štvrtok 4. apríla 2019

Radíme: Letné pneumatiky

Povinné používanie zimných pneumatík za určitých klimatických podmienok končí. Aká je prax výmeny pneumatík u Slovákov? Prieskumy ukazujú, že vodiči na letné plášte neprezúvajú automaticky a zvyknú počkať na dobré počasie

Slovenskí vodiči sú disciplinovaní. S prezúvaním sa ale nezvyknú uponáhľať a čakajú na dobré počasie. Počas terénneho prieskumu malo v polovici apríla 2018 letné plášte 70 % motoristov. Slováci riešia pragmaticky aj otázku, čo so zimnými plášťami, ktoré majú menšiu hĺbku dezénu ako 3 milimetre. Obľúbené je „dojazdenie“ týchto pneumatík, na ktorých podľa prieskumu jazdí v lete až 16 % opýtaných vodičov. „Dojazďovanie“ zimných plášťov však odborníci neodporúčajú. Správny moment, kedy prezuť zimné pneumatiky na letné, je veľmi diskutovaná téma. Ako orientačné môžete brať pravidlo 7° C. Teda prezuť až vo chvíli, kedy teploty dlhodobo neklesajú pod 7° C. „Letné a zimné pneumatiky sú vyrobené z rozdielnych zmesí, líšia sa aj konštrukciou a reagujú inak na rôznych typoch povrchu. Vždy je potrebné brať do úvahy komplexný výkon pneumatiky. Odporúčam neprezúvať plášte hneď, ako z vozovky zmizne sneh, prekvapiť vás môže aj ranná námraza. Som rád, že v našich prieskumoch sa vodiči ukázali ako disciplinovaní a viac prezúvajú až v druhej polovici apríla, kedy už je počasie pre letné pneumatiky optimálny“, radí Juraj Ižvolt.

Jeho slová potvrdzujú aj štatistiky vyhľadávania kľúčových slov na internete. Podľa nich je najväčší záujem o prezúvanie pneumatík na letné zhruba od polovice marca do polovice apríla, avšak samozrejme v závislosti od počasia. S tým korešponduje aj vyťaženosť servisov. Všeobecne je letná sezóna považovaná za „pozvoľnejšiu“, pretože prezutie na letné pneumatiky nie je pre vodiča tak stresujúce ako prezúvanie na zimné.Podľa interných prieskumov spoločnosti Continental najazdí slovenský vodič v priemere 15.500 kilometrov za rok na pneumatikách starých zhruba tri a pol roka. Väčšia časť najazdených kilometrov pripadá na letnú sezónu, ktorá je dlhšia a pekné počasie láka viac vodičov na výlety. Pred zimnou sezónou vyše 95 % vodičov potvrdilo, že dôsledne prezúva na zimné plášte (prieskum agentúry STEM / MARK pre Continental Barum realizovaného v SR počas septembra 2018 na vzorke 500 vodičov starajúcich sa o výmenu pneumatík na svojom vozidle). Avšak pri prezúvaní na letné pneumatiky sú čísla nižšie. V rámci terénneho prieskumu Continental zistil, že počas letnej sezóny používa letné plášte 83 % vodičov, no až 16 % jazdí na zimných a len jedno percento používa celoročné pneumatiky. Len u pol percenta vodičov sa zistilo, že používajú protektorované plášte, teda plášte, ktoré po prvom opotrebeniu získali nový behúň.

Celoročné pneumatiky zatiaľ v našich krajinách príliš obľúbené nie sú. Podľa štatistík na nich jazdí veľmi málo slovenských vodičov, len okolo 1 – 3 % v závislosti od sezóny. Pritom celoročné pneumatiky sú ideálne pre vodičov, ktorí jazdia málo, prevažne v udržiavaných mestských aglomeráciách, v rovinatých krajinách, ktorí v prípade nečakanej snehovej nádielky nemusia nutne na cesty vyraziť. Pre týchto vodičov môže byť použitie celosezónnych pneumatík ekonomickou voľbou, ktorá je určite lepšia ako použitie zimných pneumatík v lete. Ekonomická je rovno z dvoch dôvodov: spotrebujú len jednu sadu pneumatík / diskov a ušetria za návštevy pneuservisov počas sezónneho prezúvania.

streda 3. apríla 2019

Strom roka: 17. ročník populárnej ankety

Od 1. apríla t.r. môžete opäť on-line alebo prostredníctvom jednoduchého formulára nominovať stromy, ktoré budú súťažiť o hlasy verejnosti a odmeny na ich odborné ošetrenie. Patrónom ankety je už osem rokov spevák Peter Lipa.

Strom do ankety môžu prihlásiť jednotlivci, mestá, obce, školy, firmy a organizácie. Po ukončení prijímania nominácií vyberie odborná porota 12 finalistov, ktorí budú bojovať o titul Strom roka 2019. „Víťazný strom dostane odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko, finančný príspevok na ošetrenie vo výške 300 eur a postúpi do súťaže Európsky strom roka. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste, rovnako získajú peňažnú sumu 300 eur, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie, alebo úpravu okolia. Traja nominujúci a traja hlasujúci budú taktiež odmenení, a to knižnými poukážkami od kníhkupectva Artforum“, upresnil Milan Hronec Nadácie Ekopolis.

Anketa svojím poslaním upozorňuje na význam, hodnotu a krásu stromov, prispieva k ich ošetreniu a v mnohých prípadoch aj k ich záchrane. Okrem toho ponúka tiež rozmer spoznávania národného kultúrneho dedičstva, čo dokazuje aj víťaz minuloročnej ankety Lipa z Kopčian stojaca pri kostolíku z čias Veľkomoravskej ríše, ktorá zároveň reprezentovala Slovensko v prestížnej ankete Európsky strom roka. 

EU: Nová výzva WiFi4EU

Európska komisia (EK) otvorí vo štvrtok 4. apríla novú výzvu na predkladanie žiadostí o dotáciu na zriadenie bezplatného internetu na verejných priestranstvách. O 3.400 poukazov, každý v hodnote 15.000 eur, môžu požiadať obce alebo skupiny obcí v celej Európskej únii, Nórsku a na Islande. 

Výzva bude otvorená iba jeden a pol dňa. O dotáciu môžu obce požiadať od štvrtka 4. apríla od 13.00 h do piatka 5. apríla do 17.00 h. O poukaz môžu jedným kliknutím požiadať obce, ktoré sa predtým zaregistrovali na špecializovanom portáli WiFi4EU. Komisia vyberie príjemcov v poradí, v akom o poukaz požiadali, pričom sa usiluje o zabezpečenie geografickej rovnováhy.

Peniaze môžu obce použiť na bezplatné pripojenie Wi-Fi vo verejných priestoroch vrátane radníc, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí. Program WiFi4EU s celkovým rozpočtom 120 miliónov eur sa realizuje formou viacerých výziev. Do predchádzajúcej výzvy na predkladanie žiadostí v novembri 2018 sa zapojilo vyše 13.000 obcí z celej EÚ a pridelených bolo 2.800 poukazov. Zo Slovenska bolo 252 prihlášok a poukaz získalo spolu 93 obcí a miest.

Aktuálne: Nie sme spokojní so svojím zárobkom

Väčšina Slovákov nie je spokojná so svojím zárobkom a do ideálneho platu im chýba sto a viac eur. Priemerná nominálna mzda za minulý rok prekročila tisíceurovú hranicu, nominálne vzrástla o 6,2 % a predstavovala 1.013 eur. 

Priemerná mzda síce narástla, ale plat nad tisíc eur má iba 39 % Slovákov. Väčšina, 61 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou. Navyše, Slovensko je v rámci EÚ stále na chvoste. Menej v priemere zarábajú už len v šiestich krajinách (Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko). Najvyššiu priemernú mzdu, ktorá prekračuje hranicu 4.000 eur, majú v Luxembursku, Dánsku a v Holandsku. 

Podľa prieskumu Poštovej banky by sme chceli zarábať v priemere aspoň o 100 eur viac ako je priemerná mesačná mzda za rok 2018. Ideálny príjem Slovákov je 1.129 eur. Pritom predstava o plate, ktorý by priniesol pocit spokojnosti, je u mužov o 200 eur vyššia ako u žien. Aj pri otázke ideálneho príjmu sa otvárajú pomyselné nožnice. Platí, že tí najchudobnejší chcú málo a tí najbohatší, naopak, najviac. Tí, ktorí zarábajú do 600 eur, by boli spokojní aj so zárobkom hraničiacim s tisíckou. A tým, ktorí si každý mesiac tisícku zarobia, tisícka nestačí, potrebovali by aspoň 1500 eur.
 
Predstavy o ideálnom príjme sa líšia aj regionálne. Košičania a obyvatelia Banskobystrického kraja by sa v priemere uspokojili aj so mzdou do 1.000 eur, všetci ostatní by chceli zarábať viac. Medzi najnáročnejších v tomto smere patria Bratislavčania. K spokojnému životu potrebujú niečo cez 1.300 eur. Obyvateľom Trnavského kraja by stačilo zarábať aj o stovku menej. Najvyššie finančné predstavy o odmene za svoju prácu majú Slováci v produktívnom veku 36 – 45 rokov (1.200 eur). Platové požiadavky s pribúdajúcim vekom a pravdepodobne aj so znižujúcim sa úverovým zaťažením postupne klesajú. Ľuďom od 56 rokov stačí zárobok pod tisíc eur.
 

utorok 2. apríla 2019

Novinka: Špecializované oddelenia envirokriminality

Na Slovensku začínajú fungovať špecializované krajské policajné oddelenia zamerané na odhaľovanie environmentálnej kriminality. Špecialisti na envirokriminalitu budú naďalej aj na okresnej úrovni a školiť sa majú aj obvodní policajti.

Po novom bude na túto problematiku vyčlenených vyše 100 policajtov. Zmení sa aj prideľovanie prípadov. Najzávažnejším prípadom a medzinárodnému vyšetrovaniu sa aj naďalej bude venovať Prezídium policajného zboru. Šéf odboru envirokriminality zdôraznil, že vznik nových pracovísk neznamená to, že doteraz polícia envirokriminalitu neriešila. Problémom je podľa jeho slov najmä vysoká latencia - pri niektorých trestných činoch sa neodhalí ani tretina prípadov. Posilnenie kapacít na vyšetrovanie envirokriminality ocenila aj Generálna prokuratúra SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Za environmentálnu trestnú činnosť sa v súčasnosti považuje napríklad:
- výstavba čiernych stavieb,
- ohrozenie a poškodenie životného prostredia,
- pytliactvo,
- krádež dreva,
- týranie zvierat,
- neoprávnené nakladanie s odpadmi,
- vypúšťanie znečisťujúcich látok,
- porušovanie ochrany rastlín, živočíchov, stromov a krov.

V roku 2018 polícia riešila 1.429 prípadov envirokriminality, objasniť sa jej podarilo takmer 60 percent. Najviac prípadov envirokriminality sa v roku 2018 týkalo krádeží dreva. Oproti roku 2017 ide o mierny pokles počtu prípadov. Vzrástol však napríklad počet zistených prípadov týrania zvierat a zanedbania ich starostlivosti.