EU: Dezinformačné opatrenia

Európska komisia (EK) zverejnila správy o pokroku, ktorý v apríli 2019 dosiahli internetové spoločnosti Facebook, Google a Twitter v rámci boja proti dezinformáciám. Všetky tri on-line platformy sú signatármi Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií.

Uvedené spoločnosti sa v rámci kódexu z októbra 2018 zaviazali podávať mesačné správy o opatreniach prijatých pred voľbami do Európskeho parlamentu (23. - 26. máj). Podpredseda EK pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip, eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová, eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King a eurokomisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová v spoločnom vyhlásení uviedli, že uznávajú pokračujúci pokrok, ktorý dosiahli Facebook, Google a Twitter v súvislosti so svojimi záväzkami zvýšiť transparentnosť a chrániť integritu eurovolieb.

V spoločnom vyhlásení vítajú opatrenia, ktoré všetky tri platformy prijali proti manipulačnému správaniu, vrátane koordinovaných dezinformačných operácií. Poskytli tiež údaje o opatreniach na zlepšenie kontroly umiestnenia reklám. Je však potrebné urobiť viac na posilnenie integrity ich služieb, vrátane reklamných služieb. Poskytnuté údaje ešte stále nie sú dosť podrobné, aby umožnili nezávislé a presné posúdenie toho, ako opatrenia týchto platforiem skutočne prispeli k zníženiu šírenia dezinformácií v Európskej únii (EÚ).

Komisia upozornila, že okrem európskych volieb by všetci signatári kódexu mali zintenzívniť svoje úsilie o rozšírenie spolupráce s kontrolnými orgánmi vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj o posilniť postavenie užívateľov a výskumnej komunity.
Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ sa budú zaoberať otázkou šírenia dezinformácií na júnovom zasadnutí Európskej rady.

e-Government: Tri novely zákonov

Zákon o eGovernmente umožní už aj stredoškolákom komunikovať so štátom elektronicky a banky budú môcť overovať svojich klientov pomocou eID. Novela zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov zas prinesie značné zjednodušenie pre žiadateľov.

Ide o tzv. druhú vlnu boja proti byrokracii. Od septembra do decembra tohto roku tak budú občania a podnikatelia odbremenení od povinnosti dokladovať až 11 ďalších výpisov či potvrdení. Konkrétne pôjde o zrušenie papierových potvrdení o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, sociálnom poistení, potvrdení o nedoplatkoch na daniach a o návšteve školy. „Ročne sa takýchto potvrdení o návšteve školy vydá viac ako 1,2 milióna. Od 1. septembra 2019 si ho štátne a verejné inštitúcie nájdu buď vo svojich informačných systémoch, alebo na portáli OverSi.gov.sk. Súkromné firmy si ho na základe údajov od občana budú vedieť nájsť na novom webe“, uviedol R. Raši s tým, že povinnosť dokladovania odpadne aj mimovládnym organizáciám, ktoré už nebudú musieť papierovo predkladať výpis z registra nadácií, výpis z registra občianskych združení, výpis z registra neinvestičných fondov, výpis z registra neziskových organizácií a výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom. Túto novelu poslanci bez jediného hlasu proti posunuli do druhého čítania. 

Vicepremiér predstavil aj  novelu zákona o eGovernmente, ktorá umožňuje používať elektronické schránky aj občanom od 15 do 18 rokov. Druhou podstatnou zmenou, ktorú novela prinesie je, že si banky, poštové podniky a telekomunikační operátori budú môcť overovať svojich klientov na základe ich elektronických občianskych preukazov. Ministerstvo vnútra SR im po dohode bude sprístupňovať údaje z registra fyzických osôb a z evidencie občianskych preukazov na overovanie svojich klientov. Týmto krokom sa urýchlia procesy a občania tak ušetria čas, ktorý by strávili osobným vybavovaním na pobočkách. Samozrejme, pri zachovaní najvyššej miery bezpečnosti. Aj tento zákon poslanci odobrili a posunuli do druhého čítania.

Novela zákona o eurofondoch zníži administratívnu záťaž žiadateľov o eurofondy. Napríklad pri dvojkolovom postupe nebude potrebné, aby žiadateľ v novom kole predkladal výsledok predchádzajúceho posudzovania. Žiadatelia budú tiež môcť podať odvolanie proti rozhodnutiu o neschválení žiadosti z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve alebo vo vyzvaniach. Tým sa zúži počet prípadov, keď sa žiadateľ nemohol brániť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Novela zákona tiež umožní použitie systému ITMS2014+ pre Pôdohospodársku platobnú agentúru, čím dôjde k ušetreniu finančných prostriedkov, ktoré mali byť použité na vývoj nového informačného systému a tiež zjednoduší celkovú administráciu dotácií. Zákon poslanci schválili.

Výzva: Vodozádržné opatrenia

Ešte stále je otvorená výzva z Operačného programu Kvalita životného prostredia zameraná na vodozádržné opatrenia v slovenských mestách a obciach s celkovou alokáciou 17 miliónov eur. 

Do výzvy sa môžu zapojiť mestá, obce, aj neziskové organizácie. Finančne sú podporované projekty budovania dažďových záhrad, zberných jazierok, umelo vytvorených mokradí, vegetačných striech a vegetačných stien, zberných systémov na zadržanie zrážkovej vody, náhrada nepriepustných povrchov za plnevegetačné a polovegetačné zatrávňovacie tvárnice.

„Samotná výzva je vyhlásená formou otvorenej výzvy, čo znamená, že žiadatelia môžu priebežne predkladať svoje žiadosti. Aktuálne prijímame žiadosti v rámci 6. hodnotiaceho kola. Celkovo bolo zatiaľ predložených 100 žiadostí, ktoré sú aktuálne v rôznom stave posudzovania. Schválených bolo doteraz 11 žiadostí v sume 1 754 937 eur“, uviedol Matej Ovčiark z MŽP SR. Keďže záujem o výzvu je veľký, uvažuje sa dokonca o navýšení alokácie.

Upozorňujeme: Chladničková slepota vedie k plytvaniu

Tri štvrtiny Slovákov zažívajú každý deň pocit, že sa v chladničke nenachádzajú potraviny, z ktorých sa dá pripraviť jedlo. Vyhadzujeme tak množstvo stále kvalitných a dobrých potravín, ktoré by sme mohli skonzumovať. 

Podľa prieskumu Hellmann's realiozovanom vo viacerých krajinách Európy takmer polovica Slovákov (46 %) otvorí chladničku denne dva- až štyrikrát, takmer tretina (29 %) päť- až šesťkrát denne. Výrazná väčšina respondentov (88 %) tak urobí iba na pár sekúnd. Osem z desiatich Slovákov tvrdí, že vedia vcelku presne povedať, čo v chladničke majú. Napriek tomu tri štvrtiny z nich sa cítia pri pohľade na suroviny v chladničke bezradne a takmer rovnaký počet nevie, čo navariť alebo zjesť a nemá žiadnu inšpiráciu, čo z nich pripraviť.

Aj podľa analýzy ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyhodia Slováci približne 100 kilogramov potravín na osobu. Najčastejšie plytváme čerstvými potravinami, a to najmä ovocím, zeleninou, chlebom, salámami a syrmi. Hlavné argumenty na vyhodenie jedla sú, že začína páchnuť (82 %) a už nevyzerá pekne (66 %). Viac ako polovica opýtaných (56 %) nechce dojesť jedlo, pretože je už pár dní otvorené.

EU: 100 miliónov eur viac na výskum a mobilitu študentov

Európska komisia navrhuje pridať 100 miliónov eur na financovanie ťažiskových programov Európskej únie Horizont 2020 a Erasmus+. Opiera sa pri tom o dohodu Európskeho parlamentu a Rady o rozpočte EÚ na rok 2019. 

Európskej únii (EÚ) tieto dodatočné finančné prostriedky umožnia dôraznejšie reagovať na pálčivé problémy, akým je zmena klímy. Vzdelávanie bude vďaka nim možné nastaviť tak, aby lepšie vyhovovalo potrebám trhu práce. Z pridaných 100 miliónov eur sa 80 miliónov použije na výskum v oblasti klímy v rámci programu Horizont 2020, ktorý je programom EÚ pre výskum a inováciu. Pomôžu dosiahnuť ambiciózny cieľ, ktorým je venovať 35 % rozpočtu programu Horizont 2020 na výskum v oblasti klímy. Zostávajúcich 20 miliónov eur pôjde na podporu programu EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport v Európe známeho ako Erasmus+. 

Dodatočné prostriedky zároveň pomôžu pri budovaní európskych univerzít. Ide o novú únijnú iniciatívu, ktorá by sa mala do roku 2025 stať pilierom európskeho vzdelávacieho priestoru. Do roku 2021 by EÚ chcela zriadiť 12 európskych univerzít, na ktorých budú môcť študenti získať titul kombináciou štúdií vo viacerých krajinách EÚ. Táto iniciatíva napomôže medzinárodnej konkurencieschopnosti európskych univerzít v EÚ i za jej hranicami.

Návrh musí ešte schváliť Európsky parlament a Rada. Tie dospeli s podporou Komisie 4. decembra 2018 k dohode o novom rozpočte EÚ na rok 2019. Súčasťou ich dohody bolo rozhodnutie, že na jar 2019, len čo bude možné opätovne použiť nevyužité finančné prostriedky z predchádzajúcich rokov, sa na vlajkové programy EÚ Horizont 2020 a Erasmus+ pridá ďalších 100 miliónov eur. Komisia tak predkladá návrh, ktorým sa táto dohoda naplní. Spolu so zvýšením o 100 miliónov eur dosiahne celkový rozpočet na výskum a mobilitu študentov v roku 2019 15,2 miliardy eur.