde mileniáli najčastejšie pracujú na diaľku?	Slovensko:	Európa (19 krajín):
1. Z domu	32 %	27 %
2. V zdieľaných kanceláriách	15 %	17 %
3. Pri cestovaní	13 %	13 %
4. V kaviarni	9 %	5 %
5. V start-up huboch	1 %	2%

Zdroj: Prieskum Microsoftu prebehol v 19 európskych krajinách vrátane Slovenska a Česka od decembra 2016 do januára 2017. Celkový počet respondentov bol 12 804. Respondenti boli z mikrofiriem (1 – 9 pracovníkov), malých (do 49 pracovníkov) a stredných (do 250 pracovníkov) firiem. Prieskum bol realizovaný v spolupráci s Ipsos Mori.