EU: Lacnejšie volania

Od 15. mája 2019 začnú pre všetky medzinárodné volania a SMS správy v rámci Európskej únie (EÚ) platiť nové cenové stropy. Spotrebitelia tak budú za minútu hovoru zo svojej krajiny EÚ do inej platiť maximálne 19 centov (+ DPH) a za jednu SMS len 6 centov (+ DPH).

Po zániku roamingových poplatkov v júni 2017 je zavedenie týchto nových cenových stropov pre medzinárodné volania a SMS v rámci EÚ ďalším krokom v rámci celoúnijnej revízie telekomunikačných predpisov, ktorej cieľom je zabezpečiť väčšiu koordináciu elektronických komunikácií a posilniť úlohu Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). Novými pravidlami pre medzinárodné volania sa odstraňujú značné cenové rozdiely, ktoré doteraz panovali v jednotlivých členských štátoch. Štandardná cena za pevné alebo mobilné volania v rámci EÚ bola v priemere trikrát vyššia než štandardná cena za domáce volania a štandardná cena za SMS správu v rámci EÚ bola viac než dvakrát vyššia ako cena za domácu SMS správu. V niektorých prípadoch môže byť štandardná cena za volanie v rámci únie až desaťkrát vyššia ako štandardná cena za domáce volanie.

Telekomunikační operátori v celej EÚ budú musieť informovať spotrebiteľov o nových cenových stropoch. Pravidlá začnú pre všetkých 28 krajín EÚ platiť od 15. mája, pričom čoskoro začnú byť záväzné aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku. Cenové stropy platia len pre volania pre osobnú potrebu, t. j. len pre individuálnych zákazníkov. Na firemných zákazníkov sa táto regulácia cien nevzťahuje, keďže viacero operátorov má pre nich špeciálne, mimoriadne atraktívne ponuky.

Podľa prieskumu Eurobarometra o medzinárodných volaniach štyria z desiatich respondentov (42 %) za posledný mesiac kontaktovali niekoho v inom štáte EÚ. 26 % respondentov uviedlo, že na kontaktovanie osoby v inej krajine EÚ použili pevnú linku, mobilný telefón alebo SMS správu.

Radíme: Skontrolujte si znamienka

Slováci si aj v tomto roku môžu pri príležitosti Európskeho dňa melanómu (15. 5.) nechať bezplatne preventívne skontrolovať svoje znamienka. Slovensko sa po 16. raz zapojí do preventívno-osvetového projektu s cieľom osvety o problematike melanómu a možnostiach predchádzania tomuto nebezpečnému ochoreniu. Znamienka sa budú kontrolovať vo väčšine dermatologických ambulancií do 24. mája.

„Koža je najväčší ľudský orgán, ktorý máme každý deň na očiach. Napriek tomu ľudia stále podceňujú prípadné, čo i len drobné, zmeny na ich pokožke. Touto kampaňou chceme nielen informovať verejnosť o rizikách rakoviny kože, ale predovšetkým naučiť ju pravidelne navštevovať kožné ambulancie a absolvovať preventívne vyšetrenia", uviedol prezident Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti Dušan Buchvald. Melanóm je kožný nádor, ktorý vzniká z melanocytu. Podľa odborníkov je zákerný v tom, že je veľmi mnohotvárny. Môže mať rôzne farby – odtiene hnedej, čiernej, ako rastie, môže sa v ňom objaviť červená, biela i modrá. V prípade nálezu znamienka, ktoré mení svoju veľkosť, je priehľadné, viacfarebné či čierne, treba ihneď navštíviť lekára. Varovným znamením je aj to, ak znamienka zmenia farbu, povrch, hrúbku, svrbia, bolia či krvácajú. Problematické sú tiež rany, ktoré sa nezahoja počas troch týždňov. „Len tretina melanómov vzniká z materského znamienka či iných pigmentových névov", vysvetlila onkodermatologička Desana Borecká. Melanóm môže vzniknúť aj na celkom zdravej koži. U mužov sa tento rýchlo metastázujúci nádor vyskytuje najčastejšie na chrbte, u žien na dolných končatinách, čiže na tzv. slnečných terasách ľudského tela. Melanóm sa však môže vyskytnúť aj na tých častiach kože, ktoré nie sú vystavované slnku.

Psychologička  Silvia Schmidtmayerová upozornila, že niektorí ľudia môžu mať z návštevy lekára obavy: „Skríning kože a kožných ochorení môže vyvolať istú mieru psychickej nepohody u človeka. Takisto ale môže takáto návšteva u dermatológa – vnímaná ako pozitívna skúsenosť, zanechať tento pozitívny pocit v človeku. Deň melanómu ponúka otvorenú náruč, doslova víta pacientov, pozýva ich k sebe na vyšetrenie. Toto je dôležitý moment, ktorý pomáha prekonať často prítomný strach alebo pocit, že budem lekára obťažovať svojím problémom."

Zelená domácnostiam II: Presun nevyužitých prostriedkov

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v projekte podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II navýšila prostriedky v pripravovaných kolách určených pre tepelné čerpadlá a slnečné kolektory. 

„Z prvých kôl zostali nevyužité prostriedky pôvodne vyčlenené najmä na inštalácie kotlov na biomasu a fotovoltických panelov. Presúvame ich na tepelné čerpadlá a slnečné kolektory, pri ktorých záujem výrazne prevyšoval možnosti. Zmeny robíme zatiaľ v termínoch do júla, ak sa medzičasom uvoľnia ďalšie financie, upravíme výšku aj v nasledujúcich kolách", uviedla generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická. Aktuálne je vydaných vyše 2.500 platných poukážok v hodnote 4,6 milióna eur. Do septembra 2019 plánuje SIEA podľa zverejneného harmonogramu vyhlásiť ešte 13 kôl v celkovej hodnote 7,7 milióna eur. Tento rok sú kolá vyhlasované pre každé zariadenie samostatne, aj preto sú vyčlenené čiastky nižšie ako v minulosti. Pri doterajších siedmich kolách bolo pri štyroch zariadeniach k dispozícii po 800.000 eur. Rovnaká suma je pripravená na 14. mája 2019, kedy bude možné požiadať o poukážky na kotly na biomasu (od 15:00 hod.). Na všetky nasledujúce kolá bolo pôvodne v harmonograme plánovaných po 500.000 eur a menej s tým, že hodnoty sa priebežne upravia podľa dopytu a miery využitia už vydaných poukážok.

Po zmenách bude 4. júna 2019 na tepelné čerpadlá k dispozícii milión eur a 9. júla 800.000 eur. V nasledujúcich dvoch kolách určených pre slnečné kolektory, ktoré budú otvorené 21. mája 2019 a 18. júna 2019, sú pôvodné čiastky navýšené na 700.000 eur. V 7. kole projektu, v rámci ktorého mohli domácnosti elektronicky žiadať o príspevky 7. mája 2019 od 15.00 h po necelých 4 minútach od spustenia suma potvrdených žiadostí o podporu prekročila 800.000 eur. Vydaných bolo 265 poukážok. Nasledujúce kolo určené pre tepelné čerpadlá bude vyhlásené skôr, ako uplynie 30-dňová lehota platnosti poukážok. Domácnosti, ktoré teraz vydané poukážky na čerpadlá z rôznych dôvodov nevyužijú a budú sa chcieť uchádzať o nové v najbližšom kole, musia požiadať o predčasné ukončenie ich platnosti.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je vďaka európskej a štátnej podpore do roku 2023.

EU: Dočasné opatrenie

Európska komisia v zmysle pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci schválila poskytnutie náhrady za dočasnú dodávku povinného objemu elektrickej energie z miestnych palivových zdrojov do uzlového bodu slovenskej elektrizačnej sústavy v lokalite Bystričany, poskytnutej Slovenskom akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.

V rámci záväzku poskytovať službu vo verejnom záujme zabezpečia Slovenské elektrárne dodávku povinného množstva elektrickej energie zo svojej elektrárne v Novákoch v objeme minimálne 870 gigawatthodín až 1.100 gigawatthodín elektrickej energie z miestnych palivových zdrojov ročne, ktorá bude smerovať do zemepisnej oblasti v okolí uzla národnej elektrizačnej sústavy Bystričany. Dočasný záväzok poskytovať službu vo verejnom záujme sa bude plniť až do zrealizovania investícií slúžiacich na skvalitnenie elektrizačnej sústavy (s cieľom vyriešiť technické otázky súvisiace s problémom bezpečnosti dodávok). Opatrenie sa musí dokončiť najneskôr do konca roku 2023. Slovenská republika poskytne Slovenským elektrárňam náhradu za plnenie tohto záväzku, aby sa vyrovnal rozdiel medzi príjmami podniku z predaja elektrickej energie a z ďalších služieb a jeho výrobnými nákladmi. Túto náhradu získajú Slovenské elektrárne na základe mechanizmu zavedeného národným regulačným úradom.

Komisia posúdila dané opatrenie podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Na základe týchto pravidiel môžu členské štáty za určitých podmienok poskytnúť podnikom, ktoré boli poverené plnením záväzkov poskytovať služby vo verejnom záujme, náhradu za dodatočné náklady spojené s ich poskytovaním. Zistila, že:
* V blízkosti bystričianskeho uzla elektrizačnej sústavy sa nachádza iba elektráreň Nováky a niekoľko veľmi malých vodných elektrární, ktorých výrobné kapacity vo veľkej miere závisia od tokov vody a ročných období. Bez daného záväzku poskytovania služby vo verejnom záujme by pomocou súčasnej výrobnej infraštruktúry nebolo možné zabezpečiť spoľahlivú dodávku elektrickej energie pre zemepisnú oblasť situovanú v okolí uzla elektrizačnej sústavy Bystričany.
* Opatrenie je primerané, keďže v prípade elektrárne Nováky zodpovedá očakávaná miera návratnosti miere návratnosti podobných prevádzok a nevedie k vyplácaniu nadmernej náhrady.
* Je časovo obmedzené a skončí sa po uvedení novej dodávateľskej infraštruktúry do prevádzky, v každom prípade však najneskôr do konca roku 2023.

Komisia preto skonštatovala, že opatrenie zo strany Slovenska je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci, keďže slúži na podporu zabezpečenia dodávok energie v zemepisnej oblasti nachádzajúcej sa v okolí uzla elektrizačnej sústavy Bystričany, pričom neprimerane nenarúša hospodárska súťaž.

SR: Obdobie záplav

Topiaci sa sneh či dlhotrvajúce jarné dažde plnia korytá riek a v prípade, že sa voda vyleje, môže ohroziť náš domov, majetok aj životy. V minulom roku sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne 674 mm zrážok, čo je mierne podpriemerný úhrn, no záplavám sme sa ani tak nevyhli. V roku 2018 bolo na Slovensku podľa správy SHMÚ zaznamenaných 92 dní s povodňovou aktivitou.

Voda je prírodný živel, na ktorom stojí všetok život na našej planéte. Počas záplav sa ale mení na živel ohrozujúci majetok a v extrémnych prípadoch aj život. Záplavy sa v posledných desaťročiach s pravidelnosťou opakujú aj na Slovensku. „Môže za to zmena klímy, no výrazne sa pod záplavy podpisuje aj masívne odlesňovanie. Les funguje ako prirodzená špongia, ktorá bráni rýchlemu odtoku zrážok vsiaknutých do pôdy. Ak niet lesa, nemá vodu čo zadržiavať,“ hovorí RNDr. Ondrej Tausberik. Stačí, že vytrvalo prší, alebo sa po zime nárazovo roztopí veľké množstvo snehu a niektoré hrádze nevydržia. „Síce neustále pokračuje činnosť zdokonaľovania protipovodňových hrádzí s cieľom pripraviť ich na zvládnutie viac ako 100-ročnej vody na veľkých tokoch vo veľkých mestách, ale v prípade prívalových záplav sa pred vodou v podstate niet kam schovať“, dodáva O. Tausberik.

Rast výskytu extrémnych denných úhrnov atmosférických zrážok, čo vedie k miestnym povodniam v rôznych častiach krajiny, je na Slovensku zaznamenaný za posledných približne 25 rokov. Obdobie 1996 až 2018 patrilo u nás k rokom s rozsiahlymi prívalovými povodňami. Najväčšie povodne za toto obdobie boli v Píle na toku Gidra v roku 2010, keď sa dedinou valila 1000-ročná voda či povodeň na Dunaji v roku 2013, keď sa Komárnom prehnala 100-ročná voda. Niektoré záplavy si dokonca vyžiadali ľudské životy - v roku 1998 zahynulo na rieke Svinka v Jarovniciach 50 ľudí a 1000-ročná voda na toku Handlovka zaplavila v roku 2010 mestá Prievidza, Handlová, Nováky aj viacero okolitých obcí a vyžiadala si 2 obete na životoch.

Ak ste obyvateľom oblastí ohrozených niektorým z prírodných živlov, alebo ste napríklad príslušníkom Hasičského a záchranného zboru SR a pri požiaroch a povodniach nasadzujete svoj život, je vhodné zvážiť životné poistenie. Ak vám totiž voda vezme všetko, je dobré mať „aspoň to životko“. Počas povodne či požiaru sa môžete vy alebo vaši blízki zraniť, môžete byť hospitalizovaní, čo po prírodnej katastrofe ešte zhorší vašu finančnú i psychickú situáciu. Rovnako ak máte rizikové povolanie ako záchranár, hasič či dobrovoľník a každý deň nasadzujete vlastný život za záchranu iného, životné poistenie je skutočne dôležité. Ľudia v týchto a podobných rizikových povolaniach pravidelne riskujú hospitalizáciu či invaliditu z dôvodu úrazu.