EU: Vyše polovica Európanov, ktorí využívajú internet, nakupuje a rezervuje dovolenky on-line

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat využívajú on-line formu nákupu a rezervácie dovoleniek najčastejšie Luxemburčania (73 %), Fíni (65 %) a Nemci (64 %).

Možnosť kupovať letenky, rezervovať si ubytovanie, alebo objednať dovolenku cez internet využili vlani najčastejšie ľudia vo veku 25 až 34 rokov, a to až 55 % Európanov v tejto vekovej kategórii. Naopak, najmenej sa to deje u starších ľudí vo veku 65 až 74 rokov, tam je to necelých 47 %. Najmenej obľubujú túto formu mladí vo veku 16 až 24 rokov, a to len niečo vyše 41 %. „Na Slovensku využívajú online nakupovanie a booking dovoleniek najčastejšie mladí ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Za posledné roky ich vďaka väčšej dostupnosti internetu pribúda. Aktuálne túto formu využíva 51 % ľudí v tejto vekovej kategórii", uviedla analytička Lenka Buchláková.

Slováci sa postupne doťahujú na priemer Európskej únie. Vlani až 18 % Slovákov využilo zdieľané ubytovanie doma či v zahraničí. V Čechách iba 5 % ľudí využíva túto formu ubytovania. Podobne ako v Česku sú na tom ľudia na Cypre, iba 3 % ľudí využíva zdieľané ubytovanie, v Litve (7 %), Grécku, Rumunsku a Slovinsku (všetky 8 %), či v Bulharsku (9 %). „Slováci prostredníctvom internetu nielen čoraz viac bankujú, ale aj nakupujú. On-line obchody využívajú na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov 56 % Slovákov, zhodne 56-percentný podiel zaznamenala elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo (16 %). Až 54 % Slovákov si nevie predstaviť, že by si práve jedlo objednávali on-line. Vyše polovica Slovákov nakupuje cez internet letenky, alebo platí za hotel, či iné cestovné položky", dodala analytička.

Trend: Zdieľanie automobilov

Hustá premávka a upchaté cesty trápia mestá na celom svete. Pomôcť by mohlo aj zdieľanie automobilov. Slováci si ale na myšlienku zdieľania vlastných vozidiel zatiaľ veľmi nezvykli. V Bratislave je zdieľaných áut zatiaľ len niekoľko desiatok a dá sa povedať že carsharing je na Slovensku ešte len na začiatku. Oproti tomu v českej metropole je aktuálne niekoľko stoviek zdieľaných áut, väčšina z nich ale patrí firmám, ktoré ich za peniaze prenajímajú ľuďom.

Zdieľané vozidlá by mali byť receptom na efektívnejšiu dopravu. Vo väčšine áut totiž jazdí šofér sám. Zdieľaním by teda mohlo dôjsť k zníženiu počtu áut na cestách a parkoviskách. Mnoho miest v zahraničí carsharing podporuje a ponúka im bezplatné a neobmedzené parkovanie v centre. K zdieľaniu vozidiel zatiaľ dochádza len vo väčších mestách. V Bratislave je to okolo 50 automobilov, v Košiciach zhruba 20 elektromobilov, do desať zdieľaných áut ponúkajú aj Trnava a Nitra.

Či carsharing skutočne pomáha výraznejšie znížiť premávku v mestách, podľa odborníkov zatiaľ nie je isté. „Podľa teórie môže jedno zdieľané auto nahradiť 10 až 15 vozidiel. Carsharingové firmy na Slovensku ale podrobné dáta a využívanie nezverejňujú. Ani v zahraničí prakticky neexistujú výskumy, ktoré by potvrdili, že zdieľanie vozidiel pomohlo znížiť počet áut v mestách", hovorí Stanislav Gálik. Dôvod, prečo sa zdieľanie vozidiel u nás zatiaľ veľmi nepresadilo, vidí hlavne vo zvyklostiach obyvateľov. Podľa neho predstava, že auto, v ktorom jazdia, pred nimi používali stovky ľudí, je väčšine Slovákom nepríjemná. Než by sa zbavili svojho auta a namiesto toho si požičiavali zdieľané, tak to si radšej nechajú svoje vlastné.

Radíme: Ste osamelý rodič?

Napriek tomu, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou chudoby spomedzi krajín Európskej únie, v roku 2018 bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených 16,1 % nášho obyvateľstva (863.000 ľudí). Za hranicu chudoby u nás sa v minulom roku považoval hrubý mesačný príjem 373 € v prípade 1-člennej domácnosti, 485 € v prípade domácnosti s 1 dospelým a 1 dieťaťom, 587 € pre 1 dospelého a 2 deti a 671 € v domácnosti s 2 dospelými a 1 dieťaťom (podľa Štatistického úradu SR).

Medzi rizikové skupiny, ktorých finančná stabilita môže byť na tenkom ľade, patria vdovy/vdovci, rodičia ťažko chorých detí, ľudia so závažnou diagnózou či ľudia po päťdesiatke, ktorí majú relatívne ďaleko do dôchodku. Patria sem aj osamelí rodičia (matky alebo otcovia), ktorí žijú bez partnera v spoločnej domácnosti s jedným dieťaťom či viacerými deťmi a v praxi to znamená, že sú jediným živiteľom neúplnej rodiny. Mať deti je nádherné a niekedy náročné zároveň, a to zvyčajne najmä po finančnej stránke. Počas prvých rokov života dieťaťa vám pomôže niekoľko druhov štátnych sociálnych dávok - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej MPSVR) poskytuje matke/otcovi pri splnení všetkých podmienok jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa, následne materské vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu, ktoré má právo poberať do 34. týždňa života dieťaťa a nakoniec mesačný rodičovský príspevok vyplácaný opäť MPSVR až do dovŕšenia 3. roku života dieťaťa. Od dovŕšeného 3. roku života do maximálne 25. roku života dieťaťa má však jeho matka/otec od MPSVR nárok iba na prídavok na nezaopatrené dieťa, čo momentálne predstavuje sumu 24,34 € mesačne.

Finančne náročnejšie obdobie nastáva s nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia. Ak vám dieťa neprijmú do štátneho zariadenia, budete pravdepodobne odkázaný na súkromné jasle či škôlku. Tá vás napr. v hlavnom meste môže stáť mesačne približne 400 € + stravné. Deti v predškolskom veku však bývajú často choré, pretože ich imunita sa iba buduje. Ak si teda nemôžete dovoliť byť často na OČR, či nemáte poruke flexibilnú babičku, služby opatrovateľky vás môžu vyjsť v priemere 5 € za hodinu.

V roku 2018 bolo na Slovensku 46.386 domácností, v ktorých žije jedno alebo viacero detí iba s jedným z rodičov. Za daný rok bol celkový počet obyvateľov v tomto type domácností 109.907 (podľa Štatistického úradu SR). Ak jeden z rodičov ostane z akéhokoľvek dôvodu bez partnera/partnerky, stáva sa finančná situácia neúplnej rodiny náročnejšia. Okrem toho, že máte nárok na materské v trvaní 37 týždňov (oproti bežným 34), žiadne špeciálne štátne sociálne dávky, ktoré by ste si z titulu svojho sociálneho statusu mohli uplatniť, neexistujú. Výška štátom poskytovaných sociálnych dávok určená rodičovi je jednotná pre všetkých bez ohľadu na rodinnú situáciu. Vytvoriť si za daných okolností finančnú rezervu je teda pre mnohých takmer nemožné. Naopak, mnoho osamelých rodičov horko-ťažko vyjde z jedného mesačného príjmu.

WIFI 6: Čo treba vedieť pri kúpe

S vyše 9 miliardami zariadeniami na celom svete a ich každoročným predpokladaným nárastom o ďalšie 3 miliardy sa Wi-Fi stáva všadeprítomné. Dopyt po pripojení 24 hodín denne, 7 dní v týždni neustále stúpa. V kancelárii sme si osvojili mobilné zariadenia, tablety, notebooky aj iné zariadenia a zamestnanci očakávajú, že budú môcť pracovať kedykoľvek a kdekoľvek. Prístup k internetu sa zmenil na nevyhnutnú súčasť práce aj osobného života.

Väčšina výrobcov Wi-Fi uvádza na trh prístupové body na Wi-Fi už s podporou nového štandardu. Wi-Fi 6 alebo 802.11ax je najnovší štandard bezdrôtových lokálnych sietí WLAN, ktorý prináša zvýšenie efektivity využitia prenosového kanála pomocou technológie OFDMA dlhodobo využívanej v mobilných sieťach. Tam, kde sa predchádzajúce generácie Wi-Fi zameriavali na zvyšovanie prenosových rýchlostí jednotlivých zariadení, je Wi-Fi 6 (označovaná aj HE – High Efficiency), navrhnutá tak, aby okrem zýšenia prenosových rýchlostí priniesla aj efektívnejšie využitie kanála viacerými klientskými zariadeniami a znížila zahltenie pri ich prístupe k prenosovému médiu. V praxi to znamená, že aj veľký počet súčasne komunikujúcich zariadení dostane primeranú konektivitu. Zlepší sa najmä dátová priepustnosť v oblastiach s vysokou hustotou klientských zariadení - v bytových domoch, kancelárskych budovách, na letiskách, konferenciách a podobne. V sieťach postavených čisto na Wi-Fi 6 technológii dôjde v porovnaní s Wi-Fi 5 (802.11ac) až k štvornásobnému zvýšeniu priepustnosti.

Wi-Fi 6 je ďalším kúskom, ktorý zapadá do evolučnej skladačky bezdrôtových sietí. Keď podniky premýšľajú nad kúpou Wi-Fi 6, je dôležité pochopiť, ktoré komponenty sú užitočné a ktoré nie. „Wi-Fi 6 má reálny potenciál pozitívne ovplyvniť nielen siete s vysokou hustotou, ale všetky siete a organizácie. Oproti Wi-Fi 5 prináša spätnú kompatibilitu aj so zariadeniami operujúcimi v pásme 2,4 GHz. Najväčší prínos však bude mať rozhodne pre prostredia postavené čisto na novom štandarde“, uvádza Veronika Marasová. Kedy upgradovať na Wi-Fi 6?
· Ak prevádzkujete bezdrôtové siete s vysokou hustotou klientských zariadení a máte kontrolu aj nad ich obmenou a plánujete v blízkej dobe nákup Wi-Fi 6 zariadení.
· V prípade, že vaše bezdrôtové siete prevádzkujete na štandardoch 802.11a/b/g/n, alebo vaša 802.11ac sieť dovŕšila EoL/EoS (End of Life, End of Support).
· Ak máte rozpočet ktorý potrebujete minúť a chcete sa pripraviť na príchod Wi-Fi 6 klientských zariadení očakávaný koncom 2020.

„Podniky by mali pri nákupe skorých riešení 802.11ax venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu ochrany investícií. Sieťové výrobky, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú, sú založené na tom, čo výrobcovia veria, že bude odrážať ratifikovanú normu. Najlepšie je zabezpečiť, aby produkty uvádzali stav Wi-Fi 6 alebo certifikovaný. Ak vidíte kompatibilný, nemusím platiť, že produkty sú certifikované alianciou Wi-Fi," dodal Perry Correll. Ratifikácia normy 802.11ax sa očakáva začiatkom roku 2020. Presné načasovanie je však stále neisté. Je dôležité poznamenať, že najvýznamnejšie zmeny sa nachádzajú v prvých pozmeňovacích návrhoch.

Bezpečnosť: Chyby zamestnancov

Aj napriek množstvu zautomatizovaných postupov je to stále ľudský faktor, ktorý dokáže jednotlivé procesy v priemysle vystaviť riziku. Chyby spôsobené či už zámerným, alebo neúmyselným konaním zamestnancov tvorili v minulom roku podľa správy Kaspersky Stav kybernetickej bezpečnosti v priemysle až 52 % týchto prípadov. 

Narastajúca zložitosť a náročnosť fungovania priemyselných odvetví si vyžaduje zvýšenú ochranu, ako aj schopnosť poskytovať ju. A hoci je to prioritou takmer každej z firiem, reálne do nej investuje len približne 57 % z nich. Firmy čelia nedostatku IT špecialistov, súčasne si však operátori OT/ICS sietí nie sú úplne vedomí dôsledkov narušenia kyberbezpečnosti. Teda aj to je dôvodom, prečo sú to práve pochybenia zamestnancov, ktoré spôsobujú polovicu všetkých ICS incidentov, akými sú napr. infekcie malvérom, či iné, závažnejšie cielené útoky. 

Až štyri z piatich spoločností (81 %) považujú digitalizáciu operačných sietí za jednu z najdôležitejších úloh v tomto roku. Je to aj tým, že firmy pôsobiace v priemyselných odvetviach sa pripravujú na digitalizáciu priemyselných sietí a prijatie štandardov Industry 4.0. Ale aj napriek všetkým výhodám, ktoré navzájom poprepájaná infraštruktúra prináša, je hlavným rizikom práve kyberbezpečnosť. Dostatočná úroveň ochrany a efektívne výsledky sú dosiahnuteľné jedine vtedy, ak spoločnosti zainvestujú do špecializovaných opatrení a vysokokvalifikovaných odborníkov. Problémom je tiež kumulovanie funkcií. Až v takmer polovici spoločností (45 %) sú zamestnanci zodpovední za IT bezpečnosť, zodpovední taktiež za OT/ICS siete, pričom tieto úlohy kombinujú so svojou ďalšou - inou rovnako zásadnou pracovnou náplňou. A to predstavuje bezpečnostné riziko. Hoci sa prevádzkové a podnikové siete stále viac spájajú, odborníci na oboch stranách môžu mať odlišné prístupy (37 %) a ciele (18 %) v otázkach kyberbezpečnosti, čo môže spôsobovať konflikty v riešeniach.