pondelok 3. júna 2019

Trend: K byrokraci prispievame všetci

Za jednu z hlavných príčin, prečo je to tak aj na Slovensku, Lucie Schweizer považuje doslova bezúčelné a gramatické výklady zákona.

Ak je interpretácia právnych noriem príslušnými orgánmi či súdmi vytrhnutá z kontextu a nesleduje pôvodný účel, potom aj implementácia compliance programov a legislatívnych povinností na strane súkromného sektora je bez účelu. „Častokrát je to kvôli nezmysleným požiadavkám, ktoré sa od firiem vyžadujú, nehovoriac o kvalite samotných právnych noriem“, dopĺňa Lucie Schweizer. Firmy potom vydávajú stovky interných predpisov a ich priebežných aktualizácií, aby boli v súlade so súčasnou legislatívou a jej aplikáciou. Legislatívci následne reagujú na ďalší vývoj a tvoria ďalšie úpravy, ktorými len „utužujú“ byrokraciu. Na to opätovne reaguje súkromný sektor implementovaním nových predpisov. „To je jedna stránka veci. Tou druhou sú dôsledky. Z vnútorného prostredia firmy sú dôsledky najmä o tom, že zamestnanci nie sú ochotní naozaj poznať a spoznávať pravidlá, alebo ich dodržiavať, prípadne je u nich tendencia marginalizovať vzniknuté porušenia. Dôsledky to má aj pre kontrolné orgány. Ak majú pri výkone kontroly prechádzať stovky predpisov, riešiť porušenia, vykladať normy, podľa ktorých má firma postupovať a rozhodovať ešte o sankciách, tak účel normy sa v takto preexponovanom prostredí bohužiaľ úplne stratí“, zdôvodňuje Lucie Schweizer.

Na záver Lucie Schweizer zhodnotila, že absolútnou povinnosťou všetkých compliance manažérov je, aby začali zavádzať do života firmy také compliance, ktoré bude naozaj efektívne. A je absolútnou povinnosťou kontrolných orgánov aj súdov hľadať vždy ten správny účel, na ktorý firma predpis vytvorila a iba v súlade s účelom môžu ďalej normu posudzovať a sankcionovať jej prípadné porušenia.

EU: Voľný tok iných ako osobných údajov

Európska komisia vydala nové usmernenia týkajúce sa vzájomného vzťahu medzi voľným tokom iných ako osobných údajov a pravidlami Európskej únie (EÚ) na ochranu údajov.

Nové nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov, ktoré je súčasťou stratégie pre digitálny jednotný trh a ktoré sa začalo uplatňovať v členských štátoch, umožní uchovávať a spracúvať údaje kdekoľvek v EÚ bez neodôvodnených obmedzení. Cieľom je pomôcť používateľom – predovšetkým malým a stredným podnikom (MSP) – pochopiť vzájomný vzťah medzi týmito novými pravidlami a všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR) – najmä v prípadoch, keď súbory údajov pozostávajú z osobných a iných ako osobných údajov.

Podpredseda pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip uviedol: „Predpokladá sa, že do roku 2025 bude dátové hospodárstvo 27 členských štátov EÚ tvoriť 5,4 % jej HDP, čo zodpovedá 544 miliardám eur. Tento obrovský potenciál je však obmedzený, ak sa údaje nemôžu voľne pohybovať. Ak odstránime nútené obmedzenia týkajúce sa lokalizácie údajov, tieto údaje a súvisiace príležitosti bude môcť maximálne využívať viac ľudí a podnikov. Dnešné usmernenia by mali v plnom rozsahu objasniť, aký je vzájomný vzťah voľného toku iných ako osobných údajov a našich prísnych pravidiel na ochranu osobných údajov.“

Spolu so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR), ktoré sa začalo uplatňovať pred rokom, vytvára nové nariadenie stabilné právne a podnikateľské prostredie v oblasti spracúvania údajov. Novým nariadením sa zamedzuje, aby členské štáty EÚ zavádzali právne predpisy, ktoré by neodôvodnene vyžadovali, aby sa údaje uchovávali výlučne na území daného štátu. Ide o prvý právny predpis tohto druhu na svete. Nové pravidlá zvyšujú právnu istotu a dôveru podnikov a vďaka nim budú môcť MSP a začínajúce podniky vyvíjať nové inovatívne služby, využívať najvýhodnejšie služby spracúvania údajov na vnútornom trhu a rozširovať svoje podnikanie do zahraničia.

Usmernenia obsahujú praktické príklady, ako by sa mali pravidlá uplatňovať v prípade, že podnik spracúva súbory údajov pozostávajúce z osobných a iných ako osobných údajov. Takisto sa v nich vysvetľujú pojmy osobné a iné ako osobné údaje, ako aj pojem zmiešaný súbor údajov, uvádzajú zásady voľného pohybu údajov a stanovuje zamedzenie požiadaviek týkajúcich sa lokalizácie údajov podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj podľa nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov. Usmernenia sa zaoberajú koncepciou prenosnosti údajov podľa nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov. Takisto obsahujú požiadavky v oblasti samoregulácie stanovené v oboch uvedených nariadeniach.

Svetový deň bez tabaku: Nech je fajčenie minulosťou

Každý rok na následky požívania tabaku vo svete zomrie viac než sedem miliónov ľudí. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo Európska únia (EÚ) a jej členské štáty aktívne podporujú celosvetovú dohodu v oblasti zdravia, konkrétne Rámcový dohovor o kontrole tabaku od Svetovej zdravotníckej organizácie.

Konzumácia tabaku je zďaleka najväčším zdravotným rizikom, ktorému sa dá vyhnúť a zároveň najčastejšou príčinou predčasných úmrtí v EÚ, ktorá má na svedomí takmer 700.000 úmrtí ročne. Nie je to len obyčajné číslo, pretože ide o našich rodinných príslušníkov, priateľov či kolegov. Znepokojuje ma najmä fakt, že medzi mládežou sa rozmáha vaping (vdychovanie vodnej pary) a rôzne nové produkty, ako napríklad zahrievané tabakové výrobky a elektronické cigarety, ktoré sa čoraz viac predávajú na základe zavádzajúcich tvrdení. Fajčí 29 % mladých Európanov vo veku 15 – 24 rokov. Koľkí z nich používajú tieto alternatívne produkty, ktoré poškodzujú mladé pľúca?

Dňa 20. mája t.r. začal fungovať jeden z kľúčových prvkov v boji EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami – európske systémy sledovateľnosti a bezpečnostných prvkov pre tabakové výrobky. Spotrebitelia tak čoskoro na baleniach nájdu nové označenia sledovateľnosti, ako aj požadované bezpečnostné prvky. Označenia sledovateľnosti umožnia vnútroštátnym orgánom vyhľadávať a sledovať pohyby tabakových balení v rámci legálneho dodávateľského reťazca v EÚ. Na základe bezpečnostných prvkov budú môcť verejné orgány a občania takisto zistiť, či je tabakový výrobok na trhu pravý alebo nelegálny.

Systém sledovateľnosti a bezpečnostných prvkov pre tabakové výrobky dopĺňa ďalšie kľúčové opatrenia, ktoré EÚ prijala na boj proti požívaniu tabaku, akým je regulácia tabakových výrobkov, obmedzenie cezhraničnej reklamy na tieto výrobky, ich propagácie a sponzorstva, podpora členských štátov pri vytváraní prostredia bez dymu a regulácia daní z tabakových výrobkov. Na baleniach tabakových výrobkov sa v súčasnosti nachádzajú veľké grafické zdravotné varovania. Takisto sú zakázané propagačné a zavádzajúce prvky, zaviedla sa prísnejšia reguláciu zložiek tabakových výrobkov vrátane zákazu výrobkov s príchuťami, ktorý začne platiť 20. mája 2020 a prijal sa prvý regulačný rámec pre elektronické cigarety. Niektoré krajiny EÚ idú ešte ďalej a zavádzajú neutrálne balenia. Niekoľko ďalších krajín sa takisto vydáva touto cestou. Všetky požiadavky stanovené v smernici o tabakových výrobkoch, a to aj pokiaľ ide o zriadenie systému podávania správ o výrobkoch a poradnej skupiny, ktorá sa zaoberá príchuťami, boli včas splnené.

Spoločným cieľom všetkých týchto opatrení je pomôcť fajčiarom, aby prestali fajčiť, resp. pomôcť ľuďom, aby fajčiť vôbec nezačali. Keďže 93 % fajčiarov začne fajčiť pred dovŕšením veku 26 rokov, zameriavame sa najmä na prevenciu u mladých ľudí. Fajčenie ako rizikový faktor súvisiaci so životným štýlom zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení. Priamo znižuje kvalitu života a očakávanú dĺžku života občanov, má negatívny vplyv na štátne systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti a ohrozuje aj budúcu pracovnú silu.

Z vyhlásenia eurokomisára pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenisa Andriukaitisa

piatok 31. mája 2019

Výzvy: Strategické priemyselné výskumno-vývojové centrá

Výskumná agentúra (VA) ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Výskum a inovácie plánuje vyhlásiť výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) na podporu strategických priemyselných výskumno-vývojových centier v piatich doménach inteligentnej špecializácie RIS3 SK.

Všetkých päť dopytovo-orientovaných výziev je naplánovaných v rámci špecifického cieľa 1.2.1 Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry. Hlavným zámerom výziev je podporiť nové alebo existujúce priemyselné výskumno-vývojové centrá a ich výskumno-vývojové aktivity v rámci projektov. Plánovanými oprávnenými žiadateľmi bude podnikateľský sektor - podnikatelia, ktorí v rámci svojich podnikateľských činností uskutočňujú aj výskum a vývoj. Partnerstvo bude povinné. Každá inštitúcia sa bude môcť zúčastniť iba na 1 projekte, či už ako žiadateľ alebo ako partner – to znamená, že každá predkladaná žiadosť o NFP bude musieť byť skladbou žiadateľ/partner/partneri unikátna v rámci všetkých 5 výziev. 

Alokácie vyčlenené z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre jednotlivé výzvy sú uvedené v rámci zverejneného Indikatívneho harmonogramu výziev OPVaI (VA) na rok 2019, verzia 2.
Výzvy budú uzavreté a potenciálni žiadatelia budú mať čas 3 mesiace na predloženie projektov. Miestom realizácie projektov budú všetky kraje Slovenskej republiky, mimo Bratislavského kraja. Všetky potrebné informácie o výzvach je možné nájsť na webovom sídle operačného programu Výskum a inovácie opvai.sk.

Šifrovanie: Nové príležitosti pre hekerov

Počítačoví hekeri začínajú pri svojich podvodných a kriminálnych aktivitách vo veľkom zneužívať šifrovanie internetových dát, ktoré má paradoxne zvýšiť bezpečnosť internetovej komunikácie a transakcií. 

Jedinou na prvý pohľad viditeľnou známkou zabezpečenej a zašifrovanej komunikácie s webom je malá ikona visiaceho zámku pred adresou v internetovom prehliadači. Objem takejto komunikácie v internete narástol v posledných troch rokoch zhruba o polovicu, na súčasných 80 %. Čoraz viac zašifrovaných webových stránok a využívanie prísnejších šifrovacích protokolov  zároveň otvárajú nové možnosti pre 'pašovanie' vírusov a iného malvéru do počítačových sietí firiem a verejnej správy.
Ponemon Institute odhaduje, že zašifrovaná komunikácia v súčasnosti slúži na rozširovanie malvéru pri polovici hekerských útokov. Útočníci sa snažia využívať neschopnosť firiem a verejných organizácií takúto zakódovanú prevádzku preverovať. Odhaliť prítomnosť škodlivého kódu v zašifrovaných dátach bude v budúcnosti ešte ťažšie aj v súvislosti s nástupom nových bezpečnostných protokolov.

Google, Apple, Microsoft a Mozilla po spoločnej dohode ukončia začiatkom budúceho roku v internetových prehliadačoch podporu starších verzií bezpečnostných protokolov označovaných skratkou TLS (Transport Layer Security) vo verziách 1.0 a 1.1. Urýchlia tým prechod na najnovšiu verziu TLS 1.3, ktorú vlani po štyroch rokoch vývoja a pripomienok definitívne schválila organizácia Internet Engineering Task Force (IETF), ako nový moderný štandard pre bezpečnosť internetovej prevádzky. 

Šifrovanie bude prínosom ale iba vtedy, keď zároveň dokážeme prenosy dát v počítačových sieťach efektívne monitorovať", zdôrazňuje Roman Čupka. V praxi to znamená, že firmy aj verejná správa musia začať preverovať výskyt škodlivého kódu v šifrovaných dátach, čo nedokážu bez nástrojov schopných identifikovať hrozby aj bez dekódovania dát. Popritom budú tiež musieť dbať na kontrolu sily šifrovania a identifikovať v komunikácii certifikáty, ktoré nie sú aktuálne alebo kompatibilné s vnútornou bezpečnostnou politikou, prípadne obsahujú chyby.