Žiadne vedecké bádanie sa nezaobíde bez prirodzenej zvedavosti a rovnako vedecké poznatky obvykle vzbudzujú pozornosť. Podľa prieskumu technologickej spoločnosti 3M väčšinu ľudí veda zaujíma, aj keď s pribúdajúcim vekom tento záujem mierne klesá. Celosvetovo prejavuje o vedecké témy najväčší záujem veková kategória medzi 18 a 34 rokov, v ktorej sa ponúka súvislosť s ešte prebiehajúcim, alebo v blízkej minulosti ukončeným univerzitným vzdelávaním. Výsledky zo strednej Európy sú odlišné. Reputácia vedy medzi vekovou skupinou vysokoškolákov a doktorandov je tiež silná, ale ešte viac vede fandia ľudia v strednom veku (35 až 50 rokov, 87 %). Prieskum priniesol ešte jeden zaujímavý poznatok. Skoro polovica ľudí verí iba tým vedeckým tvrdeniam, ktoré sú v súlade s ich presvedčením. Viac ako tretina ľudí, či už vedcom fandia alebo nie, je k ich záverom skeptická. Najčastejšie uvádzaným dôvodom je to, že existuje rad vedeckých poznatkov, ktoré sa navzájom vyvracajú, alebo prostý fakt, že ľudia nedôverujú veciam, ktorým nerozumejú.
Ľudia vidia vo vede nádej pre riešenie súčasných globálnych problémov, hlavne v otázkach životného prostredia. Najvýraznejšiu podporu má ale veda v oblasti medicíny. Spolu 64 % dopytovaných napríklad predpokladá, že vedci vynájdu liek na chronické choroby, ako je rakovina, ešte v priebehu ich života. Na druhej strane je vidieť, že sú oblasti, kam ľudia vedu ešte púšťať nechcú. Napríklad 79 % dopytovaných by uprednostnilo ako asistenta človeka pred robotickým asistentom. Viac ako tretina respondentov (36 %) ale tiež tvrdí, že keby veda neexistovala, ich život by sa nijako nezmenil. Málokto si však uvedomuje, že s výsledkami vedeckých poznatkov sa stretávame v každodennom živote. Či už to sú napríklad samolepiace bločky v kancelárii, náplasti v domácej lekárničke, fonendoskop na krku lekára alebo materiály v dopravných prostriedkoch, veda je všade okolo nás.
Medzi Stredoeurópanmi panuje presvedčenie, že najdôležitejšou vlastnosťou k úspešnej vedeckej kariére je inteligencia a že práca vedca je určená iba pre géniov. Vo svete sa ale ešte väčší význam prikladá zvedavosti. Tak či tak vedci majú vo verejnosti rešpekt. Možno aj preto si vyjadrenia vedcov k odborným témam udržiavajú väčšiu kredibilitu ako názory priateľov, rodiny a kolegov alebo sprostredkované informácie na sociálnych sieťach. V každom prípade, aspoň základné povedomie o vede by mal mať podľa 88 % respondentov úplne každý, bez ohľadu na to, akú prácu vykonáva. Typickou profesiou, ktorá vyžaduje technické vzdelanie a porozumenie vede, je podľa 80 % ľudí
kozmonaut, prípadne tiež elektrikár alebo mechanik (50 %). V strednej Európe ľudia tiež majú vysoké nároky na odborné znalosti bankárov (48 %).
Prieskum 3M okrem iného odhalil:
. 27 % dopytovaných by sa radšej vzdalo sexu ako svojho smartfónu.
. 15 % dopytovaných by radšej oslovilo 5 000 nových sledovateľov na sociálnych sieťach, ako by získali 5 naozajstných priateľov.
. 45 % dopytovaných verí iba tým vedeckým poznatkom, ktoré sú v súlade s ich vlastným presvedčením.
. Keby sa ľudia (58 % celosvetovo a 43 % v strednej Európe) mohli vrátiť v čase, zvolili by si kariéru súvisiacu s vedou.
. Skoro tretina respondentov po celom svete uviedla, že sa na vedeckú kariéru nedala preto, že dostatočne neštudovala. V strednej Európe 35 % ľudí uviedlo, že si nepripadali dosť múdri.
. Medzi predmety, ktoré v škole respondentom veľmi nešli, hrá celosvetovo prím hlavne matematika (26 %), v strednej Európe to sú prírodné vedy (25 %).
