Kry-sa!: Informácie o kybernetických hrozbách

Napriek tomu, že povedomie o kybernetických hrozbách podľa Eurostatu postupne narastá aj na Slovensku, ľudia nedokážu dostatočne pružne reagovať na rýchlosť vývoja technológií či samotných hrozieb. Ohrozené sú všetky vekové skupiny, ale najzraniteľnejšie sú práve deti a seniori. V profesionálnej sfére sú to zas neziskové organizácie či malé podniky, ktoré v porovnaní s veľkými korporáciami nemajú dostatočné finančné a personálne kapacity na adekvátne zabezpečenie svojich IT sietí.

Jednou z najväčších výziev v oblasti kyberbezpečnosti Slovenska je nedostatočná informovanosť verejnosti. Práve s touto výzvou sa popasuje projekt Kry-sa! Jeho základnou platformou bude webstránka www.kry-sa.sk, ktorá má slúžiť ako primárny informačný zdroj s informáciami o rizikách a hrozbách, ktoré sú spojené s využívaním internetu a digitálnych technológií, ako aj tipy, ako sa chrániť a poradňu pre obete kyberzločinu. Súčasťou projektu budú aj nadväzujúce vzdelávacie aktivity na školách, školenia, workshopy či webináre pre malé podniky a organizácie vedené skúsenými expertmi z oblasti kyberbezpečnosti realizované počas celého roka. Ambíciou projektu je iniciovať verejný dialóg o potrebe zmeny vo vzdelávacom procese a tiež v prístupe spoločnosti ako takej pri riešení bezpečnostných otázok, ktoré ovplyvňujú naše digitálne životy.

Hekeri v súčasnosti dokážu denne ukradnúť v priemere až päť miliónov rôznych údajov z globálneho pohľadu, pričom až 75 % z nich sa zameriava na osobné údaje jednotlivcov a zneužitie ich identity. Čo sa týka Slovenska, až 26,5 % všetkých incidentov, ktoré používatelia nahlásili v roku 2017 vládnej kyberbezpečnostnej jednotke CSIRT.sk, tvorilo podvodné získavanie informácií známe ako phishing.

Novinka: Merač uhlíkovej stopy

Prevádzkovateľom dátových centier merač (CAM) takmer v reálnom čase vypočítava skóre z uhlíkovej stopy a spotreby energie a poskytne odporúčania, ako uhlíkovú stopu obmedziť. Uhlíkové skóre sa vypočítava na základe telemetrických dát zasielaných prostredníctvom technológie aktívnej podpory. Cieľom je podporiť znižovanie spotreby elektrickej energie a inšpirovať vznik odporúčaných postupov v odvetví. 

Väčšina súčasných dátových centier sa napája z distribučnej siete pripojenej na rôzne energetické zdroje vrátane uhoľných, jadrových alebo veterných elektrární. CAM sa môže využiť na vyčíslenie hustoty virtuálnych strojov a na získanie odporúčaní, či je možné hustotu virtualizácie zvýšiť a znížiť tak spotrebu energie aj emisie CO2. Merač zákazníkom tiež umožní analyzovať spotrebu elektrickej energie takmer v reálnom čase a zistiť, koľko by mali zakúpiť emisných kvót, prípadne na aké denné obdobie presunúť vykonávanie úloh, aby vo väčšej miere využívali energiu z obnoviteľných zdrojov. Na základe týchto informácií sa môžu rozhodnúť, či budú nakupovať energiu z udržateľnejších zdrojov. „Stúpajúci závislosť na technológiách, ako mobilita alebo cloud computing, vedie k výraznému rastu spotreby energie na prevádzku a chladenie dátových centier. Podniky, ktoré chcú znižovať svoj vplyv na životné prostredie, potrebujú vyhodnocovať svoj podiel na klimatických zmenách a zavádzať produkty a služby, ktoré im pomôžu automatizovať a optimalizovať procesy a tým znižovať spotrebu", dodal Ray O'Farrell. 

Medzi ďalšie schopnosti merače CAM bude patriť dynamický výpočet spotreby takmer v reálnom čase podľa typov CPU, výpočet spotreby sledovaných systémov a výpočet uhlíkovej stopy podľa spotreby dátového centra v danej zemepisnej lokalite. Cieľom produktu je tiež pomôcť zákazníkom nastaviť najlepšie postupy a zaviesť štandardy pre znižovanie spotreby energie v dátových centrách smerom k „zelenému IT". 

Elektromobilita: Podpora rozvoja

Na podporu elektromobility zavádza novela zákona o energetickej hospodárnosti budov povinnosť pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako 10 parkovacích miest, respektíve nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami, vybaviť ju nabíjacími stanicami elektrických vozidiel a infraštruktúrou vedenia. Dôvodom jej spracovania je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie (EÚ) 2018/844 z mája 2018 do slovenského práva v pôsobnosti ministerstva.

Podľa návrhu novely tak musí mať každá nebytová budova s viac ako 20 parkovacími miestami od 1. januára 2025 najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektrických vozidiel. Požiadavka v súvislosti s elektromobilitou sa nevzťahuje na budovy, pri ktorých žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie zmeny stavby je podaná do 10. marca 2021, ďalej sú to významne obnovované existujúce budovy, ak náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru vedenia presahujú 7 % celkových nákladov významnej obnovy budovy.

 
Právna norma zavádza tiež novú definíciu systému automatizácie a riadenia budovy, rozširuje požiadavku na obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov. Hĺbkovou obnovou budovy je významná obnova a významná obnova jej technického zariadenia, ktorou sa dosiahne zatriedenie do energetickej triedy požadovanej pre kategóriu budovy, pri ktorej sa zohľadní ekonomický životný cyklus jednotlivých prvkov budovy. Významnou obnovou technického zariadenia budovy je obnova technického systému budovy, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy. Novela sa podrobne venuje obsahu stratégie obnovy budovy. Jej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a uľahčiť transformáciu existujúcich bytových budov a nebytových budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

MDV SR má na účely optimalizácie využívania energie technickými systémami budov určovať systémové požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov, ktoré sú zabudované v existujúcich budovách. Zmeny v zákone o energetickej hospodárnosti budov sa majú dotknúť aj realitného trhu. Vlastník budovy musí ako súčasť zverejnenej ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát, uviesť aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na predaj alebo prenájom s využitím služieb realitnej kancelárie, ktorej zverejnená ponuka musí obsahovať takýto údaj. Účinnosť návrhu zákona je navrhnutá k 10. marcu 2020.

Radíme: Ako vybudovať úspešný e-shop

Najnovší E-shopper barometer 2018 zisťoval, čo zákazníci internetových obchodov skutočne chcú. A chcú svoj tovar ihneď – až 92 % žiada doručenie do 24 hodín. Dnes už takmer každý desiaty nákup (9,4 %) robia Slováci na internete. Podľa prieskumu však ich podiel na celkových nákupoch stále rastie a blíži sa európskemu priemeru (11,5 %). 

O priazeň on-line zákazníkov dnes iba na Slovensku bojuje už viac ako 11-tisíc internetových obchodov, pričom konkurencia sa neustále zvyšuje. Dlhodobý úspech však dosiahnu iba tí, ktorí reagujú na rýchly vývoj a potreby svojich zákazníkov.

1. BUĎTE MOBILNÍ, PREDÁVAJTE CEZ APLIKÁCIE
Mať kvalitnú internetovú stránku dnes už nestačí. Stále viac zákazníkov totiž na nakupovanie využíva smartfón. Na internetové nákupy ho využíva až 53 % slovenských zákazníkov a vyrovnali sa tak už aj laptopom. Najčastejšie pritom po mobile siahnu pravidelní zákazníci internetových obchodov (63 %) a mileniáli, čiže mladí ľudia do 35 rokov (66 %). E-shop bez optimalizácie pre mobilné zariadenia, či aplikácie sa tak môže onedlho vytratiť z hľadáčika tej najzaujímavejšej skupiny zákazníkov. Zaujímavosťou je, že už 13 % Slovákov nakupuje cez mobilné aplikácie e-shopov. Tie ponúkajú prehľadnejšie menu, čo robí nákupný proces pohodlnejším. Je predpoklad, že podiel nákupov realizovaných cez aplikácie bude ďalej rásť.

2. DIVERZITA PLATIEB
Umožňujete platiť zákazníkom iba bankovým prevodom, aby ste ušetrili na poplatkoch bankám a agregátorom platieb? Robíte chybu, ktorá vás môže stáť množstvo zákazníkov. Napriek tomu, že tento spôsob platieb stále využíva viac ako tretina zákazníkov (38%), jeho obľuba klesá – ľudia chcú svoj tovar hneď, a preto aj platia hneď (alebo až úplne na konci – na dobierku). Zákazníci slovenských e-shopov platia radi kartou (45 %), alebo využívajú digitálne peňaženky typu Paypal (29 %). Napriek rozvoju on-line platieb „doba kešu“ v slovenskom e-commerce stále trvá – dvaja z troch zákazníkov stále preferujú platbu v hotovosti pri doručení (65 %).

3. NEPODCEŇUJTE SKLADOVÉ ZÁSOBY
Slováci už dnes nechcú čakať. A preto sa skladové zásoby stávajú kľúčovými už aj pri
e-shopoch. Síce viažu veľa prostriedkov, a to najmä pri menších internetových obchodoch môže spôsobovať komplikácie s cashflowom, zákazníci ich ale vyžadujú. Podľa prieskumu E-shopper barometer však takmer tretina (31 %) potenciálnych zákazníkov v internetovom obchode nenakúpi, ak nemá požadovaný tovar na sklade. Štvrtina zákazníkov bude tiež hľadať konkurenčnú ponuku, ak sa im zdá čas dodania tovaru príliš dlhý. Ak chce byť e-shop dlhodobo úspešný, bez skladových zásob to nepôjde. Možným riešením problému je výraznejšie naskladnenie aspoň najpredávanejších produktov.

4. VARIABILITA V DORUČOVANÍ
Širšie alternatívy spôsobov dopravy a rýchlosť doručenia sú tiež veľmi dôležité. Viac ako polovica zákazníkov využíva pri nákupoch na doručenie viacero miest, podľa aktuálnej potreby. Doručenie na domácu adresu využíva drvivá väčšina ľudí, až 82 %. Pre tretinu (38 %) je riešenie vyzdvihnúť si balík na pošte a pätina (19%) si necháva tovar poslať do práce, či do odberného miesta. Podľa prieskumu až 92 % ľudí vyžaduje doručenie tovaru na druhý deň od objednania. Takmer rovnako dôležité je pre zákazníkov možnosť zmeny času a spôsobu doručenia. Až pre dve tretiny Slovákov je dôležité vedieť ešte pred nákupom, ktorá kuriérska spoločnosť im tovar doručí. Dôvodom je podľa nich najmä zvýšenie komfortu, ale aj možnosť výberu doručovateľa, ktorý poskytuje kvalitné služby.

5. POČÚVAJTE SVOJICH ZÁKAZNÍKOV
Zlé správy sa šíria rýchlo a nespokojní zákazníci sa o svoju negatívnu skúsenosť podelia. Zlé recenzie vás však môžu pripraviť až o polovicu zákazníkov. Negatívne názory na sociálnych sieťach sú podľa prieskumu bariérou až pre 45 % zákazníkov. E-shop by preto nemal zanedbávať starostlivosť o svojich zákazníkov a podceňovať komunikáciu na sociálnych sieťach. Podľa prieskumu sú Slováci verní zákazníci a radi nakupujú na stránkach, s ktorými už majú skúsenosť. Pre štyroch z piatich (82 %) slovenských on-line nakupujúcich je samozrejmosťou nakupovať v internetových obchodoch, s ktorými majú skúsenosť. Najvernejší zákazníci sú pritom mileniáli. Rastie tiež počet ľudí, ktorí pred nákupom už tovar vyhľadávajú priamo na svojej obľúbenej stránke, a nie cez vyhľadávače či cenové porovnávače. Podľa posledného prieskumu to je už viac ako polovica zákazníkov.

Medzinárodný prieskum E-shopper barometer 2018 bol realizovaný na vzorke 24.328 respondentov z 21 európskych krajín a Ruska starších ako 18 rokov. Zo Slovenska bolo zastúpených 1.013 respondentov.

Aktuálne: Slováci plánujú minúť viac peňazí

Viac než polovica Slovákov v tomto roku plánuje investovať do cestovania a oddychu (55 %). Stále pretrváva tiež záujem o zlepšovanie kvality bývania a takmer tri štvrtiny Slovákov chcú minúť viac na domáce spotrebiče či nábytok, ale aj rekonštrukciu domácnosti.

V ochote míňať sa Slováci umiestnili na prvom mieste rebríčka. S odstupom 10 % nasledujú Rumuni (63 %), Bulhari (62 %) a Česi (60 %). Naopak, na konci rebríčka sú Dáni (26 %) a Maďari (21 %). Slovensko je v porovnaní s priemerom Európy najrýchlejšie rastúcou krajinou. Vnímanie kúpnej sily obyvateľov Slovenska vzrástlo až o 6 % na 35 %, pričom európsky priemer zaznamenal pokles o jedno percento na 23 %.

Kvantitatívny spotrebiteľský prieskum L’Observatoire Cetelem zameraný na lokálnu spotrebu uskutočnila spoločnosť Harris Interactive od 27. novembra do 10. decembra 2018 na vzorke 13.800 ľudí vo veku 18 až 75 rokov v 17 krajinách. Zatiaľčo najviac ľudí v EÚ považuje za lokálny produkt ten, ktorý bol vyrobený v ich regióne, 31 % vyrobený v ich krajine a len 5 % v EÚ, na Slovensku je pojem lokálny produkt vnímaný širšie. Až 22 % uviedlo, že musí byť vyrobený v regióne, 44 % vo vlastnej krajine a až 34 % v Európskej únii. Pokiaľ ide o motiváciu, prečo ľudia uprednostňujú lokálne produkty, v Európe sa vytvorili dve veľké skupiny. Pre západnú Európu (s výnimkou Španielska a Portugalska) je to väčšinovo spôsob ochrany životného prostredia, pre východnú Európu vrátane Slovenska zasa prejav vlastenectva. Obyvatelia Slovenska sú ochotnejší zaplatiť za lokálny produkt viac ako priemerný Európan (SR 68 %, priemer EÚ 61 %).