Výzva: Posledné dni pre výskumno-vývojové centrá

Ešte do 30. augusta 2019 majú firmy a podniky možnosť predkladať svoje projekty v rámci piatich výziev zameraných na strategické priemyselné výskumno-vývojové centrá. Na tieto výzvy je z operačného programu Výskum a inovácie vyčlenených spolu 100 miliónov eur.

 
Výzvy sú rozdelené tematicky do piatich domén: prostriedky pre 21. storočie, Priemysel pre 21. storočie, Zdravé potraviny a životné prostredie, Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel a Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie. Cieľom výziev je podpora nových alebo existujúcich priemyselných výskumno-vývojových centier. Každý subjekt sa bude môcť zúčastniť iba na 1 projekte, či už v pozícii žiadateľa alebo partnera – každý predkladaný projekt bude musieť byť unikátny skladbou žiadateľ/partner/partneri v rámci všetkých 5 výziev. Pre informácie k výzvam je k dispozícii e-mail: info@vyskumnaagentura.sk. Výzvy sú zverejnené na opvai.sk.

Prehľad finančných alokácií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre jednotlivé výzvy (k výške zdrojov EÚ je vyčlenená príslušná výška finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v súlade so Stratégiou financovania Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 – 2020):

Doména Dopravné prostriedky pre 21. storočie	21 900 000 EUR
Doména Priemysel pre 21. storočie	37 400 000 EUR
Doména Zdravé potraviny a životné prostredie	12 500 000 EUR
Doména Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel	16 500 000 EUR
Doména Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie	11 700 000 EUR

Aktuálne: Elektronický občiansky preukaz s čipom

Vláda SR v stredu 21. augusta 2019 schválila návrh nového znenia zákona upravujúceho problematiku občianskych preukazov. Každý občan s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky by tak mal získať do konca roku 2021 elektronický občiansky preukaz s čipom. Odhaduje sa, že do roku 2021 bude potrebné vydať elektronické doklady pre asi 900-tisíc detí do 15 rokov a asi pre 500-tisíc občanov starších ako 65 rokov.

V súvislosti s projektom elektronického zdravotníctva má mať do 31. decembra 2021 každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na našom území občiansky preukaz s čipom ako autentifikačný prostriedok pre prístup k záznamom z elektronickej zdravotnej knižky. V súčasnosti nemajú takýto doklad najmä dve skupiny občanov: občania do 15 rokov, ktorí podľa súčasnej legislatívy nemajú nárok na občiansky preukaz a občania starší ako 65 rokov, ktorí majú občiansky preukaz bez čipu. Navrhuje sa preto, aby sa týmto skupinám občanov vydával občiansky preukaz bez podoby tváre, ktorý bude vizuálne identický so štandardným občianskym preukazom, avšak bez fotografie a podpisu držiteľa, keďže sa bude vydávať z úradnej moci na základe údajov z Registra fyzických osôb (RFO). Tento doklad bude vydávaný automaticky: pri narodení občana, pri udelení štátneho občianstva osobe do 15 rokov a  pri prihlásení sa občana mladšieho ako 15 rokov na trvalý pobyt na našom území.

Občiansky preukaz bez podoby tváre maloletého bude mať platnosť 15 rokov (aby nebolo nutné vymieňať si ho, kým sa nedosiahne vek 15 rokov, pri ktorom už platí povinnosť mať štandardný občiansky preukaz). Na jeho platnosť nebude mať vplyv ani prípadné vydanie štandardného občianskeho preukazu pre dieťa do 15 rokov na účely cestovania, ktorý bude mať kratšiu platnosť (v takom prípade bude môcť byť občan držiteľom oboch dokladov). Nový občiansky preukaz bez podoby tváre sa vydá na požiadanie pri jeho strate alebo odcudzení, pri zmene v ňom zapísaných údajov alebo pri nefunkčnosti elektronického čipu. Ak sa nájde stratený alebo odcudzený občiansky preukaz bez podoby tváre dieťaťa do 15 rokov a jeho zákonný zástupca ešte nepožiadal o vydanie nového, nový doklad bez podoby sa vydá automatizovane.

Ďalšou skupinou sú občania starší ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľmi OP s čipom – tejto skupine občanov sa rovnako ako deťom vydá preukaz bez fotografie a podpisu na základe dát z RFO a zašle sa im na adresu trvalého pobytu. Pri strate či krádeži budú musieť o nový doklad požiadať, v takom prípade im bude bezplatne vydaný štandardný elektronický OP s čipom – teda aj s fotografiou a podpisom.

Trend: Vyššie výdavky na bývanie

Slováci mesačne vynakladajú najviac finančných prostriedkov na bývanie. Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu a plyn zhltnú až vyše štvrtinu z rozpočtu priemernej slovenskej domácnosti. Druhou najnákladnejšou zložkou sú potraviny a nealkoholické nápoje, na ktoré vynakladajú 17 % z celkových výdavkov domácnosti.

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej zvyšujúce sa ceny energií sa podpisujú pod to, že medziročne musia Slováci minúť viac peňazí práve na bývanie. Ročný účet priemernej štvorčlennej rodiny porastie v tomto roku o desiatky eur. Za plyn si priplatí od 11 do 50 eur ročne, za teplo približne 22 eur, elektrina vytiahne z peňaženiek od 7 do 80 eur za rok a drahšia voda zvýši ročné výdavky približne o 9 eur.

Najmenej peňazí sa dáva na vzdelávanie, a to len 2 % z celkových mesačných výdavkov. Podobný trend však možno badať naprieč európskymi krajinami. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najviac míňajú Európania práve na bývanie (24,5 %), nasleduje doprava (13 %) a potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky v reštauráciách a hoteloch (8,8 %) a na rekreáciu a kultúru (8,5 %). Zaujímavosťou je, že na Slovensku výdavky na bývanie zaznamenali v rámci 28 krajín Európskej únie jeden z najvyšších nárastov. Ešte v roku 2007 boli na úrovni 14 %. Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie aj vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku (+ 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %). „Nie je prekvapením, že vzhľadom na životný štýl, práve Španieli míňajú spomedzi krajín EÚ najviac peňazí v reštauráciách a baroch, a to až 15 % z ich celkových mesačných výdavkov. Najmenej je to v Rumunsku, a to necelé 2 %, čo, samozrejme, súvisí s finančnou situáciou v krajine", dopĺňa analytička.

Slovensko.sk: Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti

Zákon o e-Governmente vyžaduje, aby doložka právoplatnosti, resp. vykonateľnosti bola neoddeliteľne spojená s elektronickým úradným dokumentom, ktorého právne skutočnosti osvedčuje. Toto spojenie sa dosiahne tak, že oba dokumenty (aj rozhodnutie aj doložka) sa spoločne podpíšu kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou a pripojí sa k nim kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

Správne vytvárať doložku v zmysle novely zákona o e-Governmente s účinnosťou od 1. augusta 2019 môžu orgány verejnej moci nielen spoločnou autorizáciou, ale aj pripojením celého rozhodnutia do prílohy. V prípade priloženia rozhodnutia do prílohy elektronickej úradnej správy musí byť zároveň v doložke tento elektronický úradný dokument jednoznačne identifikovaný. Pokiaľ elektronický úradný dokument vznikol spoločnou autorizáciou elektronického dokumentu vo formáte PDF s údajmi elektronického formulára, musí byť v prílohe k doložke právoplatnosti pripojený celý pôvodný elektronický úradný dokument, a teda aj súbor obsahujúci všetky časti elektronického úradného dokumentu (napr. ASiC obsahujúci PDF spoločne autorizovaný s údajmi formulára).

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pripravil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá je zverejnená v module elektronických formulárov od 29. marca 2018 s identifikátorom 50349287.DolozkaPravoplatnostiAVykonatelnosti.sk. Formulár doložky je dostupný cez zelené tlačidlo Vyznačiť doložku priamo v odoslaných elektronických úradných správach obsahujúcich elektronické úradné dokumenty, t. j. správy s class EGOV_DOCUMENT (rozhodnutia) a tiež ho môžeme hromadne pridať cez Vytvoriť oznámenie/výzvu, ktoré má každý orgán verejnej moci (OVM) vo svojej elektronickej schránke.

Novinka: Inovácie autobusového dopravcu

Slovak Lines spojil svoj rezervačný systém, nákup na webe či v mobilnej aplikácii a novú webovú stránku do jednej digitálnej platformy. Novinkou budú napríklad notifikácie o prípadných zmenách a meškaní spojov či možnosť rezervácie konkrétnych sedadiel.

Nový systém dopravcu prepája nielen digitálne, ale aj nedigitálne kanály. Predaj cez webstránku a mobilnú aplikáciu je v reálnom čase synchronizovaný s predajom u vodičov, pri pokladniach autobusových staníc či v pobočkách partnerov. Zároveň sa všetky dáta dajú prepojiť s digitálnymi tabuľami na nástupištiach či samoobslužnými kioskami. 

Komplexný systém notifikácií by mal umožniť informovanie o mimoriadnych udalostiach, akými sú meškanie spoja či zmena trasy a odchodu spoja. A čoskoro si zákazníci budú môcť rezervovať konkrétne sedadlá, alebo objednať si doplnkové služby a produkty aj od partnerov Slovak Lines.  Cestujúci by si tak v budúcnosti mohol cez aplikáciu napríklad dokúpiť cestovný lístok na MHD v Bratislave alebo lístky na rôzne mestské atrakcie či večeru v reštaurácii. Z pohľadu firmy je výhodou jednoduchší manažment cestovných poriadkov, liniek, trás a cien a zároveň aj kompletný servis lístkov a transakcií. Súčasťou systému sú aj CRM modul a dispečerský modul.