utorok 30. júla 2019

EU: Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Európska komisia prijala oznámenie a štyri správy, ktoré pomôžu európskym a vnútroštátnym orgánom lepšie zvládať riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Smernice je nutné implementovať v plnej miere, a zároveň sa poukazuje aj na potrebu doriešiť viacero štrukturálnych nedostatkov, ktoré sprevádzajú vykonávanie pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Oznámenie Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu poskytuje prehľad štyroch správ. Nadnárodná správa o posudzovaní rizík obsahuje aktualizáciu odvetvových rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu (od roku 2017 Európska komisia prijíma túto správu každé dva roky). Stále pretrvávajú niektoré horizontálne nedostatky, najmä pokiaľ ide o anonymné výrobky, identifikáciu konečných užívateľov výhod a nové neregulované výrobky, ako sú virtuálne aktíva. Niektoré z nich sa budú riešiť prostredníctvom nadchádzajúcej transpozície piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Členské štáty ešte pritom ešte v plnej miere netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. V správe o posúdení nedávnych ostro sledovaných prípadov prania špinavých peňazí vo finančnom sektore a v správach o finančných spravodajských jednotkách a vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa analyzujú nedostatky súčasného dohľadu a spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ale zároveň sa navrhujú spôsoby ich riešenia. 

Ukazuje sa, že:
- Banky vo viacerých analyzovaných prípadoch v skutočnosti nedodržiavali, alebo niekedy vôbec nesplnili požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí. Nemali zavedené riadne vnútorné mechanizmy na predchádzanie praniu špinavých peňazí a nezosúladili svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, keď mali riskantné obchodné modely. Zo zistení takisto vyplynulo, že medzi týmito politikami chýbala dostatočná koordinácia buď na úrovni jednotlivých subjektov, alebo na úrovni skupiny.

- Vnútroštátne orgány reagovali veľmi rozdielne, pokiaľ ide o včasnosť a účinnosť ich opatrení v oblasti dohľadu. Z hľadiska stanovovania priorít, zdrojov, odborných znalostí a dostupných nástrojov boli zistené značné rozdiely. Najmä v otázkach dohľadu nad bankovou skupinou mali orgány dohľadu sklony k tomu, že sa príliš spoliehali na rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí hostiteľských členských štátov, čo narúšalo účinnosť opatrení v oblasti dohľadu v cezhraničných prípadoch na úrovni EÚ. Rozdelenie zodpovedností navyše viedlo k tomu, že spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí, orgánmi prudenciálneho dohľadu, finančnými spravodajskými jednotkami a orgánmi presadzovania práva nebola účinná.

- Niektoré finančné spravodajské jednotky nie sú vzhľadom na svoj odlišný status, právomoci a organizáciu schopné získať prístup k relevantným informáciám (finančným a administratívnym informáciám a informáciám týkajúcim sa presadzovania práva) ani si ich vymieňať.

- Výmena informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami je naďalej nedostatočná a často je príliš pomalá.

- Nástroje IT: Finančné spravodajské jednotky navyše niekedy nemajú ani vhodné nástroje IT, aby dokázali účinne importovať a exportovať informácie do/zo siete FIU.net.

- Obmedzený rozsah pôsobnosti platformy finančných spravodajských jednotiek v EÚ, ktorá nemôže vydávať právne záväzné vzory, usmernenia a normy.

V správe o vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa uvádza niekoľko prvkov, ktoré treba zvážiť v prípade prepojenia registrov bankových účtov a systémov vyhľadávania údajov. Komisia navrhuje, že takýto systém by mohol byť prípadne decentralizovaným systémom so spoločnou platformou na úrovni EÚ. Na účely dosiahnutia takéhoto vzájomného prepojenia by bolo potrebné legislatívne opatrenie, ktoré by sa prijalo po konzultácii s vládami členských štátov, finančnými spravodajskými jednotkami, orgánmi presadzovania práva a úradmi pre vyhľadávanie majetku.

Radíme: Ako si nepoškodiť sluch

Časté a hlasné počúvanie hudby cez slúchadlá môže byť rizikové. Stanoviť bezpečný limit z hľadiska hlasitosti a dĺžky počúvania je podľa odborníkov veľmi ťažké, hlavne vzhľadom na veľa pôsobiacich faktorov. Okrem typu a kvality slúchadiel ide aj o interindividuálne rozdiely v citlivosti jedincov na hluk, čo je dané fyziológiou človeka, zmenami po prekonaných zápalových a iných ochoreniach, či ďalšími spolupôsobiacimi faktormi. 

Sluch je druhým najdôležitejším zmyslom po zraku. Umožňuje vnímať zvuky, dorozumievať sa a orientovať sa v priestore. Sluchový orgán je zložitý, a preto aj veľmi citlivý na vnútorné aj vonkajšie podnety, hlavne na hluk. Ten je z medicínskeho hľadiska škodlivý nadmernou intenzitou. Ako uviedla Jarmila Beláková z banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), jedna zo štúdií napríklad preukázala, že ženy v porovnaní s mužmi vnímajú hlasnejšiu hudbu ako viac nebezpečnú. Taktiež u mladých ľudí, u ktorých hlasná hudba vyvolala dočasný tinitus, teda vnímané bzučanie, zvonenie a iné zvuky bez vonkajšej príčiny, sa posudzuje hlasná hudba ako viac riziková na rozdiel od jedincov, ktorí tento problém nezaznamenali. Vo všeobecnosti platí, že počúvanie hudby do 80 decibelov možno z hľadiska sluchu považovať za bezpečné. Zdravotné riziká vznikajú pri hudbe hlasnejšej ako 80 dB. Hranica zdravotného rizika závisí od intenzity hluku a času vystavenia. „V záujme nezvyšovania expozície, každý vzostup o tri decibely musí byť kompenzovaný skrátením času počúvania na polovicu. Napríklad expozícia 80 decibelov počas jednej hodiny za deň je ekvivalentná 83 decibelom počas 30 minút za deň, alebo 86 decibelov počas 15 minút za deň - za predpokladu, že tieto expozície zvuku sa opakujú počas dlhého obdobia. Zjednodušene povedané - pri dlhom a častom počúvaní hlasnej hudby zo slúchadiel riskuje človek, že si poškodí sluch“, upozorňuje J. Beláková.

Podľa odborníkov dočasné poškodenie sluchu môže pri opakovanom intenzívnom zaťažovaní vyústiť do jeho trvalého poškodenia. Okrem sluchových účinkov, ktoré sa prejavujú po dlhodobom vystavení hluku o intenzite 85 decibelov a viac, existujú závažné mimosluchové účinky hluku pri nižších hladinách intenzity hluku spôsobené neurovegetatívnym dráždením, vyvolávaním stresu s následnými zmenami na zdravotnom stave. Pri dlhodobom vystavení hluku sú najviac časté bolesti hlavy, poruchy sústredenia sa, zhoršenie pamäti, bolesti žalúdka, zvýšenie tlaku krvi. 

Aký typ slúchadiel používať? Kvalita osobných slúchadiel sa výrazne líši podľa výrobcov. Zaťaženie zvukom záleží od spôsobu založenia slúchadiel samotným poslucháčom, alebo od hĺbky vloženia vkladacích slúchadiel do zvukovodu a od ich charakteristík. Zaťaženie hlukom závisí však najmä od intenzity hluku a od výšky tónov. Platí, že čím je menšie slúchadlo, tým je väčšie množstvo zvukovej energie prenášané na príslušný objem zariadenia. „Podľa zahraničných štúdií bolo preukázané, že vkladacie slúchadlá do zvukovodu produkujú zvukový výkon, ktorý je o sedem až deväť decibelov väčší, ako zo štandardných vonkajších slúchadiel. Pre ochranu, čiastočnej či trvalej strate sluchu sa preto odporúča, aby bol obmedzený výkon osobných prehrávačov na 90 decibelov, čím by sa limitovalo riziko poškodenia sluchu“, dodala J. Beláková.

pondelok 29. júla 2019

Trend: Malvér známy ako „zlodej hesiel"

Malvér zameraný na zber digitálnych údajov spotrebiteľov zaznamenal tento rok výrazný nárast. Podľa údajov spoločnosti Kaspersky dosiahol počet napadnutých používateľov iba v prvom polroku  940.000, čo je o polovicu viac v porovnaní so 600.000 obeťami v rovnakom období v roku 2018.

Password Stealing Ware (PSW) je hlavnou zbraňou v súbore nástrojov kybernetických zločincov, ktorý narúša súkromie používateľov. Tento škodlivý typ softvéru zachytáva údaje priamo z webových prehliadačov používateľov pomocou rôznych metód. Často sú tieto informácie citlivé a obsahujú prístupové údaje k online účtom, ako aj finančné informácie,  napríklad uložené heslá, údaje automatického dopĺňania či údaje o platobnej karte. Niektoré rodiny tohto typu škodlivého softvéru sú navyše určené na krádež súborov prehliadača cookies, súborov používateľov z konkrétneho umiestnenia (napríklad na pracovnej ploche používateľa), ako aj súborov aplikácií, (napríklad služieb na posielanie správ).

Počas posledných šiestich mesiacov Kaspersky zistil vysokú úroveň aktivity malvéru v Európe a Ázii. Najčastejšie sa zameriaval na používateľov v Rusku, Indii, Brazílii, Nemecku a USA. Jedným z najrozšírenejších trojanov tohto typu, tzv. stealerov, bol multifunkčný Azorult, ktorý bol identifikovaný na počítačoch viac ako 25 % všetkých používateľov, ktorí sa v skúmanom období stretli s malvérom typu Trojan-PSW. Podľa bezpečnostného experta Alexandra Eremina sú moderní spotrebitelia čoraz aktívnejší online a pochopiteľne sa v mnohých ohľadoch spoliehajú na internet, ktorý im pomáha s každodennými úlohami. Ich digitálne profily obsahujú stále viac a viac dát, ktoré sa dajú mnohými spôsobmi speňažiť, čo robí z nich lukratívny cieľ pre zločincov. Bezpečným ukladaním hesiel a poverení môžu spotrebitelia využívať svoje obľúbené online služby bez obáv, že ich informácie budú vystavené riziku.

EU: Upozornenia na neplnenie povinností

Európska komisia podniká právne kroky voči členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva Európskej únie (EÚ). Patrí k nim aj Slovensko.

Cieľom  rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych odvetví a oblastí politiky EÚ, je zaistiť riadne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov. Komisia okrem toho ukončuje konanie v 146 prípadoch, v ktorých sa problémy týkajúce sa dotknutých členských štátov vyriešili bez toho, aby musela v konaní pokračovať.

Slovensko je dotknuté v nasledujúcich oblastiach:
· Digitálny jednotný trh - oneskorenie s transpozíciou nariadenia EÚ o geografickom blokovaní do vnútroštátneho práva.

· Energetická efektívnosť - transpozícia pravidiel EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do vnútroštátneho práva a ich riadne vykonávanie.

· Udržateľné biopalivá – neúplná transpozícia pravidiel EÚ, ktorými sa posilňuje udržateľnosť biopalív.

· Ochrana prírody - výzva Európskej komisie na rozšírenie slovenskej sústavy Natura 2000 a dodržiavanie povinností, ktoré vyplývajú zo smernice o biotopoch.

· Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP – transpozícia nových pravidiel EÚ týkajúcich sa strelných zbraní do vnútroštátnych právnych predpisov, neoznámenie transpozičných opatrení.

· Ochrana detí – nevykonávanie pravidiel EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii.

· Cestná doprava – nezmodernizovanie prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov cestných dopravcov s novou verziou európskych registrov podnikov cestnej dopravy.

Radíme: Ako sa nenakaziť salmonelózou

Jún, júl a august sú obdobím s najvyšším počtom ochorení na salmonelózu. Podľa Úradu verejného zdravotníctva sú ich zdrojom kontaminované suroviny, nedodržanie správnej technológie, ale aj zlé skladovanie surovín a hotových pokrmov.  

Príčinou môže byť aj mäso pripravené na grile. Pri grilovaní mäso nakrájajte na tenšie plátky alebo menšie kúsky a naklepte ho, odstráňte z neho kožu aj tuk a pečte ho na hliníkovej fólii. Grilujte pri miernejšej teplote tak, aby bolo mäso menej spálené na povrchu, ale prepečené aj v strednej časti. Zažívacie ťažkosti môžu spôsobiť aj nedostatočne tepelne upravené potraviny. Okrem dodržiavania osobnej hygieny treba pri grilovaní používať čisté náčinie a utierky, myslieť na ochranu jedál pred hmyzom a pokrm skonzumovať čo najskôr.

Ochorenia prenášané potravinami postihujú najmä tráviaci systém. Najčastejšie spôsobujú hnačky, bolesti brucha, zvracanie, niekedy aj vysokú teplotu. V niektorých prípadoch môžu mať komplikovaný priebeh. Najčastejšie ich vyvolávajú baktérie prežívajúce v potravinách, ktoré nie sú dostatočne tepelne spracované, alebo sú nesprávne uskladňované. Ide najmä o mäso a mäsové výrobky, vajcia alebo výrobky z nich a tepelne nespracované mliečne výrobky. Kontaminované však môžu byť aj iné druhy potravín, napríklad nedostatočne umytá zelenina a ovocie.