Radíme: Vreckové pre deti

Dieťa sa musí viesť k zodpovednému zaobchádzaniu s peniazmi už odmalička. Okrem rozhovorov o hodnote peňazí je praktickou pomôckou vreckové.

Pre deti vo veku od 6 rokov až 10 rokov by sa mohla pohybovať výška vreckového v hodnote 3 až 5 eur a malo by sa poskytovať v pravidelnom týždennom intervale. U detí vo veku 11 až 15 rokov by výška vreckového mohla byť na úrovni 10 až 15 eur. Po platobnú kartu, pričom sa dieťa zároveň učí zaobchádzať s platobnou kartou. Rodič má okrem toho nepretržitý prehľad o tom, načo dieťa svoje vreckové míňa. Deťom v tomto veku je rovnako nutné vštepovať zásady efektívneho hospodárenia s peniazmi, najmä dôležitosť tvorby finančnej rezervy minimálne vo výške 10 % z týždenného vreckového", odporúča Sylvia Ďatelinková z Inštitútu alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie.

U starších detí v stredoškolskom veku je režim v poskytovaní vreckového odlišný. Vreckové by sa malo pohybovať v rozpätí od 30 do 50 eur v intervale jedenkrát mesačne poukázaním na bankový účet dieťaťa. Bankový účet je pre dieťa v tomto veku môže slúžiť aj na účely poukázania výplaty z brigádnej činnosti či ako platobný prostriedok pri pobyte v zahraničí alebo ako platobný prostriedok na školskom výlete. Navyše, dieťa nemusí nosiť so sebou hotovosť, čím sa znižuje riziko krádeže. „Keďže pre túto vekovú skupinu sa už stáva platobná karta aktívnym platobným nástrojom, je dôležité, aby rodič poučil dieťa o zásadách bezpečného používania platobnej karty. Najmä, že PIN kód sa nemôže nikde zapisovať, ani ukladať, ani sa nesmie nikomu oznamovať. Ďalej, že pri výbere z bankomatu je potrebné zadávať PIN kód tak, aby bola zakrytá klávesnice platobného terminálu a nebola viditeľná zadaná číselná kombinácia PIN kódu tretím osobám, že citlivé údaje o platobnej karte sa nesmú nikomu oznamovať, nikam posielať a že porušením týchto základných pravidiel môže dôjsť k riziku ich zneužitia a porušeniu bezpečnostných predpisov banky", upozorňuje Ďatelinková.

Najčastejšou chybou je dávať deťom peniaze, kedykoľvek si o ne požiadajú. Najdôležitejším pravidlom, ako naučiť deti správne hospodáriť s peniazmi, je dodržiavať pravidelnosť a stabilnosť v poskytovaní vreckového. Samozrejme, výška vreckového závisí od majetkových pomerov tej-ktorej rodiny, avšak je nevyhnutné ju stanoviť triezvo a uvážene. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že vreckové plní výchovnú, a nie vyživovaciu a motivačnú funkciu.

SR: Vyššia bezpečnosť ihrísk

Bezpečnosť detských ihrísk by sa mala zvýšiť na základe novej legislatívy, ktorá jasne a zrozumiteľne stanovuje bezpečnostné požiadavky na detské ihriská, definuje povinnosti vlastníkov a zároveň upravuje systém kontroly. 

Podľa kontrol Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) je počet detských ihrísk s nedostatkami stále vysoký a až približne 70 % nedostatkov súvisí s bezpečnosťou detí. Nový zákon definuje bezpečnostné požiadavky, ktoré by mali detské ihriská spĺňať ako celok, a nielen jednotlivé hracie prvky. Stanovujú sa napríklad požiadavky na povrch detských ihrísk alebo na rozmiestnenie hracích zariadení. V návrhu sú definované aj základné povinnosti vlastníkov ihrísk, okrem iného sa navrhuje systém na monitorovanie úrazov na detských ihriskách. Novinkou by mala byť povinná vstupná kontrola v prípade nových detských ihrísk, ako aj pravidelné ročné kontroly. Legislatíva stanovuje aj požiadavky na odbornú spôsobilosť kontrolórov detských ihrísk, čím by sa malo zamedziť pôsobeniu rôznych podvodných kontrolórov. Návrh počíta aj so sankciami v prípade nedodržiavania stanovených pravidiel.

Nová legislatíva síce stanovuje administratívne povinnosti pre vlastníkov ihrísk, tie by však mali byť minimálne a jasne stanovené. Účinnosť zákona je navrhovaná od januára 2020. V prípade, že normu podporí aj parlament, prevádzkovatelia ihrísk budú mať lehotu 18 mesiacov, aby ihriská pripravili podľa nových podmienok a bol čas aj na školenie inšpektorov.

Výzva: Atlas pasívnej infraštruktúry

Cieľom národného projektu je zmapovať pasívnu infraštruktúru so zakreslením súčasnej aj plánovanej infraštruktúry na Slovensku. Atlas pasívnej infraštruktúry bude obsahovať umiestnenie telekomunikačných vedení a zariadení (pre mobilné a pevné), ale aj kanalizačné a postupne elektroenergetické siete, plynové distribučné siete (plynovody, prípojky, technické stanice), ako aj rozvody tepla teplárenských spoločností. 

Podľa princípu „jedenkrát a dosť“ bude atlas poskytovať informácie o fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľom sietí aj všetkým inštitúciám štátnej a verejnej správy, ktorým legislatíva stanovuje povinnosť spracovávať informácie o fyzickej infraštruktúre v rámci svojich aktivít. Národní regulátori majú právo získať relevantné informácie o umiestnení, kapacite a dostupnosti sietí a ďalších prístupových prvkov infraštruktúry. Systém bude zahŕňať dáta približne 2.000 prevádzkovateľov sietí s cieľom, aby vzájomne v tomto smere spolupracovali a táto spolupráca bola zo strany štátu centrálne koordinovaná. „Národný projekt z dielne rezortu životného prostredia je podporným nástrojom v rámci európskej politiky Digitálna Agenda pre Európu a hlavný prínos očakávame v oblasti budovania širokopásmového internetu, keďže do oblasti digitálneho hospodárstva budú smerovať výrazné investície EÚ. Ak operátori budú mať informácie, kde sa plánujú položiť siete, bude pre nich lacnejšie, ak si doložia svoje káble v rámci jednej rozkopávky a skôr sa im vrátia investície. Bude tak možné položiť siete aj v menej investične návratných oblastiach a pokryť ich internetom“, uviedol Jaroslav Kmeť.

Atlas bude prepojený s informačným systémom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ale aj s tými geografickými systémami, ktoré využívajú geografické údaje o fyzickej infraštruktúre.Systém bude budovaný na medzinárodnom štandarde INSPIRE a jeho realizácia je podmienená smernicou Európskej únie, podľa ktorej by mali mať príslušné orgány každej krajiny najmä
z environmentálnych dôvodov možnosť ukladať a spoločne využívať jednotlivé prvky siete, ako napríklad káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty, rozvodné skrine, antény, veže a iné nosné zariadenia, budov alebo vstupov do nich, ako aj lepšie koordinovať rozkopávky.

Ministerstvo životného prostredia SR realizuje národný projekt Atlas pasívnej infraštruktúry v rámci prioritnej osi 7 operačného programu Integrovaná infraštruktúra, špecifický cieľ 7.1 Zvýšenie pokrytia širokopásmovým internetom / NGN. Celková hodnota projektu predstavuje sumu 18.186.306 EUR. Vyzvanie na uvedený národný projekt je zverejnené na webových stránkach vicepremier.gov.sk a partnerskadohoda.gov.sk. Dátum uzávierky vyzvania je 25.10.2019.

Trend: Inteligentná domácnosť

Smart prvky sa stávajú bežnou súčasťou našich domácností. Z dôvodu úspory energií sú inteligentné riešenia nielen súčasťou novostavieb, ale zavádzajú sa tiež pri rekonštrukciách. A nejde pritom už iba o zapínanie či vypínanie spotrebičov na diaľku. 

Dnes je inteligentné riadenie možné medzi všetkými spotrebičmi: ovládanie svietidiel, žalúzií, vykurovanie interiéru, obsluha zabezpečovacieho a kamerového systému. Pri zriaďovaní inteligentných domácností sa najčastejšie využívajú dva systémy – drôtový a bezdrôtový. „Pri prvom riešení je potrebné prispôsobiť celú kabeláž v domácnosti Ak ide o novostavbu, rozhodne odporúčame drôtový systém, je to istota, nie je tam potrebné meniť batérie ani celý systém pravidelne kontrolovať. Bezdrôtový systém používame tam, kde už máme hotovú elektroinštaláciu a chceme z klasickej domácnosti urobiť inteligentnú. Ide teda hlavne o staršie stavby. Toto riešenie je v týchto prípadoch lepšie z hľadiska financovania, dá sa rozširovať, resp. je možné pridávať ďalšie funkcie aj postupne“, vysvetľuje Pavol Ruják. Pri stavbe domu sa dnes odporúča využiť tzv. hybridnú kabeláž, ktorá umožní v budúcnosti prerobiť domácnosť na inteligentnú oveľa jednoduchšie. 

V súčasnosti je veľkým hitom ovládanie domu hlasom. Tento systém zatiaľ funguje na anglické príkazy. Napríklad pri príchode domov poviete „Hello” a stiahnu sa žalúzie, zapne sa svetlo, napustí sa vaňa či zapne sauna. Všetky funkcie sa programujú vopred a klient si môže pokyny kedykoľvek ľahko zmeniť. Pre viaceré domy je videovrátnik už bežnou súčasťou moderného bývania. Novinkou však je, že môže byť prepojený s tzv. domácou inteligenciou. Kamera býva umiestnená pred domom. Ak nie ste doma, zvonček sa neozýva v dome, ale na telefóne cez internet ako videohovor. Vy tak automaticky vidíte, kto vás chce navštíviť. Ak ide o vítaného hosťa, môžete na diaľku otvoriť vstupnú bránu alebo vchodové dvere. Keď ste na dovolenke, vďaka inteligentnej domácnosti si dnes už viete skontrolovať a prispôsobiť na diaľku aj teplotu vášho domu.

V každej domácnosti je možné ušetriť na energiách 20 až 30 percent: v lete na chladení, v zime na kúrení. Závisí to od počtu využívaných komponentov inteligentnej domácnosti. Môžete napríklad počas celého dňa natáčať žalúzie podľa denného svetla, aby sa dom zbytočne neprehrieval a klimatizácia nešla naplno. Šetrí sa aj na kúrení, inteligentná domácnosť umožňuje nastaviť teplotu v každej miestnosti individuálne. Ak váš dom vie, že ste prišli domov, zapne teplotu napríklad na 23 stupňov a keď odchádzate, teplotu zníži. Ak chodievate domov o 16:00 hodine, dom začne prikurovať na 23 stupňov ešte pred vaším príchodom domov. 

Aktuálne: Zastarané operačné systémy

Viacerí spotrebitelia aj veľa organizácií sa stále spoliehajú či už na nepodporované operačné systémy, alebo na operačné systémy s končiacou sa životnosťou. Až 41 % používateľov podľa prieskumu Kaspersky pracuje s nepodporovaným či s podporou končiacim desktopovým operačným systémom, napríklad Windows XP, Windows 7, a to napriek tomu, že sú k dispozícii ich nové a aktualizované verzie. 

Koniec životného cyklu operačného systému vo väčšine prípadov znamená, že výrobca k nemu nevydáva žiadne ďalšie aktualizácie, teda ani aktualizácie týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti. Výskumní pracovníci v oblasti bezpečnosti ako aj kyberútočníci však môžu v týchto systémoch nájsť dovtedy neobjavené zraniteľné miesta. Používateľ je tak pred útokom prakticky bezmocný, nakoľko jeho systém už nedostane bezpečnostnú záplatu, ktorá by ho chránila pred novoobjavenými zraniteľnosťami.

Experti zistili, že štyria z desiatich spotrebiteľov stále používajú zastarané systémy, vrátane aj tých mimoriadne starých, napríklad Windows XP či Windows Vista. Pri pohľade na konkrétne verzie zastaraných operačných systémov, dve percentá spotrebiteľov a jedno percento pracovných staníc využívaných menšími firmami sa stále spolieha na Windows XP. Ide pritom o produkt, ktorý nie je výrobcom podporovaný už desať rokov. Menej než pol percenta používateľov (0,3 %) a veľmi malých firiem (0,2 %) stále uprednostňuje systém Windows Vista, ktorého hlavná podpora skončila pred siedmimi rokmi. Je pozoruhodné, že niektorí spotrebitelia (1 %) a firmy (1 %) zmeškali bezplatnú aktualizáciu operačného systému Windows 8.1 a naďalej používajú systém Windows 8, ktorý spoločnosť Microsoft nepodporuje od januára 2016.

Podľa expertov rovnako veľký podiel používateľov, a to ako firiem, tak jednotlivcov, stále používa pracovné stanice so zastaraným operačným systémom, alebo s operačným systémom, ktorý je takmer na konci životného cyklu. Mimoriadne rozšírené používanie verzie Windows 7 vzbudzuje obavy, pretože o menej ako šesť mesiacov už tento operačný systém nebude mať podporu od výrobcu. Avšak, takýto starý a nezaplátaný systém predstavuje kyberbezpečnostné riziko, nakoľko náklady v prípade kybernetického incidentu môžu byť oveľa vyššie, než náklady na aktualizáciu operačného systému.