EU: Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie

Európska komisia uverejnila ročný prieskum vývoja zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za rok 2019 venovaný téme udržateľnosti. Navrhuje politické riešenia, ktoré umožnia zachovať konkurencieschopnosť EÚ, udržať rast a umožniť, aby z neho mali prínos všetci obyvatelia EÚ aj budúce generácie a pritom napĺňať ambiciózny plán prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. 

Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo prinesie nové pracovné miesta a zmení štruktúru pracovného trhu, rozloženia pracovných miest a potrebných zručností. Podľa predpokladov by mal do roku 2030 vytvoriť ďalších 1,2 mil. pracovných miest v Európskej únii (EÚ) nad rámec 12 miliónov nových pracovných miest s ktorými sa už počíta. Zároveň sa ním obmedzí súčasná polarizácia pracovných miest spôsobená automatizáciou a digitalizáciou vytvorením pracovných miest na strednej úrovni odmeňovania a rozloženia zručností, najmä v stavebníctve a vo výrobných odvetviach.

Napriek tomu nebude vplyv takéhoto prechodu v jednotlivých krajinách a odvetviach rovnaký. Preto sa krajiny musia na prechod pripraviť, aby sa nezabudlo na ľudí, ktorí sú zamestnaní v odvetviach a regiónoch so stále vysokou spotrebou uhlíka. Kľúčové je dbať hneď od začiatku na sociálny rozmer napríklad opatreniami poskytujúcimi finančnú podporu počas prechodu alebo kombináciou vyššieho zdaňovania energií a ich redistribúcie. K jednoduchšiemu prechodu môže prispieť aj sociálny dialóg, do ktorého budú zapojení tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia.

Vo všeobecnosti z prieskumu vyplynulo, že ak chce EÚ aj naďalej hospodársky rásť, potrebuje investovať do zručností svojich ľudí a do inovácie. Najlepšie hospodárske výsledky v EÚ dosahujú práve firmy, ktoré čo najviac investujú do odbornej prípravy svojich zamestnancov a do skvalitňovania ich pracovných podmienok. Investície do zručností, kvalifikácií a formálnej odbornej prípravy dospelých v skutočnosti naozaj zvyšujú zamestnateľnosť ľudí, rast miezd a konkurencieschopnosť firiem. Prieskum ESDE tiež potvrdil, že sociálne investície (ako napr. dostupnosť zariadení ponúkajúcich starostlivosť o dieťa alebo jeho predškolské vzdelávanie) zvyšuje produktivitu práce a kvalitu života ľudí. Vďaka cenovo dostupnému a adekvátnemu bývaniu môžu Európania využiť svoj potenciál na trhu práce a nájsť si svoje miesto v spoločnosti.

Širokopásmový internet: Národný plán

Slovensko chce v programovom období 2021 – 2027 čerpať európske zdroje aj na pokrytie ultrarýchlym internetom. Podmienkou je národný plán v oblasti širokopásmového pripojenia, ktorý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) vytvorí na základe mapovania pokrytia v spolupráci s operátormi.

ÚPVII na základe dát od operátorov vytvorí zoznam bielych adries, ktoré nie sú a ani v najbližších troch rokoch nebudú pokryté ultrarýchlym širokopásmovým pripojením s rýchlosťou 100 Mbit/s a viac. Túto rýchlosť bude možné zvýšiť na 1 Gbit/s. Pokrytie internetom už ÚPVII v minulosti mapoval, vtedy sa ale zameriaval na pokrytie NGA sietí v obciach. Zisťovala sa dostupnosť základného širokopásmového pripojenia s rýchlosťou 30 Mbit/s. Mapovanie vtedy vychádzalo z cieľov Digitálnej agendy do roku 2020.

Operátori teraz musia uviesť pre každú jednu adresu najvyššiu možnú rýchlosť, ktorú dokážu zákazníkovi garantovať bez dodatočných zmien a úprav. ÚPVII od nich tiež potrebuje údaje o ich aktuálnom pokrytí a aké majú plány v najbližších troch rokoch. Dáta musia poslať najneskôr do 19. septembra 2019. Akonáhle bude mať ÚPVII k dispozícii všetky potrebné údaje, vyhodnotí ich a pripraví podklady do národného plánu, ktorý by mal byť hotový do konca roka.

Grilovanie: Aby bolo jedlo zdravé

Grilovanie je zdravá, nízkokalorická forma prípravy jedla, pretože nevyžaduje použiť ďalší tuk. Je však potrebné dodržiavať základné pravidlá, na ktoré upozonila vedúca Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava Alžbeta Béderová. 

Na grilovani nie sú vôbec vhodné údenárske výrobky alebo mäsá naložené v soli či marináde. Použitá soľ sa totiž vplyvom vysokej teploty a ohňa v spojení s bielkovinou z mäsa stáva zdrojom nitrozamínov, ktoré sú považované za najintenzívnejšiu rakovinotvornú látku.  Na opekanie či grilovanie nie je vhodné mastné mäso, pretože topiaca sa masť kvapká na pahrebu a jej spaľovaním vznikajú rovnako kancerogénne látky. 

Do pripravovaného mäsa sa ďalej neodporúča pichať, ale len ho opatrne otáčať. Vytekajúca šťava sa v ohni či pahrebe spaľuje, dymí a mení sa tiež na škodlivé benzpyrény. Niektorí pred záverom opekania polejú mäso pivom, aby dostalo lepšiu chuť a chutnejšiu kôrku. Ani tento postup nie je správny, pretože väčšinou vzniknutý dym znehodnotí pripravované jedlo.


  

EU: Tretina všetkých Európanov cestuje v rámci vlastnej krajiny

Podľa aktuálnej štatistiky Eurostatu v roku 2017 absolvovali obyvatelia Európskej únie 1,3 miliardy výletov s následným pobytom cez noc, čo v konečnom dôsledku činí takmer 6,4 miliardy nocí. V porovnaní s rokom 2016 sa pritom počet výletov jednoznačne zvýšil. 

Najčastejšie využívaným dopravným prostriedkom na tieto výlety patrí vlastné alebo požičané vozidlo, predovšetkým auto (64%). Na druhom mieste sa umiestnila letecká doprava (17%), nasledujú vlaky (11%) a autobusy (6%). Slováci využívali na cestovanie taktiež prednostne motorové vozidlá (67%) a leteckú prepravu (11%).

Čo sa týka Slovenska, celkový počet výletov dosiahol počet 10.970 (1.255.347 v EÚ), z čoho viac ako polovica - 64,7% (73,3% v EÚ) boli domáce výlety a 35,3% (26,7% v EÚ) výletov smerovalo za hranice Slovenska. Priemerná dĺžka pobytu Slovákov boli 4 noci, zatiaľčo v EÚ 5,1 noci.

Radíme: Ochrana elektroniky

Počas dovolenky si na pláž nosíme mobilné telefóny, notebooky, tablety aj fotoaparáty. Ale elektronika, a najmä notebooky, je na okolitú vysokú teplotu pomerne citlivá. 

Branislav Kadlub vysvetľuje, že notebooky, tablety aj smartfóny majú v sebe batériu, ktorá nie je určená na použitie pri vysokých teplotách. Zariadenia môžu vykazovať neštandardné správanie, batéria sa môže vysokými teplotami poškodiť a môže byť nepoužiteľná. Práve preto sa neodporúča, aby ľudia nechávali elektroniku na priamom slnku či v aute. V prípade, že dôjde k prehriatiu elektroniky, je vhodné nechať takéto zariadenia pred ďalším použitím ochladiť na bežnú teplotu. Pri použití týchto zariadení napríklad na pláži treba rátať s tým, že sa do zariadení môžu dostať voda, piesok a iné nečistoty, prípadne sa môžu zariadenia na priamom slnku prehriať a následne poškodiť.

K najčastejším poškodeniam notebookov patria rozbité LCD panely, prípadne iné "povrchové zranenia". V prípade mobilov a tabletov sú najcitlivejšie displej a obúchané rohy pri páde na zem. U fotoaparátoch je citlivá najmä optika, ktorú poškodzuje rôzne znečistenie, piesok v objektíve a podobne.
Používateľom notebookov postačí, ak budú priebežne čistiť zašpinenú LCD obrazovku špeciálnymi vlhčenými utierkami na LCD panely. Pri notebookoch je dobré aj raz či dvakrát za rok povysávať otvory, v ktorých sa môže usádzať prach (väčšinou ide o vetranie). V ponuke je široký výber ochranných puzdier a tašiek na všetky zariadenia, ktoré so sebou bežne nosíme (notebooky, fotoaparáty, tablety, smartfóny). Pri notebookoch odporúčame vybrať si takú tašku alebo batoh, kde sa okrem samotného notebooku zmestia napríklad aj cestovná nabíjačka, myš, potrebné dokumenty, pero, prípadne aj osobné veci. Pri fotoaparáte treba myslieť aj na možnosť uloženia fotopríslušenstva, prípadne pamäťových kariet. Na mobilné telefóny špecialisti odporúčajú ochranné sklo a zadný ochranný kryt.