Ak je interpretácia právnych noriem príslušnými orgánmi či súdmi vytrhnutá z kontextu a nesleduje pôvodný účel, potom aj implementácia compliance programov a legislatívnych povinností na strane súkromného sektora je bez účelu. „Častokrát je to kvôli nezmysleným požiadavkám, ktoré sa od firiem vyžadujú, nehovoriac o kvalite samotných právnych noriem“, dopĺňa Lucie Schweizer. Firmy potom vydávajú stovky interných predpisov a ich priebežných aktualizácií, aby boli v súlade so súčasnou legislatívou a jej aplikáciou. Legislatívci následne reagujú na ďalší vývoj a tvoria ďalšie úpravy, ktorými len „utužujú“ byrokraciu. Na to opätovne reaguje súkromný sektor implementovaním nových predpisov. „To je jedna stránka veci. Tou druhou sú dôsledky. Z vnútorného prostredia firmy sú dôsledky najmä o tom, že zamestnanci nie sú ochotní naozaj poznať a spoznávať pravidlá, alebo ich dodržiavať, prípadne je u nich tendencia marginalizovať vzniknuté porušenia. Dôsledky to má aj pre kontrolné orgány. Ak majú pri výkone kontroly prechádzať stovky predpisov, riešiť porušenia, vykladať normy, podľa ktorých má firma postupovať a rozhodovať ešte o sankciách, tak účel normy sa v takto preexponovanom prostredí bohužiaľ úplne stratí“, zdôvodňuje Lucie Schweizer.
Na záver Lucie Schweizer zhodnotila, že absolútnou povinnosťou všetkých compliance manažérov je, aby začali zavádzať do života firmy také compliance, ktoré bude naozaj efektívne. A je absolútnou povinnosťou kontrolných orgánov aj súdov hľadať vždy ten správny účel, na ktorý firma predpis vytvorila a iba v súlade s účelom môžu ďalej normu posudzovať a sankcionovať jej prípadné porušenia.
