Workshop: Výchova k podnikaniu a kreativite

Národný projekt inovujme.sk pokračuje v realizácii inovačných workshopov na stredných a vysokých školách. Cieľom päťhodinového programu je zlepšiť kreatívne myslenie študentov a motivovať ich k vlastnému podnikaniu. Aktuálne je otvorená výzva na prihlasovanie sa na termíny v nasledujúcom školskom roku 2019/2020.

Inovačný workshop je jednou z činností národného projektu inovujme.sk, realizuje ho Slovenská inovačná a energetická agentúra. „S nástupom digitalizácie vo všetkých oblastiach je čoraz dôležitejšie rozvíjať u mladých ľudí vlastnosti, ktoré stroje nikdy nenahradia. Medzi kľúčové charakterové črty budúcnosti patrí kreativita, flexibilita, kritické myslenie či komunikačné zručnosti. Práve tie sú predmetom inovačného workshopu pre študentov stredných a vysokých škôl“, hovorí Alexandra Velická. Okrem teórie, hier, kvízu a testov sa počas workshopu študenti učia techniku, prostredníctvom ktorej prichádzajú na nové nápady na určenú tému. Tú zadáva zástupca mesta, obce, kraja, podnikateľ, úspešný absolvent či dokonca raper. Počas uplynulých dvoch rokov študenti poskytli podnikateľom stovky nápadov, ako zvýšiť predaj produktu, zlepšiť komunikáciu podniku či motiváciu zamestnancov. V prípade miest a obcí ponúkli primátorom a županom nové idey pre zatraktívnenie mesta, rekreačnej oblasti, jazera alebo pre separovanie odpadu.

Národný projekt zrealizoval program už na sto slovenských stredných a vysokých školách pre spolu 2.069 študentov. Študenti a pedagógovia, ktorí majú záujem o zrealizovanie inovačného workshopu na svojej škole, nájdu všetky informácie na webovej stránke inovujme.sk. Prihlásiť sa naň môžu emailom na inovujme@siea.gov.sk. Program nevyžaduje žiadne technické zabezpečenie, pre zapojenú školu je bezplatný. Národný projekt Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky – inovujme.sk je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v operačnom programe Výskum a inovácie. 

Upozorňujeme: Podvodné volania najmä z Afriky

Polícia SR upozornila verejnosť prostredníctvom sociálnej siete na neznáme čísla, ktoré Slovákom volajú z Afriky a iných krajín. Na podozrivé čísla zo zahraničia, hlavne zo Stredoafrickej republiky, upozornili políciu obyvatelia Slovenska.

Aj v tejto novej vlne podozrivých volaní zostávajú rady rovnaké: nikdy takéto čísla nedvíhajte, ani nikdy nevolajte späť na zmeškaný hovor. Ak vám v zahraničí žije rodina, tak jej čísla určite máte uložené. Ak by sa niekto chcel so Slovákmi spojiť zo zahraničia, napríklad známy či vzdialená rodina, tak by pravdepodobne poslali aj SMS správu, ak na volanie nebude žiadna reakcia.

Polícia zároveň upozorňuje, že v prípade podvodných čísiel hrozí, že sa občanom navýši faktúra za telefonovanie o vysokú sumu. „Ide o sieť premyslených, zahraničných podvodníkov, ktorí sú takmer nepostihnuteľní. Preto ich hovory ignorujte. Skoro už každý telefón umožňuje blokáciu čísel, preto tak urobte", dodala polícia s tým, že by mali zároveň o týchto číslach upovedomiť aj svojho operátora. Ak ani to nepomôže, je potrebné oznámiť to polícii.

Aktuálne: Čo sa deje s IT bezpečnosťou?

Iba štvrtina (25%) manažérov v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA) dôveruje  bezpečnosti IT. Výskum VMware v spolupráci s Forbes Insights, ktorého sa zúčastnili zástupcovia 650 firiem v regióne EMEA, odhalil alarmujúci trend pomalého a neefektívneho boja s najnovšími kybernetickými hrozbami - hoci podľa údajov Európskej únie narástli ekonomické dopady kyberzločinu od roku 2013 päťnásobne.

Tri štvrtiny (76%) manažérov a pracovníkov v oblasti bezpečnosti IT sa domnievajú, že bezpečnostné riešenia v ich podnikoch sú zastarané. Pritom 42% opýtaných uvádza, že v minulom roku zaobstarali nové bezpečnostné nástroje ako opatrenie proti potenciálnym bezpečnostným problémom. Viac ako polovica respondentov (54%) plánuje zvýšiť investície do detekcie a odhaľovania útokov a takmer tretina (29%) udáva, že ich podnik má nainštalované 26 alebo viac bezpečnostných produktov. Hoci podniky zvyšujú výdavky na kybernetickú bezpečnosť, takmer tretina (31%) respondentov z radov pracovníkov v tejto oblasti tvrdia, že riešenie bezpečnostného problému trvá až týždeň. Takáto pomalá reakcia predstavuje závažný problém v čase, kedy sú dáta spracovávané v reálnom čase, denne pribúda viac než milión nových používateľov internetu a prostredníctvom aplikácií prebieha každú sekundu nespočetne veľa obchodných transakcií. Obzvlášť znepokojujúce je skutočnosť, že podniky neustále investujú do rovnakého spôsobu riešenia kyberbezpečnostní krízy - 83% oslovených podnikov plánuje v nasledujúcich troch rokoch zvyšovať investície do nákupu a zavádzanie nových bezpečnostných produktov.

Výsledkom súčasného prístupu k bezpečnosti je strata dôvery v bezpečnostné opatrenia. Iba štvrtina (23%) opýtaných vyjadruje silnú dôveru v zabezpečenie svojich cloudových implementácií a menej ako pätina (18%) je presvedčená o pripravenosti a schopnostiach pracovníkov riešiť bezpečnostné problémy. Vo vnímaní pokroku a spolupráca v oblasti kybernetickej bezpečnosti panuje zásadný rozpor medzi podnikovými manažérmi a bezpečnostnými špecialistami. Iba 21% IT tímov považuje svojich podnikových manažérov (najvyššie vedenie) za veľmi ochotných spolupracovať v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Sami manažéri v 27% prípadov uvádzajú, že významným spôsobom spolupracujú na riešení kyberbezpečnostních problémov, zatiaľ čo to isté tvrdí len 16% pracovníkov v IT bezpečnosti.

Sylvain Cazard upozorňuje: „Bláznovstvo podľa Einsteinovej definície znamená opakovane vykonávať tú istú činnosť a očakávať odlišné výsledky. Presne to sa deje pri IT bezpečnosti, kde investície do tradičných bezpečnostných riešení sú neporovnateľne nižšie ako ekonomické vplyvy prípadného narušenia systémov. Dnes žijeme v komplikovanejším svete so zložitejšími interakciami, väčším počtom pripojených zariadení a senzorov, cloudu a práca na diaľku. To všetko otvára podstatne väčší priestor pre možné útoky. Tým sa zmenila celá situácia. Moderné zabezpečenia vyžaduje, aby sa investície posunuli od snahy za každú cenu zabrániť napadnutiu smerom k integrácii zabezpečenia do všetkého - aplikácií, siete a všetkých ostatných prvkov, ktoré sú pripojené a prenáša dáta. Dôležité však je aj budovanie povedomia o bezpečnosti a kultúry spolupráce medzi všetkými oddeleniami a tímami. Obchodné zložky podniku, prevádzku IT a bezpečnosť musia hovoriť rovnakým jazykom a chápať, čo je v stávke. Jedine investíciami do správnych ľudí, ktorí budú zabezpečovať najlepšie kyberbezpečnostní praxi, dokážu podniky obstáť vo svete sofistikovaného kyberzločinu."

EU: Vyše polovica Európanov, ktorí využívajú internet, nakupuje a rezervuje dovolenky on-line

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat využívajú on-line formu nákupu a rezervácie dovoleniek najčastejšie Luxemburčania (73 %), Fíni (65 %) a Nemci (64 %).

Možnosť kupovať letenky, rezervovať si ubytovanie, alebo objednať dovolenku cez internet využili vlani najčastejšie ľudia vo veku 25 až 34 rokov, a to až 55 % Európanov v tejto vekovej kategórii. Naopak, najmenej sa to deje u starších ľudí vo veku 65 až 74 rokov, tam je to necelých 47 %. Najmenej obľubujú túto formu mladí vo veku 16 až 24 rokov, a to len niečo vyše 41 %. „Na Slovensku využívajú online nakupovanie a booking dovoleniek najčastejšie mladí ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Za posledné roky ich vďaka väčšej dostupnosti internetu pribúda. Aktuálne túto formu využíva 51 % ľudí v tejto vekovej kategórii", uviedla analytička Lenka Buchláková.

Slováci sa postupne doťahujú na priemer Európskej únie. Vlani až 18 % Slovákov využilo zdieľané ubytovanie doma či v zahraničí. V Čechách iba 5 % ľudí využíva túto formu ubytovania. Podobne ako v Česku sú na tom ľudia na Cypre, iba 3 % ľudí využíva zdieľané ubytovanie, v Litve (7 %), Grécku, Rumunsku a Slovinsku (všetky 8 %), či v Bulharsku (9 %). „Slováci prostredníctvom internetu nielen čoraz viac bankujú, ale aj nakupujú. On-line obchody využívajú na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov 56 % Slovákov, zhodne 56-percentný podiel zaznamenala elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo (16 %). Až 54 % Slovákov si nevie predstaviť, že by si práve jedlo objednávali on-line. Vyše polovica Slovákov nakupuje cez internet letenky, alebo platí za hotel, či iné cestovné položky", dodala analytička.

Trend: Zdieľanie automobilov

Hustá premávka a upchaté cesty trápia mestá na celom svete. Pomôcť by mohlo aj zdieľanie automobilov. Slováci si ale na myšlienku zdieľania vlastných vozidiel zatiaľ veľmi nezvykli. V Bratislave je zdieľaných áut zatiaľ len niekoľko desiatok a dá sa povedať že carsharing je na Slovensku ešte len na začiatku. Oproti tomu v českej metropole je aktuálne niekoľko stoviek zdieľaných áut, väčšina z nich ale patrí firmám, ktoré ich za peniaze prenajímajú ľuďom.

Zdieľané vozidlá by mali byť receptom na efektívnejšiu dopravu. Vo väčšine áut totiž jazdí šofér sám. Zdieľaním by teda mohlo dôjsť k zníženiu počtu áut na cestách a parkoviskách. Mnoho miest v zahraničí carsharing podporuje a ponúka im bezplatné a neobmedzené parkovanie v centre. K zdieľaniu vozidiel zatiaľ dochádza len vo väčších mestách. V Bratislave je to okolo 50 automobilov, v Košiciach zhruba 20 elektromobilov, do desať zdieľaných áut ponúkajú aj Trnava a Nitra.

Či carsharing skutočne pomáha výraznejšie znížiť premávku v mestách, podľa odborníkov zatiaľ nie je isté. „Podľa teórie môže jedno zdieľané auto nahradiť 10 až 15 vozidiel. Carsharingové firmy na Slovensku ale podrobné dáta a využívanie nezverejňujú. Ani v zahraničí prakticky neexistujú výskumy, ktoré by potvrdili, že zdieľanie vozidiel pomohlo znížiť počet áut v mestách", hovorí Stanislav Gálik. Dôvod, prečo sa zdieľanie vozidiel u nás zatiaľ veľmi nepresadilo, vidí hlavne vo zvyklostiach obyvateľov. Podľa neho predstava, že auto, v ktorom jazdia, pred nimi používali stovky ľudí, je väčšine Slovákom nepríjemná. Než by sa zbavili svojho auta a namiesto toho si požičiavali zdieľané, tak to si radšej nechajú svoje vlastné.