SR: Ženy vo svete informačných technológií

Čo dievčatá na moderných technológiách najviac zaujíma a priťahuje? Aký je ich vzťah k informatike ako predmetu v škole, aké je ich „informatické sebavedomie“ a ktoré majú najväčšie šance stať sa IT odborníčkou?

Výsledky výskumného projektu Ženy vo svete informačných technológií, ktorý bol realizovaný s finančnou podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis a spoločnosti Accenture predstavil Inštitút pre verejné otázky. Zameral sa najmä na to, aký je záujem dievčat o štúdium informatiky a o prácu v IT oblasti. Potenciál dievčat študovať a následne pracovať v oblasti informačných technológií na jednej strane  zvyšujú predpoklady ako výborné výsledky v škole  (celkový prospech s vyznamenaním), relatívne dobrý rozsah a úroveň digitálnych zručnosti a pozitívny vzťah k informatike. Na druhej strane sú to motivačné faktory, akým je záujem a príťažlivosť infotechnológií, odhodlanie ísť študovať informatiku ovplyvnené relevantnými informáciami o nárokoch na štúdium informatiky (resp. odbúravanie stereotypov o informatike ako „náročnom štúdiu“) alebo „informatické sebavedomie“ (teda pripustenie možnosti, že „som lepšia ako chlapci v mojom veku“). Ak vezmeme do úvahy vzájomný prienik všetkých faktorov, potenciál dievčat študovať a následne sa uplatniť v oblasti IT možno odhadnúť niekde na úrovni 20%. Avšak na to, aby sa „každé piate dievča“ presadilo ako IT špecialistka v mnohom závisí aj od externých faktorov, akými sú „nastavenie“ štátneho vzdelávacieho systému, podpora vzdelávania zo strany korporátnej sféry či globálny vývoj v IT sektore.

Nedostatok informácií o profesiách v IT oblasti je kritickým miestom rozhodovania dievčat, ale aj podpory zo strany rodičov. Väčšina z nich si totiž myslí, že IT = programovanie. No práve rôznorodosť smerov v IT je najväčším benefitom daného odvetvia, v ktorom sa vedia realizovať naozaj rôzne profily ľudí. Ak chceme systémovo zvýšiť podiel žien v IT sektore, musíme začať pracovať už s dievčatami na prvom stupni základnej školy a aby výučba informatiky mala relevantný obsah.

Kryptomeny: Zatiaľ Slovákov veľmi nezaujímajú

Úroveň informovanosti o kryptomenách je medzi internetovými Slovákmi stále skôr nižšia. Aktívny záujem o ne prejavuje štvrtina. 
Podľa tohtoročného výskumu Nielsen Admosphere Slovakia, ktorý nadväzuje na rovnaký výskum realizovaný minulý rok, štyri pätiny Slovákov vedia, čo sú to kryptomeny a tretina sa o ne aj aktívne zaujíma. Väčšina s nimi avšak doposiaľ neobchodovala (päťsto respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela). Drvivá väčšina Slovákov (81 %) o kryptomenách už počula. Približne tretina respondentov (32 %) sa však o túto tému ďalej nezaujímala. O niečo menej opýtaných (26 %) si o kryptomenách vyhľadalo ďalšie informácie - urobili tak viac muži ako ženy. 23 % opýtaných sa o tému kryptomien zaujíma, ale priznali, že ďalšie informácie si nevyhľadali.

O kryptomenách naopak nepočulo 19 % respondentov, väčšia neznalosť sa týka skôr žien a opýtaných so základným vzdelaním.

Z medziročného porovnania vyplýva, že už spomínané povedomie o kryptomenách (81 %) zostáva rovnaké ako minulý rok. Rozdiel sa však prejavil pri aktívnom záujme o tému kryptomien, ktorý oproti údajom z minulého roka mierne klesol, presnejšie o 6 % - bližšie informácie o kryptomenách si vyhľadalo 26 % internetových Slovákov

EU: Nové pravidlá pre daňové spory

Nový systém pomôže riešiť daňové spory pri odstraňovaní dvojitého zdanenia, ktoré môžu medzi členskými štátmi vzniknúť pri výklade a vykonávaní medzinárodných dohôd a dohovorov. V Európskej únii (EÚ) v súčasnosti prebieha odhadom 2.000 takýchto sporov, pričom 900 z nich trvá už viac ako 2 roky. 

Vďaka novému mechanizmu budú môcť podniky a občania svižnejšie a účinnejšie vyriešiť spory súvisiace s daňovými zmluvami. Ide v prvom rade o spory súvisiace s dvojitým zdanením, ktoré pre podniky a jednotlivcov predstavujú jednu z hlavných prekážok podnikania, spôsobujú neistotu, zbytočné náklady a viažu likviditu. Nová smernica zároveň vnáša do daňových sporov v EÚ väčšiu transparentnosť.

Ako bude mechanizmus na riešenie sporov fungovať?
Nová smernica o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia by mala pomôcť lepšie riešiť daňové spory, pretože členské štáty budú mať teraz zákonnú povinnosť prijímať konečné rozhodnutia:
· Daňovníci, ktorí sa ocitnú v daňových sporoch plynúcich z bilaterálnych daňových dohôd alebo dohovorov, v ktorých sa ustanovuje odstránenie dvojitého zdanenia, môžu teraz iniciovať postup vzájomnej dohody, pričom dotknuté členské štáty sa musia pokúsiť urovnať spor zmierom do 2 rokov.
· Ak sa koncom tejto 2-ročnej lehoty nenájde riešenie, daňovník môže požiadať o zriadenie poradnej komisie, ktorá vydá svoje stanovisko. Ak mu členské štáty nevyhovejú, daňovník môže podať žalobu na vnútroštátny súd svojej krajiny a donútiť členské štáty konať.
· Táto poradná komisia sa bude skladať z 3 nezávislých členov vymenovaných dotknutými členskými štátmi a zo zástupcov dotknutých príslušných orgánov. Svoje stanovisko musí vydať do 6 mesiacov a členské štáty sú povinné sa ním riadiť, pokiaľ sa v lehote 6 mesiacov od vydania stanoviska nedohodnú na inom riešení.
· Ak dotknuté daňové orgány nevykonajú konečné rozhodnutie, daňovník, ktorý s ním súhlasil a vzdal sa práva na vnútroštátne opravné prostriedky do 60 dní od oznámenia rozhodnutia, sa môže domáhať výkonu rozhodnutia na vnútroštátnom súde. Členské štáty sú povinné oznámiť daňovníkom konečné rozhodnutie a uverejniť jeho plné znenie alebo výťah.

Nová smernica sa vzťahuje na sťažnosti predložené 1. júla 2019 a neskôr vo veci spornej otázky týkajúcej sa príjmu alebo kapitálu za daňový rok začínajúci 1. januára 2018 alebo neskôr. Príslušné orgány však môžu smernicu uplatňovať aj na žiadosti predložené pred uvedeným dňom alebo na skoršie daňové roky.

Novinka: Onkologického ochorenia

O onkologických ochoreniach na Slovensku v interaktívnej forme informuje od utorka nová webová podstránka Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). 

Dáta Národného onkologického registra (NOR) SR môžu využívať nielen pacientske organizácie, ale aj odborná a laická verejnosť. Získať tak môžu prehľad o epidemiologickej situácii onkologických ochorení na Slovensku, odhad aj medzinárodné porovnanie. Zatiaľ ide o pilotnú prevádzku. Rozsah ponúkaných informácií tak nie je konečný, národné centrum ho plánuje postupne a v krátkom čase rozširovať. Na jeseň NCZI predstaví na webe prvýkrát prognózu vývoja onkologických ochorení až do roku 2025.

Nová webová podstránka je podľa NCZI interaktívnym nástrojom, ktorý poskytuje vizualizáciu výstupných údajov z NOR SR prostredníctvom grafického zobrazenia absolútnych počtov prípadov, ich percentuálneho zastúpenia a ukazovateľov výskytu choroby, ako napríklad incidencia.

Trend: Nárast používateľov sociálnych sietí

Záujem o sociálne siete na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách Európskej únie z roka na rok rastie. Kým pred ôsmimi rokmi ich nebola ani polovica, v roku 2018 využívalo sociálne siete až 60 % Slovákov. Vo vekovej kategórii 16 až 24 rokov je to až 93 %. 

„Na Slovensku má pripojenie k internetu 80 % domácností. Najviac internetových pripojení majú na západnom Slovensku, najmenej na strednom. Ešte pred desiatimi rokmi malo internet doma 58 % domácností. Ruka v ruke s tým u nás postupne narastá aj digitálna gramotnosť", uviedla analytička Lenka Buchláková. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat v rámci 28 krajín Európskej únie využívalo za rok 2018 sociálne siete až 56 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Aj v tomto prípade ide o nárast, nakoľko ešte v roku 2011 bolo pripojených na sociálnych sieťach len 38 % Európanov. 

Podľa analytičky využívanie sociálnych sietí v tomto prípade zahŕňa vytvorenie si profilu na Facebooku či Whatsappe, posielanie si správ či zdieľanie príspevkov. Najväčšiu aktivitu na sociálnych sieťach majú Dáni (79 %), Belgičania (73 %), Švédi a Veľká Británia (obe 70 %). Na opačnom konci rebríčka s využitím sociálnych sietí pod 50 % je Francúzsko (42 %), Taliansko (46 %) a Slovinsko (49 %).

Sociálne siete najviac využívajú mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov, a to až každý deviaty z 10 mladých má účet na nejakej sociálnej sieti. Čo sa týka staršej generácie vo veku 65 až 74 rokov, aj tam je viditeľný nárast používateľov za posledných osem rokov. Aktuálne sa takýmto spôsobom socializuje v únii v priemere 19 % dôchodcov. Na Slovensku to bolo za rok 2018 približne 12 % seniorov.