EU: Vesmírny program v hodnote 16 miliárd eur

V nasledujúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie (EÚ) na roky 2021 – 2027 navrhuje Európska komisia vyčleniť 16 miliárd eur na zachovanie a ďalšie posilnenie vedúcej pozície EÚ v oblasti vesmíru.

Vesmírne technológie, údaje a služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov, ako aj úsilia Európy o dosiahnutie svojich strategických záujmov. Vďaka značným investíciám má EÚ v činnostiach vo vesmíre veľký náskok a európsky kozmický priemysel je jedným z najkonkurencieschopnejších. V tejto oblasti sa však objavuje mnoho nových výziev a nových aktérov na celom svete. Nový program EÚ umožní zvýšiť investície do činností vo vesmíre, prispôsobiť sa novým potrebám a technológiám a zároveň posilniť autonómny prístup Európy do vesmíru. Zachová existujúcu infraštruktúru a služby, ale zároveň zavedie viaceré nové prvky.

Podpora silného a inovačného kozmického priemyslu: Nový vesmírny program zlepší prístup k rizikovému financovaniu pre podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru. Komisia zároveň preskúma vytvorenie špecializovaného kapitálového nástroja prostredníctvom programu InvestEU. V rámci nového vesmírneho programu sa vytvoria inovačné partnerstvá na účely vývoja a nákupu inovačných produktov a služieb; uľahčí sa prístup začínajúcich podnikov k zariadeniam na testovanie a spracovanie a podporí sa certifikácia a štandardizácia. Program sa bude realizovať spoločne s programom Európsky horizont, čím sa zabezpečí spolupráca medzi akciami v oblasti výskumu a inovácií súvisiacich s vesmírom.

Zachovanie autonómneho, spoľahlivého a nákladovo efektívneho prístupu EÚ do vesmíru: Strategická autonómia Európy je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru, technológiu, bezpečnosť a obranu. Vzhľadom na to, že EÚ je najväčším inštitucionálnym zákazníkom, Komisia združí v rámci EÚ dopyt po službách vypúšťania umelých telies do vesmíru, pričom bude poskytovať investície a podporovať využívanie inovačných technológií, ako sú opakovane použiteľné nosné rakety, a prispeje k potrebným úpravám pozemnej infraštruktúry.

Jednotný a zjednodušený systém riadenia: EÚ zabezpečí, aby zvýšenie finančných investícií bolo podporované aj efektívnym prijímaním rozhodnutí, ktorým sa zaistí, aby sa všetky činnosti EÚ týkajúce sa vesmíru zrealizovali v súlade s plánovaným harmonogramom a rozpočtom. Komisia bude naďalej zodpovedná za celkové riadenie programu. Medzivládna Európska vesmírna agentúra (ESA) zostane vzhľadom na svoje bezkonkurenčné odborné znalosti hlavným partnerom pri technickej a operačnej implementácii Vesmírneho programu EÚ. Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém, ktorá sa má premenovať na Agentúru Európskej únie pre vesmírny program, bude v stále väčšej miere podporovať využívanie činností EÚ vo vesmíre a ich rozširovanie na trhu a zohrávať čoraz väčšiu úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti všetkých zložiek programu.

Komisia navrhuje prideliť rozpočtové prostriedky vo výške 16 miliárd eur na obdobie 2021 – 2027:
- 9,7 miliardy eur na Galileo a EGNOS – globálne a regionálne systémy satelitnej navigácie EÚ: tieto prostriedky budú určené na ďalšie investície do operácií a infraštruktúry s cieľom doplniť a zachovať konšteláciu satelitov, zvýšiť presnosť vysielaného signálu a podporovať rozširovanie služieb satelitnej navigácie na trhu v záujme autonómnych a prepojených automobilov, internetu vecí, smartfónov a riadenia dopravy,

- 5,8 miliardy eur na Copernicus – európsky program pozorovania Zeme: tieto prostriedky budú určené na zachovanie autonómie a vedúceho postavenia EÚ vo vysokokvalitnom monitorovaní životného prostredia, riadení núdzových situácií a podpore bezpečnosti hraníc a námornej bezpečnosti. Nové misie programu Copernicus, ako je monitorovanie CO2, umožnia EÚ, aby sa stala technologickým lídrom v boji proti zmene klímy v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody. Služby prístupu k údajom a informáciám (DIAS) programu Copernicus vo veľkej miere uľahčia MSP a začínajúcim podnikom využívanie údajov z programu Copernicus a vývoj inovačných aplikácií,

- 500 miliónov eur na vývoj nových bezpečnostných komponentov: nový vesmírny program posilní výkonnosť a autonómiu získavania informácií o situácii vo vesmíre („SSA“), čo pomôže predchádzať zrážkam vo vesmíre a monitorovať návrat vesmírnych objektov na Zem. Bude riešiť aj nebezpečenstvá hroziace vo vesmíre v súvislosti s aktivitou slnka a asteroidmi alebo kométami ohrozujúcimi kritické infraštruktúry. Nová iniciatíva vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM) poskytne členským štátom spoľahlivý, bezpečný a nákladovo efektívny prístup k zabezpečenej satelitnej komunikácii a podporí policajnú ochranu hraníc, diplomatické komunity alebo civilnú ochranu a humanitárne intervencie.

On-line: Myšlienky o samovraždách

Tínedžeri hovoria o myšlienkach na samovraždu často v on-line priestore. Fenomén samovrážd sa stáva čoraz viac súčasťou rozhovorov tiež na linkách dôvery. Občianske združenie IPčko spúšťa kampaň DEJE SA TO, ktorej cieľom je povzbudiť a pomôcť ľuďom, ktorí uvažujú o samovražde.

Počas letných prázdnin on-line linka dôvery IPčko.sk a dobralinka.sk pomáhala mladým ľuďom spolu v 2.720 prípadoch. Z tohto počtu bolo 361 rozhovorov o myšlienkach na samovraždu a v 113 prípadoch išlo o rozhovor pri ohrození života a zdravia. „Internet prináša so sebou množstvo rizikových fenoménov, no vytvára priestor na väčšiu otvorenosť a prináša pocity blízkosti a dôvery. My sa tento tzv. disinhibičný efekt snažíme využívať v prospech mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej, krízovej situácii. Táto často prichádza nečakane. Ide o chvíle straty blízkej osoby, nejakej životnej istoty, bezpečia, domáceho a sexuálneho násilia a podobne. Kríza je zložitý mechanizmus, prekvapí, odzbrojuje a zaplavuje emóciami, ktoré človek nevie ovládať", uviedol psychológ Marek Madro. 

Od začiatku tohto roka odborníci rozprávali cez chat a e-mail s vyše 1.200 mladými ľuďmi, ktorí hovorili o ich túžbe zomrieť, v 420 prípadoch išlo o akútnu krízovú situáciu. „Veľmi často na pomoc mladým ľuďom v krízovej situácii nadväzujeme spoluprácu so záchrannými zložkami a ďalšími odborníkmi", poznamenal Madro.

Začiatkom prázdnin občianske združenie IPčko spustilo portál chcemsazabit.sk. „Portál funguje len dva mesiace a kontaktovalo nás vďaka nemu až 670 ľudí. Pritom slovné spojenie "chcem sa zabiť" zadávajú Slováci do internetového vyhľadávača mesačne asi 1600-krát. Potvrdilo sa naše očakávanie, že portál výrazným spôsobom pomôže ľuďom so samovražednými myšlienkami, ktorí hľadajú pomoc na internete", dodala psychologička Lenka Nemcová. 

Zelená domácnostiam: Poukážky na kotly na biomasu

V dnešnom 20. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II budú môcť domácnosti z mimobratislavských regiónov žiadať o poukážky na kotly na biomasu v celkovej sume 400.000 eur. 

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) by v tomto kole mohlo byť vydaných asi 267 poukážok. V predchádzajúcom 19. kole projektu Zelená domácnostiam II bolo vydaných 512 poukážok na inštaláciu tepelných čerpadiel. Na čerpadlá je tento rok vyčlenená polovica z prostriedkov.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je vďaka európskej a štátnej podpore do roku 2023 zvýšiť využívanie OZE v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

Upozorňujeme: Hrozby v on-line učebniciach a študentských prácach

Experti Kaspersky odhalili až 53.531 prípadov škodlivých alebo potenciálne nechcených súborov, ktoré sa maskovali ako pomocné učebné materiály pre školy a univerzity. Na základe správy Back to school report boli v období od augusta 2018 do júla 2019 takto maskované súbory použité pri 356.662 útokoch na 104.819 používateľov.

Celkovo bolo 17.755 hrozieb maskovaných ako knihy pre študentov, pričom najčastejšie išlo o falošné učebnice angličtiny (2.080), matematiky (1.213) a literatúry (870). Drvivú väčšinu takto maskovaných stiahnutých hrozieb tvorili tzv. sťahovače rôznych súborov: od otravného advéru či nevyžiadaného softvéru, až po veľmi nebezpečný malvér zameraný na kradnutie peňazí. Zvyšných 35.776 hrozieb bolo zamaskovaných ako eseje a študentské práce na rôzne témy. Keď sa na ne analytici pozreli bližšie, všimli si niečo neobvyklé. V 35,5 % prípadov bol najčastejším škodlivým softvérom osemročný červ – teda zastaraný typ hrozby, ktorá sa v súčasnosti už tak často nepoužíva. Aktívne bol distribuovaný prostredníctvom špecifického útočného vektora – USB kľúčov. Po dôkladnejšom preskúmaní dospeli k záveru, že tento červ „žije“ na počítačoch v študentských reprografických službách, ktoré sa roky používajú bez pravidelných bezpečnostných aktualizácií a bežia na starých operačných verziách. Takto sa červ dostane do systému v podobe študentskej eseje, ktorú je potrebné vytlačiť.

„Študenti, ktorí sa pokúšajú vyhnúť platbe za originálne učebnice a iné študijné materiály sú pre kybernetických zločincov korisťou, ktorej jednoducho nevedia odolať. Pre vzdelávacie inštitúcie to predstavuje vážny problém, pretože infekcia, ak sa raz dostane do školskej siete, sa môže veľmi ľahko šíriť ďalej. Nie všetky vzdelávacie inštitúcie sú totiž pripravené účinne reagovat voči takýmto incidentom, aj keď sú z hľadiska bezpečnosti považované za typický objekt útočníkov. Práve preto sú pre takéto inštitúcie nevyhnutné preventívne opatrenia“, vysvetľuje Maria Fedorova, bezpečnostná analytička Kaspersky.

Aby sa študenti nestali obeťami škodlivého softvéru, Kaspersky odporúča:
• Neotvárať podozrivé emailové prílohy, prípadne prílohy od ľudí, ktorých nepoznáte.
• Vyhľadávať knihy v klasických kamenných knižniciach, resp. hľadať ich iba v dôveryhodných on-line knižniciach.
• Venovať pozornosť prípone sťahovaného súboru. Ak sa chystáte sťahovať akademické tituly, nemali by sa končiť príponou .exe.
• Všímať si osobu, ktorá vám poskytuje USB kľúč s obsahom na zdieľanie. Nezoberte si USB kľúč od niekoho, koho nepoznáte.
• Používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie.  Nakonfigurovať ho na automatické skenovanie zakaždým, keď je k vášmu počítaču pripojená externá jednotka alebo USB kľúč.

Univerzitám sa odporúča:
• Používať aktuálnu verziu využívaného operačného systému (OS).
• Nezanedbávať používanie špecializovaného produktu týkajúceho sa kybernetickej bezpečnosti pre váš typ organizácie, ktorý môže chrániť školské alebo univerzitné siete pred škodlivým softvérom a hrozbami pochádzajúcimi buď z internetu alebo z USB zariadení.

EU: Ovocie, zelenina a mlieko v školách

Európska komisia (EK) oznámila, že so začiatkom nového školského roka 2019/2020 sa v zapojených členských krajinách únie opäť rozbehne program na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka na školách.

Program Európskej únie (EÚ) pre školy sa zameriava na podporu zdravého a vyváženého stravovania, a to distribúciou ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, ponúka však aj vzdelávacie programy o poľnohospodárstve a správnej výžive. V školskom roku 2017/2018 využilo tento program viac ako 20 miliónov detí, čo predstavuje 20 percent detí v celej Európskej únii. V každom školskom roku sa na tento program prideľuje celkovo 250 miliónov eur. Na obdobie 2019 – 2020 sa na ovocie a zeleninu vyhradilo 145 miliónov eur a na mlieko a iné mliečne výrobky 105 miliónov eur. Hoci je účasť v programe dobrovoľná, zapojili sa doň všetky členské štáty EÚ, či už do celého programu, alebo len do jeho časti.

Európska komisia v marci 2019 schválila a prijala pridelenie finančných prostriedkov krajinám EÚ zapojeným do programu v tomto školskom roku. Krajiny môžu doplniť pomoc EÚ aj finančnými prostriedkami z vnútroštátnych zdrojov. O konkrétnej forme programu rozhodujú členské štáty únie. Môžu si zvoliť druh produktov, ktoré budú deti dostávať, alebo tému vzdelávacích opatrení. Výber distribuovaných produktov však musí zohľadňovať zdravotné a environmentálne aspekty, sezónnosť, dostupnosť a rozmanitosť ovocia a zeleniny.