Radíme: Život so sklerózou multiplex

Skleróza multiplex (SM) je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastnú nervovú sústavu. Hovorí sa o nej aj ako o chorobe tisícich tvárí, môže mať veľmi rôznorodé prejavy a jej vývoj sa nedá predvídať, lebo je tiež u každého pacienta iný. Objavuje sa bez varovania a spočiatku môže vyzerať len ako dôsledok „obyčajného“ vyčerpania, prepracovanosti či stresu. 

Neexistuje jednoznačný test, na základe ktorého by bolo možné s istotou potvrdiť diagnózu SM, preto treba pri diagnostike ochorenia starostlivo posúdiť anamnézu, neurologické príznaky, ako aj výsledky zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení. Včasná diagnostika a účinná liečba sú pre prognózu pacienta mimoriadne dôležité. Na priebeh liečby má zásadný vplyv aj zmysluplná komunikácia medzi pacientom a lekárom. Kým v minulosti sa v tradičnom ponímaní sklerózy multiplex pacientom fyzická aktivita neodporúčala, nedávne poznatky integrujú fyzické cvičenie do liečby sklerózy multiplex ako esenciálnu súčasť. Odborníci pre pacientov so sklerózou multiplex odporúčajú aeróbne cvičenie – beh, bicykel, joga, pilates, ale aj silové tréningy s nižšou intenzitou.  Nemenej významnou súčasťou komplementárnej liečby je stravovanie, ktoré má byť individualizované. V spolupráci s odborníkmi vznikla šablóna na stravovanie SM pacienta s dôrazom na elimináciu prozápalových diétnych prvkov a zaradenie antioxidantov do stravy. Personalizovaný prístup zároveň umožní zohľadňovať klinický stav pacienta, jeho liečbu, či pridružené ochorenia.

Počas tretieho ročníka kampane Neskrývaj sa, vystúp z radu. Môj život so sklerózou multiplex prichádzajú organizátori aj s edukačnými krátkymi filmami, v ktorých spojili lekárov aj pacientov a ich pohľad na problematiku ochorenia. Svoji podporu vo filmoch vyjadrila pacientom aj ambasádorka projektu Anastasia Kuzminová. Symbolickým vymaľovaním plátených tašiek projekt ďalej podporili: Vladimíra Ledecká, Števo Martinovič, Zuzana Vačková, Gabo Kocák, Kvetka Horváthová, Matej Tóth, Alena Stračiaková, Thomas Puskailer, Erika Barkolová, Jozef Dodo Kuriľák, Lucia Wirthová, Michal Sabo, Karin Haydu, Roman Pomajbo, Karin Majtánová, Juraj Kemka, Adriana Kemka, Dušan Pašek, Natália Olcsváry Hatalová, Matej „Sajfa“ Cifra, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Maroš Molnár, Adriana Pešinová, Boris Bordács, Bibiana Ondrejková a influenceri: lulusbakery – Lucia Gažová, L E N K A, Linda Babušík Adamčíková z blogu Lapkinn, fero_joke a marekkajan.

WiFi4EU: Poukážky z druhého kola

Európska komisia oznámila výsledky druhej výzvy na predkladanie návrhov WiFi4EU, ktorá prebiehala od 4. do 5. apríla. Ďalších 3.400 miest získa poukážky v hodnote 15.000 EUR na pokrytie nákladov na inštaláciu hotspotov Wi-Fi na verejných priestranstvách, vrátane radníc, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí. 

Celkový rozpočet na túto výzvu bol 51 miliónov EUR.  Na porovnanie, v rámci prvej výzvy vyhlásenej v roku 2018 bolo vybraných 2.800 obcí, ktoré dostanú poukážku WiFi4EU v hodnote 15.000 EUR. Dopyt opäť vo veľkej miere prevýšil počet poukážok, ktoré boli k dispozícii. O poukážku požiadali obce zo všetkých 30 zúčastnených krajín (členské štáty EÚ, Nórsko a Island). Španielsko, Taliansko a Nemecko dosiahli maximálny počet poukážok, ktoré boli k dispozícii jednému členskému štátu. Už v prvých 60 sekundách spustenia registrácie sa prihlásilo takmer 98% dostupných poukážok.

Do konca roku 2020 sa budú organizovať ďalšie dve výzvy, z ktorých jedna bude aj v tomto roku. Neúspešné obce sú tak oprávnené znovu sa uchádzať o poukážky v ďalších pripravovaných výzvach iniciatívy WiFi4EU. Je to súčasť revízie pravidiel EÚ v oblasti telekomunikácií, vrátane nových opatrení na uspokojenie rastúcich potrieb európskych občanov v oblasti internetového pripojenia a na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy. 

Kompeltný zoznam úspešných uchádzačov

SR: Dôchodcovia spravidla o peniazoch nerozmýšľajú

Až 10 % ľudí v dôchodkovom veku (viac ako 65 rokov) nijako zvlášť neplánuje, ako vyjdú so svojím mesačným príjmom tvoreným spravidla len starobným dôchodkom. Prieskum, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, zistil, že peniaze na sporenie si ukladá len 7 % dôchodcov, zatiaľčo 25 % si musí celý mesiac zarábať na ďalšie platby. Pritom viac ako dve pätiny oslovených seniorov majú pôžičku alebo úver.

„K hospodáreniu s financiami pristupuje zodpovedne 54 % dôchodcov, ktorí zo svojho dôchodku najprv odložia peniaze na pravidelné platby či poplatky a potom so zvyškom voľne nakladajú", uviedla Jana Žaludová. Plánovanie financií je pritom veľmi dôležité v každom veku, ako napokon ukazuje rastúci počet výplat dôchodkov s exekučnou zrážkou. V roku 2018 sa počet slovenských dôchodcov s exekučnou zrážkou pohyboval okolo 35.000, pričom v roku 2013 to bolo mierne nad 23.000. Viac ako polovicu tvoria seniori so starobným dôchodkom, druhou najpočetnejšou skupinou sú dôchodcovia s invalidným dôchodkom.

Podľa Žaludovej dôchodcovia si so sebou často nesú dlhy zo svojho produktívneho veku. Výnimkou však nie sú ani prípady, keď sa seniori zadlžia kvôli svojim deťom alebo vnúčatám, pre ktorých si priamo požičajú peniaze alebo ručia za ich vlastné nesplatené dlhy. Mnoho klientov spoločnosti sa spoliehalo na dohodu s deťmi, že budú pravidelne splácať svoje záväzky, veľmi často je však realita odlišná.

Trend: Starnutie obyvateľstva

Kombinácia starnúceho obyvateľstva, ústavných stropov na dôchodkový vek a nižšieho potenciálu na rast zamestnanosti ohrozuje dlhodobú stabilitu verejných financií. Podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie stúpne podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac na počte ľudí vo veku 15-64 rokov z 20 % v roku 2016 na 60 % v roku 2060. To vytvorí finančný tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a nevládnych ľudí. 

Na udržateľné verejné financie by potrebovalo Slovensko už aj bez ústavných stropov na dôchodkový vek okamžite prijať opatrenia v objeme 1,09 % HDP, čiže 927 miliónov eur v cenách roku 2017. Po zavedení stropov môže ich potreba stúpnuť na dvojnásobok. „Starnutie obyvateľstva sa týka nás všetkých. Európska populácia starne, celkový počet obyvateľov síce vzrastie z 511 miliónov v roku 2016 na 520 miliónov v roku 2070, ale zmení sa jeho veková štruktúra. Počet obyvateľov vo veku 15-64 rokov výrazne klesne z 333 miliónov v roku 2016 na 292 miliónov v roku 2070“, uviedol Ladislav Miko.

Otázke pripravenosti Slovenska na starnutie obyvateľstva sa venoval spoločný seminár Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO. Väčšina účastníkov považuje za najefektívnejšie riešenie dôsledkov starnutia zvyšovanie produktivity práce. To sa dá dosiahnuť vykonávaním kvalitnej hospodárskej politiky, lepším podnikateľským prostredím a kvalitnejším vzdelávaním. Medzi ďalšími riešeniami uviedli znižovanie miery náhrady pri starobných dôchodkoch, znižovanie iných výdavkov mimo dôchodkov a zvyšovanie zamestnanosti.

Oversi: Ďalší rozvoj platformy

Portál Oversi.gov.sk poskytuje od septembra 2018 úradom platformu na získavanie výpisov, ktoré podľa zákona proti byrokracii už nemôžu žiadať od občanov. Doteraz slovenské úrady získali 217.763 výpisov z obchodného registra, listov vlastníctva a registra trestov, a tak ušetrili občanom viac ako 3,3 milióna eur. 

Od septembra 2019 do portálu pribudnú aj potvrdenia o návšteve školy a výpisy z registrov nadácií, občianskych združení, neinvestičných fondov, neziskových organizácií a organizácií s medzinárodným prvkom. V decembri 2019 potom pribudnú aj potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení a daniach. Charakter práce zamestnancov orgánov verejnej moci sa mení z papierovej na elektronickú a automatizovanú agendu. Realizácia portálu OverSi je však len prvým krokom. Občania majú menej povinností, ale úradníci ich majú o niečo viac. Aj preto koncept predpokladá v ďalšom kroku nasadenie integrácie medzi agendovými systémami a príslušnými registrami. Táto integrácia v konečnom dôsledku odľahčí nielen občanov, ale aj pracovníkov úradov pri spracovávaní rôznych výpisov a potvrdení. Už to nebudú musieť hľadať na portáli, ale informácia sa im automaticky uloží a pripadne aj spracuje v ich agendovom systéme.

V spolupráci s úradom podpredsedu vlády SR sa plánuje praktické overenie konceptu tzv. mojich údajov v praxi. To znamená, pripraviť mobilnú aplikáciu umožňujúcu prístup k všetkým osobným údajom, ktoré sú evidované vo verejných informačných systémoch. Identitu používateľa aplikácie sa má overovať pomocou konceptu mobilného eID. Aplikácia by tak umožnila používateľovi zobraziť potvrdenie o návšteve školy, respektíve zdieľať potvrdenie s treťou stranou, napríklad s dopravným podnikom alebo reklamovať chybné údaje.