EU: Až 80 % Slovákov sa cíti byť Európanmi

Slovensko patrí ku krajinám, ktorých obyvatelia dôverujú  Európskej únii (EÚ) menej, než je celoeurópsky priemer, hoci sa za európskych občanov považuje až 80 %. Vyplýva z nového prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky sú podľa Európskej komisie (EK) najlepšie od prieskumu z júna 2014. 

Dôvera občanov k EÚ dosiahla najvyššiu úroveň za päť rokov a zostáva nad úrovňou dôvery k národným vládam alebo parlamentom. Platí to aj pre Slovensko, kde 44 % Slovákov dôveruje EÚ (priemer v EÚ bol 46 %), a 46 % projektu EÚ nedôveruje. Ide však o vyššiu mieru dôvery ako v prípade národných inštitúcií: slovenskému parlamentu dôveruje len 27 % opýtaných (64 % mu nedôveruje) a vládu vníma pozitívne 29 % respondentov (negatívny pohľad má 65 %). Vo všetkých 28 členských krajinách vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 % ľudí. Na Slovensku sa však európskymi občanmi cíti byť až 80 % Slovákov, pričom 77 % opýtaných by sa rado dozvedelo viac o svojich právach občanov EÚ a 63 % tvrdí, že tieto práva pozná.

Väčšina obyvateľov EÚ vníma ako hlavné hrozby súčasnosti migráciu a klimatickú zmenu, Slováci sa tiež boja migrácie (35 %), potom terorizmu (20 %) a trápi ich aj stav verejných financií (18 %). Prevažne pozitívny názor majú na súčasný stav národnej ekonomiky (49 % ju považuje za dobrú, 46 % za zlú). Finančnú situáciu vo vlastnej domácnosti vnímajú z veľkej časti stabilne (60 % svoju finančnú situáciu hodnotí ako dobrú, 34 % ako zlú). Pohľad občanov Slovenska na budúcnosť slovenského hospodárstva sa od minulého roka zmenil k lepšiemu. Štvrtina ľudí si myslí, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepší a 55 %, že zostane stabilná. Na otázku, kde vidia momentálne najväčšie problémy krajiny, Slováci odpovedali, že ide najmä o zvyšovanie cien a životných nákladov (37 %), situáciu v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení (36 %) a hospodársku situáciu (17 %).

V priemere 81 % Európanov podporuje voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ, na Slovensku tieto slobody uznáva 82 % respondentov. Celkom sa 77 % Slovákov vyjadrilo v prospech spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ a jednotnej meny euro. Za najpozitívnejší prínos EÚ považujú Slováci voľný pohyb a spoločnú menu (41 %) a potom mier v Európe (40 %).

Trend: Digitálne zdravotníctvo

Starnutie a nárast počtu obyvateľstva, väčší výskyt chronických chorôb a rozvoj drahých inovatívnych digitálnych technológií spôsobuje zvýšený dopyt po zdravotnej starostlivosti spojený s rastom výdavkov.

Globálna štúdia spoločnosti Deloitte Prognózy v zdravotnej starostlivosti: Formovanie budúcnosti (2019 Global Health Care Outlook: Shaping the future) predpokladá, že výdavky na zdravotnú starostlivosť budú v rokoch 2018 až 2022 celosvetovo stúpať s ročnou mierou vo výške 5,4 %. Ide o značný nárast oproti 2,9 % z rokov 2013 až 2017. Aby sa systémy zdravotnej starostlivosti prispôsobili tejto zmene, musia prejsť inováciami a prijať nové obchodné modely, modely poskytovania starostlivosti a modely riadenia rizika. To môže potenciálne znížiť náklady, zlepšiť kvalitu, ako aj prístupnosť a cenovú dostupnosť.

Zmena systému prinesie nové potreby a požiadavky spotrebiteľov, ktorí budú mať od zdravotnej starostlivosti vysoké očakávania. Dôležitým krokom bude využitie digitálnych technológií (napríklad nositeľné monitorovacie a fitnes zariadenia), ktoré pomôžu jednotlivcom robiť informované rozhodnutia ohľadom svojho zdravia a zlepšia tak ich angažovanosť.

Starnúca pracovná sila, rastúci dopyt po službách zdravotnej starostlivosti a skracovanie ordinačných hodín všeobecných lekárov spôsobujú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v rozvinutých krajinách aj rozvojových ekonomikách. Na problémy súvisiace s talentom sa tiež dajú využiť možnosti podporované technológiami. Vyriešiť deficit zamestnancov dokážu v krátkej dobe, čím sa vytvoria základy udržateľnej budúcnosti.

NKÚ: Slovensko zrejme nesplní európske záväzky v oblasti zmeny klímy a energetiky

Členské krajiny Európskej únie (EÚ) si stanovili záväzky, ktoré majú prispieť k zníženiu skleníkových plynov, zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie na jej celkovej spotrebe, ale tiež k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Základné národné ciele Slovenska vychádzajú z klimatickej a energetickej politiky EÚ s termínom splnenia do roku 2020. Národný kontrolný úrad (NKÚ) preveril, aké kroky realizujú zodpovedné ministerstvá v jednotlivých oblastiach a upozorňuje na riziko nesplnenia záväzného slovenského cieľa - dosiahnutie 14% podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej národnej spotrebe. Rezervy vidia kontrolóri tiež v podpore elektromobility či pri výrobe pokročilých biopalív, kde tiež hrozí nesplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ.

Európsky akčný plán pre energetiku obsahuje slovenský záväzok zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe o 20%. Kým v roku 2005 bol na Slovensku tento podiel na úrovni 6,7%, tak v roku 2020 by to už malo byť 14%. V ostatných dvoch rokoch bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe, čo indikuje riziko nesplnenia slovenského záväzku. NKÚ pri tejto téme upozorňuje tiež na vysoké výkupné ceny, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov a premietajú sa do ceny elektriny pre každého konečného spotrebiteľa. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny z obnoviteľných zdrojov takmer 431 eur/MWh, postupne klesala až sa v roku 2018 dostala na úroveň 85 eur/MWh. Pozitívne je možné hodnotiť národný projekt Zelená domácnosť, prostredníctvom ktorého bolo podporených 3 675 fotovoltických panelov na rodinných a bytových domoch. Projekt bol podporený nielen zo štátnymi prostriedkami, ale aj zdrojmi EÚ vo výške 45 mil. eur.

Jedným z nástrojov podporujúcich zníženie skleníkových plynov je podpora trhu s alternatívnymi palivami. Slovensko najvýraznejšie zaostáva pri využívaní vodíka ako alternatívneho paliva. V ostatných rokoch nebola vybudovaná žiadna verejne prístupná vodíková stanica a nebola poskytnutá ani takto smerovaná žiadna štátna podpora. Systém podpory alternatívnych palív podľa kontrolného úradu nemotivuje prípadných aktérov a vážnym ukazovateľom je skutočnosť, že štát neposkytol žiadnu cielenú podporu pre predaj vozidiel s pohonom CNG (stlačený zemný plyn), LNG (skvapalnený zemný plyn) či LPG (skvapalnený ropný plyn). Daňové úľavy, zavedenie zníženej sadzby spotrebnej dane z motorových vozidiel a zníženie registračného poplatku za prihlásenie vozidla do evidencie boli stimulom, ktorý len mierne podporilo nákup vozidiel s alternatívnym pohonom, ale nepremietol sa do zvýšenia spotreby alternatívnych palív. V roku 2015 bola 50% sadzba dane z motorových vozidiel uplatnená v 2 463 prípadoch, v roku 2018 to vzrástlo na 5638, podiel vozidiel s alternatívnym pohonom na celkovom počte áut však zostáva zanedbateľný, t. j. 0,75%. NKÚ pozitívne hodnotí poskytovanie štátnych dotácii pre miestnu a krajskú samosprávu, ktoré sú viazané na nákup a využívanie elektromobilov. Podporné vládne nástroje sa prejavili v náraste počtu vozidiel s elektrickým pohonom, pričom v roku 2015 bolo registrovaných len 188 áut na elektrický pohon, v roku 2017 to už bolo 2 178 vozidiel.

Klimaticko-energetická politika patrí v Slovenských podmienkach do pôsobnosti viacerých ministerstiev. Rezort hospodárstva zodpovedá za energetiku a energetickú účinnosť, garantuje preklápanie európskej legislatívy do národných právnych predpisov a pri príprave kľúčových stratégii, koncepcií primárne spolupracuje s ministerstvom životného prostredia či rezortom dopravy. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje vládu na existujúce rezervy pri aktívnej koordinácii dotknutých ministerstiev zo strany jedného, zodpovedného rezortu. Poukazuje tiež na skutočnosť, že v ostatných štyroch rokoch nebola vykonaná žiadna cielená kontrola, tematický vládny audit, ktorý by bol zameraný na plnenie cieľov a opatrení prijatých v oblasti zmeny klímy a energetiky.

Produktivita práce: Rastie s vekom

Nie tridsiatnici, ale štyridsiatnici (a z našich skúseností aj päťdesiatnici) prinášajú maximum pracovnej produktivity. Vďaka tomuto faktu sa napríklad podarilo rásť ekonomike USA v rokoch 1980 až 2000. Podľa analytikov spoločnosti Euler Hermes aj Európa vrátane Slovenska dokazuje, že produktivita s vekom neklesá, ale naopak stúpa.

Žijeme v období masívnych technologických zmien, takže by sa mohlo zdať, že globálna ekonomika je vo svojom najviac digitálnom a efektívnom období a že súčasná pracovná sila je najproduktívnejšia. Napriek tomu ale tempo rastu produktivity práce v Európe v posledných desaťročiach naznačuje opak. Štúdia Euler Hermes odhalila, že z dlhodobého porovnania existuje jasný rozdiel medzi východom a západom, kde krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska evidujú výraznejší rast produktivity. Dôvodom je, že po páde komunizmu postupne došlo k integrácií týchto trhov do európskych štruktúr a pozitívny technologický šok. „Aj keď sa berie do úvahy len posledných desať rokov, väčšina krajín strednej a východnej Európy sa stále môže pochváliť vyšším rastom produktivity v porovnaní so západnými krajinami, hoci rozdiely sa už zmenšili“, uviedol Peter Mucina.

Odborníci z Euler Hermes zdôrazňujú, že jedným často prehliadaným faktorom ovplyvňujúcim produktivitu práce býva veková štruktúra pracovnej sily, a práve tá hrá dôležitú rolu. „Existuje štatisticky významná a pozitívna korelácia medzi podielom pracovníkov vo veku 40 až 49 rokov a produktivitou práce. Pre Európu ako celok platí, že vyšší podiel tridsiatnikov a štyridsiatnikov zvyšuje rast produktivity, ak izolujeme efekt starnutia“, dopĺňa Peter Mucina. Demografický vývoj v 27 sledovaných európskych krajinách je príliš rozdielny, aby umožnil jednu predikciu rastu produktivity v celej Európe. Neexistuje žiadna krajina, ktorá by bola len na pozitívnej strane, ale niektoré odhady trendu sú vidieť Demografickými „víťazmi“ sú severnejšie krajiny, ale aj Nemecko, kde sa bude podiel 30-49 ročných ľudí v nasledujúcej dekáde zvyšovať. Podobný trend má nastať v Dánsku, Belgicku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. Štúdia Euler Hermes na druhej strane ukazuje, že nárast produktivity v strednej a východnej Európe sa môže skončiť aj vďaka poklesu počtu pracovníkov vo veku 30-49 rokov kvôli ich prebiehajúcej migrácii na západ, pričom to pocítia hlavne Česká republika a Maďarsko. Slovensko by malo byť zasiahnuté menej, ale tiež sa v nasledujúcej dekáde prejaví pokles pracovníkov vo veku 30-49 rokov.

Aktuálne: Google umožní inštalvať do Androidu aj iné vyhľadávače

Google chce umožniť konkurentom zaplatiť za to, aby si používatelia pri nastavovaní zariadenia s operačným systémom Android mohli vybrať ich vyhľadávač. Ide o riešenie ako reakciu na výčitky Európskej komisie (EK) pre nečestnú súťaž. Spoločnosti bola udelená pokuta 4,34 miliardy eur pre predinštalovaný vyhľadávač Google bez akejkoľvek alternatívy pre zákazníka.

Od začiatku budúceho roka budú mať používatelia v Európe možnosť zvoliť si medzi Google a tromi ďalšími vyhľadávačmi. O tom, ktorí traja to budú, rozhodne aukcia s uzatvorenými ponukami. Zoznam štyroch vyhľadávačov bude vytvorený podľa princípu náhody. Aukcie sa budú konať raz ročne v každej členskej krajine. Spoločnosti majú v ponuke uviesť cenu, ktorú sú ochotné zaplatiť vždy vtedy, keď sa používateľ rozhodne pre ich službu. Mesačne dostanú od Google faktúru, ktorú však uhradia až vtedy, keď si používatelia zvolia ich službu. Aukcia je podľa Google čestná a objektívna metóda na určenie toho, ktoré vyhľadávače sa zobrazia na displeji. Poskytovatelia vyhľadávacích služieb môžu sami rozhodnúť, akú hodnotu pre nich má miesto v zozname, ktorý sa však bude zobrazovať iba v zariadeniach s predinštalovaným vyhľadávačom Google. 

Európska komisia je spokojná s tým, že Google prisľúbil konkurencii možnosť predinštalovať svoje služby do mobilných telefónov. Predtým to totiž nebolo vôbec možné. EK zároveň zdôraznila, že bude pozorne sledovať spôsob realizácie tohto riešenia, ako aj reakcie ostatných trhových hráčov na celý proces.