Internet: Nedostatočná kapacita

Rastúce toky v komunikáciách, aplikáciách a cloudových službách nútia firmy hľadať nové riešenia. Až 37 % slovenských a českých firiem aktuálne pociťuje nedostatok internetovej kapacity.

Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými malými a stredne veľkými spoločnosťami (SMB) viac ako tretinu trápi nedostatočná kapacita internetového pripojenia. Na vine je predovšetkým rastúca spotreba internetovej šírky pásma zo strany podnikových komunikačných riešení, najrôznejších desktopových a mobilných aplikácií a cloudových služieb.

Stále viac malých a stredných spoločností využíva množstvo cloudových aplikácií typu Office 365 či SalesForce a konferenčné riešenia na báze IP, ako sú napríklad Skype, Zoom alebo WebEx. Nedostatočná kapacita hlavne v špičkách má potom za následok výpadky kritických aplikácií a zníženie kvality či prerušenie komunikačných prenosov. Namiesto posilňovania podnikovej priepustnosti sa stále viac firiem snaží optimalizovať existujúce kapacity prostredníctvom prioritizácie internetových tokov vo firemných sieťach.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- Lokálne SMB podniky väčšinou využívajú firemné internetové pripojenie do 100 Mbit/s (79 %), ďalších 18 % využíva rýchlosť 100 – 500 Mbit/s a iba 3 % využíva rýchlosti vyššie než 500 Mbit/s.
- Podľa 3 % spoločností je ich kapacita predimenzovaná, pre 60 % nastavená adekvátne, v 34 % firiem nepostačuje v špičkách a pre 3 % nepostačuje chronicky.
- Priemerná SMB spoločnosť dnes využíva v priemere 15 firemných aplikácií, pričom ich počet a nároky na internetové pripojenie neustále rastú.

EU: Cestovanie láka

Takmer každý z nás vo svojom voľnom čase rád cestuje a spoznáva okolité alebo aj vzdialenejšie krajiny, či už za účelom oddychu, návštevy rodiny či známych, pobytu pri mori, turistiky, alebo jednoducho len z túžby spoznávania nových miest. V jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) je úroveň finančných príjmov rôzna, a preto sú aj výrazné rozdiely medzi priemernými výdavkami na jeden výlet. Analýzu pripravila Poštová banka.

Podľa údajov z Eurostatu za rok 2017 aspoň raz vycestovalo 62 % obyvateľstva Európskej únie. Zo všetkých krajín únie boli najscestovanejšími Fíni - 9 z 10 obyvateľov strávilo pár dní na dovolenke mimo svojho domova. Vysoký podiel obyvateľov absolvujúcich aspoň jeden výlet za rok mali aj Holanďania (86 %), Švédi, Česi a Luxemburčania (81 až 82 %). Naopak najmenej cestujúcich za oddychom bolo v Rumunsku (27 %), Bulharsku (35 %) a Grécku (39 %). Podiel Slovákov, ktorí boli minimálne na jednej dovolenke, bol ešte vyšší než priemer únie (70 % vs. 62 %). Slovensko má spomedzi krajín EÚ najväčšie zastúpenie cestujúcich (až štvrtina) vo vekovej kategórii 35 až 44 rokov, ktorá je celkovo najbežnejšou vekovou kategóriou v únii. Najviac ľudí v dôchodkovom veku, teda obyvateľov nad 65 rokov užívajúcich si oddych (viac ako štvrtina obyvateľstva), je vo Švédsku, Francúzsku, Fínsku, Nemecku a Dánsku. 

V ktorých krajinách únie nájdeme najväčších cestovateľov? Na vrchole tohto rebríčka boli opäť Fíni, ktorým šliapali na päty Švédi. Každý obyvateľ z týchto krajín totižto absolvoval v priemere až 8 výletov za rok. Zatiaľ čo Fíni preferovali kratšie dovolenky, cca 3-4 noci, tak Švédi si dopriali v priemere o 2 noci viac. Dáni na tretej priečke uzavreli rebríček trojice najväčších cestovateľov (7 výletov za rok zhruba na 4 noci). Priemer za úniu ako celok boli 4 výlety za rok na 5 nocí. Slováci si vyrazili v priemere za celý rok 2017 na dovolenku či výlet trikrát a strávili tam 4 až 5 nocí. Najmenej cestovali Gréci, na ktorých pripadli 1 až 2 výlety za rok, no tí keď si už dopriali výlet, tak aspoň na 10 nocí, čo bol najvyšší priemer prenocovaní v únii. 

Aké boli priemerné výdavky prepočítané na jeden výlet v jednotlivých krajinách? Najviac boli ochotní utratiť za jeden trip Švédi (takmer 780 EUR) a Luxemburčania (762 EUR). Viac ako 600 EUR minuli aj obyvatelia Rakúska, Malty a Dánska. Priemer v únii ako celku bol 382 EUR. Slováci zaplatili za jednu dovolenku v priemere 247 EUR. Obyvatelia ostatných krajín V4 dali za výlet menej peňazí ako my. Najmenej z tohto zoskupenia a aj celkovo v únii minuli Česi a Rumuni (cca 135 EUR). 

Medzi top 3 destinácie Slovákov v roku 2017 patrila v prvom rade naša domovina. No v rámci V4 sme najmenej verní svojej krajine. Vyše polovica našincov navštívila nejakú časť Slovenska, kde strávila v priemere predĺžený víkend (3 noci), pričom jedna noc ich stála zhruba 43 EUR. Druhou najobľúbenejšou krajinou Slovákov bola blízka Česká republika. Tú si prišlo pozrieť 7,4 % Slovákov, pričom tu strávili v priemere 3 až 4 noci a cena za noc bola porovnateľná ako u nás (48 EUR). No a tretia priečka patrí našej obľúbenej prímorskej krajine, Chorvátsku, kam smerovali kroky takmer 7 % Slovákov. More sme si tam užívali 7 až 8 nocí, no za noc sme zaplatili takmer dvojnásobok toho čo u nás (79 EUR).

Patrí aj naša krajina medzi niekoho obľúbené destinácie? Naši českí bratia majú podobné preferencie, čo sa týka cestovania, ako my. Najradšej chodia na predĺžené víkendy (3-4 noci) v rámci svojej domoviny (takmer 70 %), kde za noc minú len 21 EUR, čiže polovicu toho čo my. Ak cestujú za hranice svojej krajiny, tak najčastejšie do Chorvátska (5 % Čechov) na 8 až 9 nocí a za noc tam nechajú necelých 50 EUR. A TOP3, Čechmi najnavštevovanejších krajín, uzatvára Slovensko, ktoré navštívilo 3,8 % Čechov v priemere na 4 noci a za noc u nás minuli priemerne 44 EUR. Aj Poliaci majú najradšej krásy svojej krajiny, navštívilo ju 64 % domácich v priemere na 5 nocí. No medzi ich obľúbené krajiny patrí aj Nemecko a Veľká Británia, kde v priemere strávili 12-15 dní. Aj Maďari najčastejšie chodia na výlety v rámci svojej krajiny (54 %), a to v priemere na 3 noci. Aj ich obľúbenou krajinou je Nemecko, a tiež radi navštevujú susedné Rakúsko. Slovensko nepatrí medzi TOP destinácie Poliakov, Maďarov ani Rakúšanov. Kam najradšej chodia Rakúšania? Iba tretina domácich si spravila výlet v rámci svojej domoviny, kde strávili v priemere 3 noci. Ich obľúbenými destináciami sú Taliansko a Chorvátsko, kde pravdepodobne vyrazili za pobytom pri mori. Do Talianska sa vybralo 10,5 % Rakúšanov na týždennú dovolenku (5-6 nocí), pričom za noc tam nechali až 137 EUR. Do Chorvátska cestovalo 8,5 % Rakúšanov na približne 7 nocí, pričom noc ich vyšla takmer 100 EUR. Podľa výdavkov za noc to vyzerá, že Rakúšania si vyberajú pri Jadranskom mori luxusnejšie ubytovanie v porovnaní s nami, a teda pravdepodobne uprednostňujú hotely so službami pred apartmánmi s vlastnou kuchyňou. 

A kde najčastejšie dovolenkujú obyvatelia ostatných krajín únie? Patrí aj na ich prvé miesto domovina? Veľa záleží od krajiny, a to predovšetkým od jej veľkosti a lokality. Napríklad takí Luxemburčania navštevujú často Portugalsko a Francúzsko (zhruba 16 až 18 %) a taktiež aj Španielsko. Obyvatelia Malty (viac ako 19 %) preferovali Taliansko a Britániu pred trávením času na ich domácom ostrove. Aj veľa Belgičanov smerovalo na dovolenku do Francúzska (viac ako 22 %) a do Španielska (takmer 14 %) radšej ako na dovolenku v domovskej krajine. Ešte dve krajiny únie mali inú cieľovú destináciu ako svoju domácu krajinu. A to Slovinci, ktorí mali na prvom mieste susedné Chorvátsko (až 43 %) a Cyperčania, ktorí uprednostňujú Britániu (22 %).

Upozorňujeme Letné horúčavy a auto

Na základe výskumu Stanfordskej univerzity varujú experti z AAA AUTO pred smrteľným nárastom teploty v aute zaparkovanom na slnku. Počas jednej hodiny sa môže interiér vozidla vyhriať až na 47 stupňov Celzia a stať sa tak smrteľnou pascou pre dieťa alebo domáce zvieratko. Vážne to pritom ohrozuje aj dospelého človeka v dobrej telesnej kondícii.

Pri vonkajšej teplote 35 stupňov sa počas jednej hodiny môže interiér auta zaparkovaného na slnku vyhriať až na 47 stupňov Celzia. Niektoré prvky interiéru môžu dosahovať ešte vyššie teploty, napríklad sedadlá až 51 stupňov, volant 53 a palubová doska až 69 stupňov. Na druhej strane, v prípade auta zaparkovaného v tieni, kde je vonkajšia teplota tiež 35 stupňov, dosahuje interiér 38 stupňov, palubná doska 48 stupňov, volant 42 a sedadlá 41 stupňov.

Rýchlosť, s akou sa automobily môžu zohrievať, je veľmi nebezpečná, takže už keď je vonkajšia teplota okolo 20 stupňov Celzia, nemali by sme v zaparkovanom aute nechávať dieťa alebo zviera, inak sa ich telesná teplota bude postupne zvyšovať. Nie sú schopné toto teplo dostatočne rýchlo odbúrať a tento nárast teploty môže viesť k nebezpečnému stavu a ohrozeniu života. Rýchlosť ohrievania závisí aj od typu vozidla. Malé mestské autá sa zohrievajú rýchlejšie než kombíky alebo minivany.

Rady, ako v zaparkovanom aute udržať čo najnižšiu teplotu:
· Parkujte v tieni.
· Nechajte okná otvorené aspoň na dva centimetre.
· Na čo najviac okien použite slnečnú clonu.
· Ideálne je použitie solárneho ventilátora.
· Najlepšie odpudzujú slnečné lúče svetlé autá a okná s certifikovanou ochrannou fóliou.

Trend: Zdieľaná ekonomika

Takmer polovica Slovákov aktívnych na internete pozná pojem zdieľaná ekonomika, avšak nevedia presne, čo znamená. Za najužitočnejšie považujú Slováci všeobecne zdieľanie služieb pre každodenný život. 

Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (na vzorke 500 respondentov z aktívnej slovenskej internetovej populácie staršej ako 15 rokov) pojem zdieľaná ekonomika pozná 47 % internetových Slovákov, avšak nie sú si istí, čo presne znamená. Tí, ktorí naozaj vedia, čo sa zdieľanou ekonomikou myslí, tvorí dokopy iba 13 %. Vedľa týchto skupín s priepastným rozdielom je ešte skupina tých, ktorí tento pojem vôbec nepoznajú (40 %). Tieto odpovede korešpondujú s rovnakým výskumom realizovaným v Česku. Zo služieb zdieľanej ekonomiky vyberali slovenskí respondenti tie, ktoré sú podľa nich najužitočnejšie. Za takéto služby označili hlavne ubytovanie - krátkodobé či dlhodobé (35 %); požičiavanie vecí, ako je náradie, technika, nástroje a rôzne pomôcky na cestovanie a turistiku (30 %); potom prepravu zásielok, vecí a nábytku (27 %) alebo služby v domácnosti, ako remeselnícke práce a upratovanie (27 %). Internetoví Slováci, ktorí už majú so zdieľanými službami skúsenosť, pravidelne využívajú predovšetkým zdieľané ubytovanie; alternatívne taxi služby typu Uber, Taxify/Bolt; prepravu zásielok, vecí a nábytku a spolujazdu. Naopak medzi tie služby, ktoré respondenti nevyužívajú a ani ich neplánujú využiť, patria najviac venčenie a stráženie domácich zvierat; požičiavanie peňazí (prostredníctvom služby typu Zonky); stráženie detí; alebo taktiež zdieľanie kancelárií.

Veľká časť slovenskej internetovej populácie (42 %) uvádza, že služby zdieľanej ekonomiky síce nevyužíva, avšak radi by ich využili v budúcnosti. Zhruba tretina naopak tvrdí, že služby zdieľanej ekonomiky nevyužíva a ani to neplánuje (29 %). Výrazne viac sa tak vyjadrili ľudia so základným a stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným kategóriám. Približne tretinu potom spoločne tvoria ľudia, ktorí tieto služby využili alebo využívali v minulosti (19 %), a takí, ktorí ich aktívne využívajú aj dnes (11 %). Týka sa to viacej žien a ľudí s vyšším vzdelaním. Svoju skúsenosť hodnotí viac než polovica (58 %) týchto respondentov ako skôr pozitívnu a približne štvrtina (23 %) ako veľmi pozitívnu. Zvyšok opýtaných má neutrálny postoj (18 %). Negatívnu skúsenosť nedeklaroval nikto z týchto opýtaných.

Môžeme pozorovať určité rozdiely v porovnaní s českými výsledkami rovnakého výskumu: medzi Čechmi je napríklad viac tých, ktorí tieto služby nevyužívajú a ani sa ich využiť nechystajú (45 %). Menší záujem Čechov o zdieľanú ekonomiku je vidieť taktiež z počtu respondentov, ktorí tieto služby zatiaľ nevyužívajú, avšak radi by to skúsili v budúcnosti: je ich 34 %, teda o 8 % menej ako na Slovensku. Ohľadom vnímania zdieľanej ekonomiky zastávajú internetoví Slováci aj Česi rovnaký všeobecný postoj, ktorý najlepšie vystihuje tento výrok: sú služby, pri ktorých zdieľanie oceňujú, ale sú aj služby, ktorých zdieľanie považujú za negatívne (25 % Slovákov a 22 % Čechov).

EU: Prvý rok GDPR

Európska komisia uverejnila po roku od nadobudnutia účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov správu, v ktorej sa zaoberá pozitívnym vplyvom pravidiel Európskej únie (EÚ) na ochranu údajov a možnosťami ďalšieho zlepšenia jeho uplatňovania. Väčšina členských štátov vytvorila potrebný právny rámec a nový systém na posilnenie presadzovania pravidiel na ochranu údajov sa uplatňuje. 

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov zvýšilo povedomie občanov EÚ o pravidlách ochrany údajov a ich právach, ako vyplýva z výsledkov Eurobarometra uverejneného v máji 2019. Len 20 % Európanov však vie, ktorý orgán verejnej moci je zodpovedný za ochranu ich údajov. Toto je dôvod, pre ktorý Európska komisia spustila toto leto novú kampaň s cieľom motivovať Európanov, aby si prečítali vyhlásenia o ochrane osobných údajov a aby optimalizovali svoje nastavenia ochrany súkromia.

Hoci nové pravidlá ochrany údajov dosiahli mnohé zo svojich cieľov, v oznámení komisie sa stanovujú aj konkrétne kroky na ďalšie posilnenie týchto pravidiel a ich uplatňovania:

- Jeden kontinent, jeden právny rámec: v súčasnosti všetky členské štáty okrem troch – Grécka, Portugalska a Slovinska – aktualizovali svoje vnútroštátne právne predpisy o ochrane údajov pravidlám EÚ. Komisia bude naďalej monitorovať právne predpisy členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby ďalšia špecifikácia všeobecného nariadenia o ochrane údajov prostredníctvom právnych predpisov členských štátov bola v súlade s týmto nariadením a aby tieto vnútroštátne právne predpisy pritom zbytočne nenavršovali právne požiadavky. Komisia v prípade potreby bez váhania využije nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane konaní o porušení povinností, aby zabezpečila, aby členské štáty správne transponovali a uplatňovali pravidlá.

- Podniky prispôsobujú svoje postupy: súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov pomohol spoločnostiam zvýšiť bezpečnosť ich údajov a rozvíjať ochranu súkromia ako konkurenčnú výhodu. Komisia podporí súbor nástrojov všeobecného nariadenia o ochrane údajov pre podniky s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov, ako sú napr. štandardné zmluvné doložky, kódexy správania a nový certifikačný mechanizmus. Naďalej bude tiež podporovať MSP pri uplatňovaní týchto pravidiel.

- Silnejšia úloha orgánov pre ochranu údajov: všeobecné nariadenie o ochrane údajov poskytlo vnútroštátnym orgánom pre ochranu údajov väčšie právomoci na presadzovanie pravidiel. Počas prvého roka ich vnútroštátne orgány pre ochranu údajov v prípade potreby účinne využili. Orgány pre ochranu údajov takisto užšie spolupracujú v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov. Do konca júna 2019 bolo prostredníctvom mechanizmu spolupráce riešených 516 cezhraničných prípadov. Európsky výbor pre ochranu údajov by mal intenzívnejšie presadzovať svoju vedúcu úlohu a pokračovať v budovaní kultúry ochrany údajov v celej EÚ. Komisia takisto nabáda vnútroštátne orgány na ochranu údajov, aby spojili svoje úsilie, napríklad realizáciou spoločných vyšetrovaní. Európska komisia bude naďalej finančne podporovať vnútroštátne orgány pre ochranu údajov v ich úsilí zameranom na spoluprácu so zainteresovanými stranami.

- Pravidlá EÚ sú referenčným bodom pre kvalitnejšiu ochranu údajov po celom svete: keďže čoraz viac krajín na celom svete pristupuje k moderným pravidlám ochrany údajov, ako referenčný bod používajú štandardy EÚ v oblasti ochrany údajov. Táto vzostupná konvergencia otvára nové príležitosti pre bezpečné toky údajov medzi EÚ a tretími krajinami. Komisia ďalej zintenzívni svoje dialógy o primeranosti, a to aj v oblasti presadzovania práva. Zameriava sa najmä na ukončenie prebiehajúcich rokovaní s Kórejskou republikou v nadchádzajúcich mesiacoch. Komisia sa okrem problematiky primeranosti snaží preskúmať možnosti vytvorenia multilaterálnych rámcov na výmenu údajov na základe vzájomnej dôvery zmluvných strán.

V súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov Európska komisia podá správu o jeho vykonávaní aj v roku 2020, s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý po dvoch rokoch uplatňovania, a takisto preskúma aj 11 rozhodnutí o primeranosti, ktoré boli prijaté na základe smernice z roku 1995.