Výzva: Smart city

Viac ako 1 milión eur je vyčlenených na podporu Smart city projektov v slovenských mestách. Ide o dotáciu na podporu malých a stredných podnikov pri implementovaní inovatívnych riešení v mestách. Žiadosť je možné predkladať do 4. októbra 2019.

Predmetom je poskytovanie pomoci de minimis vo forme dotácie určenej inovatívnym malým a stredným podnikom na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a aplikovanie jej výsledkov do praxe. Schéma je realizovaná prostredníctvom dvoch fáz. Prvá fáza je zameraná na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktorej cieľom je zhodnotiť a analyzovať potenciál projektu a pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho udržateľnosť. Maximálna výška pomoci v rámci prvej fázy je 20.000 eur. Druhá fáza je zameraná na podporu implementácie konkrétneho projektu v slovenských mestách, ktorý prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti príjemcu pomoci prostredníctvom aplikovania inovácií do praxe. Maximálna výška pomoci pre príjemcu v rámci druhej fázy je 150.000 eur.

V rámci pilotnej výzvy v roku 2018 získalo podporu 10 projektov inovatívnych malých a stredných firiem v rôznych oblastiach aplikácie technológií za účelom zlepšenia života v mestách Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava, Poprad, Hlohovec, Banská Štiavnica, Dolný Kubín a Senec. Ich realizáciu MH SR podporilo sumou takmer 500-tisíc eur a mali by byť realizované do marca 2020. Rozdielom v porovnaní s doterajšími schémami, ktoré realizuje rezort v oblasti podpory MSP, je uplatnenie prvku spolupráce medzi podnikom a mestom. Práve týmto spojením, ktoré je založené na vzájomnom konsenze, sa rezort snaží o efektívne využitie verejných zdrojov - podporuje nápad, resp. proces zrodu myšlienky, až po jeho reálne uplatnenie v praxi.

Najneskorší termín na predkladanie žiadostí je 4.október 2019. Viac informácií nájdete na adrese https://www.mhsr.sk/ministerstvo/dotacie/dotacie-v-roku-2019, v sekcii „Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu malých a stredných podnikov pri implementovaní inovatívnych riešení v mestách".

Aktuálne: Najpopulárnejší zostáva bankový prevod

V Európe zohrávajú digitálne platobné metódy naďalej malú úlohu a iba 28 % spoločností ponúka svojim zákazníkom digitálne platobné možnosti, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Zatiaľ čo v západnej Európe ponúka svojim zákazníkom takúto možnosť necelá tretina (32 %), vo východnej Európe tak robí asi iba štvrtina spoločností (26 %). 

Podľa prieskumu pre EOS iba 23 % európskych spoločností ponúka on-line prevody prostredníctvom poskytovateľov tretích strán, zatiaľčo dostupnosť mobilných platieb stúpla z piatich percent v roku 2018 na sedem percent. Kryptomeny sú aj naďalej špecifickým segmentom a len zriedka sa prijímajú ako platobné prostriedky. V priemere majú zákazníci k dispozícií iba štyri rôzne spôsoby platby.

V Európe je stále najpopulárnejšou platobnou metódou tradičný bankový prevod, ktorý ponúka 81 % spoločností. Nasleduje platba na účet (69 %) a platba vopred (50 %). „Z dlhodobého hľadiska sa v digitalizovanom prostredí nebude stačiť spoliehať iba na tradičné spôsoby platby. Spoločnosti by sa mali systematicky prispôsobovať potrebám zákazníkov a zvyšovať počet možných platobných možností, ak nechcú, aby im ušiel vlak. V spoločnosti EOS tiež pravidelne kontrolujeme, ktoré spôsoby platby sú najvhodnejšie pre danú krajinu, aby platiči, ktorí nezaplatili, mohli svoje dlhy vyrovnať spôsobom, ktorý im vyhovuje", upozorňuje Klaus Engberding.

V spolupráci s nezávislým inštitútom pre výskum trhu Kantar spoločnosť EOS uskutočnila telefonické rozhovory s 3.400 spoločnosťami v 17 európskych krajinách, aby sa ich opýtala na prevládajúce platobné postupy v jednotlivých lokalitách. Dvesto spoločností s ročným obratom nad 5 miliónov eur v krajinách Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo, odpovedalo na jar roku 2019 na otázky týkajúce sa ich vlastných platobných skúseností a aktuálnych tém v oblasti riadenia rizika a pohľadávok.

Galileo: Viac než miliarda používateľov

Počet používateľov smartfónov na celom svete, ktorí využívajú európsky systém satelitnej navigácie Galileo, prekročil miliardu. Tento míľnik sa prekrýva s 15. výročím vzniku Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA), ktorá je kľúčovým partnerom Európskej komisie pri prevádzkovaní systému Galileo.

Od decembra 2016 poskytuje Galileo „počiatočné služby“, ktoré pomocou signálov na presné určovanie polohy, navigáciu a určovanie času už teraz zlepšujú každodenný život občanov a podnikov. Spomedzi spoločností, ktoré vyrábajú čipy satelitnej navigácie pre smartfóny, dnes 95 % vyrába čipy umožňujúce využívanie systému Galileo. Míľnik miliardy používateľov vychádza z počtu smartfónov predaných na celom svete, ktoré využívajú systém Galileo. Skutočný počet používateľov systému Galileo je väčší. 

V Európe sú všetky nové modely vozidiel, ktoré sú schválené pre trh, vybavené systémom eCall, ktorý využíva systém Galileo na oznámenie polohy vozidla záchranným službám. Od tohto roku je systém Galileo integrovaný do digitálnych tachografov nákladných automobilov – zariadení na zaznamenávanie rýchlosti a vzdialenosti – s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa času jazdy a zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky. Systém Galileo poskytuje aj kľúčovú pátraciu a záchrannú službu (SAR), vďaka ktorej sa čas potrebný na zistenie polohy osoby vybavenej vysielačom núdzového signálu na mori, v horách alebo púšťach znížil na menej než 10 minút. Vďaka systému Galileo sa presnosť lokalizácie zlepšila z 10 km na menej než 2 km. V budúcnosti systém danej osobe takisto potvrdí, že pomoc je na ceste. V neposlednom rade systém Galileo podporuje verejné orgány, a to vďaka verejne regulovanej službe na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách. Používateľom spomedzi štátnych subjektov poskytuje spoľahlivú a plne kódovanú službu počas núdzových alebo krízových situácií celoštátneho významu, ako sú napríklad teroristické útoky, s cieľom zabezpečiť kontinuitu služieb.

Aktuálne: Únik dát v malých spoločnostiach

Približne 36 % malých podnikov sa už stalo obeťou úniku dát. A aj keď sú následky týchto útokov pre firmy skutočne bolestivé, zostávajú prijaté bezpečnostné opatrenia často nedostatočné. Navyše, ak dôjde k narušeniu osobných dát zákazníkov, malá firma môže stratiť ich dôveru a čeliť finančným sankciám za porušenie nariadení, ako napríklad GDPR.

Podľa prieskumu Kaspersky (1.138 spoločností s počtom do 49 zamestnancov, apríl 2019) aj malé firmy sa stretávajú s únikom dát a ich počet medziročne rastie, dokonca výraznejšie než v iných sektoroch. Aj keď podiel tých, ktorí sa stali obeťami narušenia údajov je v sektore SMB (46 %) a veľkých spoločností (53 %) vyšší, pri malých firmách došlo k medziročnému nárastu až o 6 percentuálnych bodov (z 30 % v roku 2018 na 36 % v roku 2019). To znamená, že aj keď každý typ firmy v nejakej miere bojuje s únikom údajov, pre tie menšie z nich sa tento problém stáva z roka na rok nebezpečnejším a vážnejším.

Aby sa predišlo týmto následkom, malé firmy by mali byť na možné dátové úniky pripravené. Z prieskumu však vyplýva, že v tretine z nich (33 %) neexistuje centrálne riadenie kybernetickej bezpečnosti a udržiavanie bezpečnosti na jednotlivých počítačoch zostáva v kompetencii jednotlivca. Niektoré spoločnosti síce používajú bezpečnostné programy určené pre domácich používateľov (25 %), a aj keď niektoré z nich dokážu poskytnúť základnú úroveň ochrany, nedisponujú špecifickými funkciami, ktoré zabezpečujú bezpečnosť podnikov. Napríklad len produkty špecifikované pre podnikovo-obchodný segment ponúkajú dostatočnú ochranu serverov alebo centralizovaný manažment.

V oblasti kyberbezpečnosti spoločnosť Kaspersky malým firmám odporúča:
- Naučiť zamestnancov základy kybernetickej bezpečnosti, ako napríklad neotvárať a neuchovávať súbory z emailov od neznámych odosielateľov alebo z neznámych webových stránok, pretože by mohli poškodiť celej firme.
- Pravidelne zamestnancom pripomínať, ako zaobchádzať s citlivými údajmi, napríklad ukladať dokumenty iba v dôveryhodných cloudových službách so zapnutým overením totožnosti a nezdieľať ich s neoverenými tretími stranami.
- Trvať na používaní legitímneho softvéru stiahnutého z oficiálnych zdrojov.
- Zálohovať si potrebné údaje a pravidelne aktualizovať aplikácie a IT vybavenie, aby predišli nezaplátaným zraniteľným miestam, ktoré by mohli byť dôvodom narušenia bezpečnosti.
- Používať špeciálny produkt určený pre malé firmy, ktorý vyžaduje minimum obsluhy a umožňuje zamestnancom venovať sa hlavnej náplni svojej práce, pričom chráni pred malvérom, ransomvérom, nevyžiadaným prevzatím účtu a online podvodmi. 

EU: Vesmírny program v hodnote 16 miliárd eur

V nasledujúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie (EÚ) na roky 2021 – 2027 navrhuje Európska komisia vyčleniť 16 miliárd eur na zachovanie a ďalšie posilnenie vedúcej pozície EÚ v oblasti vesmíru.

Vesmírne technológie, údaje a služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov, ako aj úsilia Európy o dosiahnutie svojich strategických záujmov. Vďaka značným investíciám má EÚ v činnostiach vo vesmíre veľký náskok a európsky kozmický priemysel je jedným z najkonkurencieschopnejších. V tejto oblasti sa však objavuje mnoho nových výziev a nových aktérov na celom svete. Nový program EÚ umožní zvýšiť investície do činností vo vesmíre, prispôsobiť sa novým potrebám a technológiám a zároveň posilniť autonómny prístup Európy do vesmíru. Zachová existujúcu infraštruktúru a služby, ale zároveň zavedie viaceré nové prvky.

Podpora silného a inovačného kozmického priemyslu: Nový vesmírny program zlepší prístup k rizikovému financovaniu pre podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru. Komisia zároveň preskúma vytvorenie špecializovaného kapitálového nástroja prostredníctvom programu InvestEU. V rámci nového vesmírneho programu sa vytvoria inovačné partnerstvá na účely vývoja a nákupu inovačných produktov a služieb; uľahčí sa prístup začínajúcich podnikov k zariadeniam na testovanie a spracovanie a podporí sa certifikácia a štandardizácia. Program sa bude realizovať spoločne s programom Európsky horizont, čím sa zabezpečí spolupráca medzi akciami v oblasti výskumu a inovácií súvisiacich s vesmírom.

Zachovanie autonómneho, spoľahlivého a nákladovo efektívneho prístupu EÚ do vesmíru: Strategická autonómia Európy je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru, technológiu, bezpečnosť a obranu. Vzhľadom na to, že EÚ je najväčším inštitucionálnym zákazníkom, Komisia združí v rámci EÚ dopyt po službách vypúšťania umelých telies do vesmíru, pričom bude poskytovať investície a podporovať využívanie inovačných technológií, ako sú opakovane použiteľné nosné rakety, a prispeje k potrebným úpravám pozemnej infraštruktúry.

Jednotný a zjednodušený systém riadenia: EÚ zabezpečí, aby zvýšenie finančných investícií bolo podporované aj efektívnym prijímaním rozhodnutí, ktorým sa zaistí, aby sa všetky činnosti EÚ týkajúce sa vesmíru zrealizovali v súlade s plánovaným harmonogramom a rozpočtom. Komisia bude naďalej zodpovedná za celkové riadenie programu. Medzivládna Európska vesmírna agentúra (ESA) zostane vzhľadom na svoje bezkonkurenčné odborné znalosti hlavným partnerom pri technickej a operačnej implementácii Vesmírneho programu EÚ. Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém, ktorá sa má premenovať na Agentúru Európskej únie pre vesmírny program, bude v stále väčšej miere podporovať využívanie činností EÚ vo vesmíre a ich rozširovanie na trhu a zohrávať čoraz väčšiu úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti všetkých zložiek programu.

Komisia navrhuje prideliť rozpočtové prostriedky vo výške 16 miliárd eur na obdobie 2021 – 2027:
- 9,7 miliardy eur na Galileo a EGNOS – globálne a regionálne systémy satelitnej navigácie EÚ: tieto prostriedky budú určené na ďalšie investície do operácií a infraštruktúry s cieľom doplniť a zachovať konšteláciu satelitov, zvýšiť presnosť vysielaného signálu a podporovať rozširovanie služieb satelitnej navigácie na trhu v záujme autonómnych a prepojených automobilov, internetu vecí, smartfónov a riadenia dopravy,

- 5,8 miliardy eur na Copernicus – európsky program pozorovania Zeme: tieto prostriedky budú určené na zachovanie autonómie a vedúceho postavenia EÚ vo vysokokvalitnom monitorovaní životného prostredia, riadení núdzových situácií a podpore bezpečnosti hraníc a námornej bezpečnosti. Nové misie programu Copernicus, ako je monitorovanie CO2, umožnia EÚ, aby sa stala technologickým lídrom v boji proti zmene klímy v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody. Služby prístupu k údajom a informáciám (DIAS) programu Copernicus vo veľkej miere uľahčia MSP a začínajúcim podnikom využívanie údajov z programu Copernicus a vývoj inovačných aplikácií,

- 500 miliónov eur na vývoj nových bezpečnostných komponentov: nový vesmírny program posilní výkonnosť a autonómiu získavania informácií o situácii vo vesmíre („SSA“), čo pomôže predchádzať zrážkam vo vesmíre a monitorovať návrat vesmírnych objektov na Zem. Bude riešiť aj nebezpečenstvá hroziace vo vesmíre v súvislosti s aktivitou slnka a asteroidmi alebo kométami ohrozujúcimi kritické infraštruktúry. Nová iniciatíva vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM) poskytne členským štátom spoľahlivý, bezpečný a nákladovo efektívny prístup k zabezpečenej satelitnej komunikácii a podporí policajnú ochranu hraníc, diplomatické komunity alebo civilnú ochranu a humanitárne intervencie.