Aktuálne: Chýbajú pracovníci s technickými vedomosťami

Prevažná časť finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy predpokladá, že počet zamestnancov v ich spoločnostiach sa nezmení (45 %), alebo dokonca vzrastie (37 %). Ukázal to prieskum, ktorý mapoval aktuálne názory a kroky finančných riaditeľov najväčších a najvplyvnejších spoločností v strednej Európe.

„Pri hľadaní tých správnych ľudí je pre spoločnosti najnáročnejšie nájsť pracovníkov s technickými vedomosťami a pracovnými skúsenosťami. Hlavnými krokmi na vyriešenie otázky nedostatku zručností tak budú zvyšovanie platov a školenia zamestnancov", predpokladá Martin Kubiš. Z dlhodobého pohľadu však na zamestnanosť môže mať vplyv zavedenie nástrojov umelej inteligencie do firiem. Aj keď finanční riaditelia veria, že v nasledujúcich troch rokoch bude vidieť iba malé dôsledky a technológie so zamestnancami budú vzájomne spolupracovať, v horizonte desiatich rokov už bude značné množstvo pracovných miest na finančnom oddelení nahradených práve technológiami.

Napriek tomu, že umelá inteligencia (UI) dosiahla v poslednom čase významné postavenie, výsledky prieskumu ukazujú, že spoločnosti strednej Európy nevyužívajú jej potenciál. Až 77 % spoločností v regióne stále nepoužíva žiadne kognitívne nástroje a 64 % finančných riaditeľov priznáva, že finančné oddelenie v ich organizácii je len málo, alebo nie je vôbec pripravené na implementáciu riešení UI. „Približne polovica respondentov vidí najväčšie výhody robotiky a riešení UI vo zvýšenej rýchlosti, efektívnosti a znižovaní nákladov. Čo sa týka nahradenia ľudí umelou inteligenciou a inými kognitívnymi nástrojmi, dlhodobé vyhliadky pre pracovné príležitosti nie sú ružové", uzavrel Kubiš.
      

Zistenia uvedené v prieskume Deloitte predstavujú názor 674 finančných riaditeľov zo 17 krajín strednej Európy, a to Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Kosova, Lotyšska, Litvy, Čiernej Hory, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska, Slovinska a Ukrajiny. Prieskum sa uskutočnil od septembra do novembra 2018.

Zelená domácnostiam II: Podpora na fotovoltiku

V druhom kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II, ktoré bude otvorené v utorok 26. marca 2019, budú môcť domácnosti z mimobratislavských regiónov žiadať o poukážky na inštaláciu fotovoltických panelov.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) v prvom kole Zelenej domácnostiam II vydala SIEA 490 poukážok na inštaláciu slnečných kolektorov. Do septembra 2019 plánuje SIEA vyhlásiť podľa zverejneného harmonogramu spolu 20 kôl. Poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky. V projekte Zelená domácnostiam II sa podľa zverejnených všeobecných podmienok zmenil spôsob uplatnenia uprednostňujúcich podmienok a platia nové sadzby podpory. Maximálne môže rodinný dom získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo, 1.500 eur na kotly na biomasu a 1.500 eur pri fotovoltických systémoch. Sadzby podpory boli zmenené tak, aby bolo možné naplniť merateľné ukazovatele nového projektu týkajúce sa inštalovaného výkonu zariadení využívajúcich OZE. V rámci projektu Zelená domácnostiam II má byť do roku 2023 podporených 21.000 inštalácií s celkovým inštalovaným výkonom 140 megawattov (MW).

V Operačnom programe Kvalita životného prostredia sú na podporu inštalácií malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie vo viac rozvinutých regiónoch vyčlenené prostriedky limitované sumou 2,5 milióna eur na celé programové obdobie, teda až do roku 2023. Tieto prostriedky boli vyčerpané v pilotnom projekte. Preto podpora inštalácií v Bratislavskom samosprávnom kraji nie je predmetom schváleného projektu Zelená domácnostiam II. V tejto fáze programového obdobia uvedené už nie je možné zmeniť.

Divadlo: Mária Terézia#posledná milosť

Bratislavské divadlo Nová scéna uviedlo počas víkendu premiéru nového, pôvodného slovenského muzikálu trojice autorov Gombár – Horňák – Brezáni. Svojím poňatím je Mária Terézia#posledná milosť iný muzikál, než na aký sme zvyknutí. Na javisku hrá živá kapela a na scéne sa objavia aj svetielkujúce mobily.

Muzikál rozpráva osudy dvoch žien. Výnimočnej panovníčky, ktorá ovplyvnila chod dejín v našom stredoerópskom priestore a bola nositeľkou hodnôt, na ktorých stojí dnešná Európa. Mária Terézia bola však nielen mocnou političkou medzi mužmi – panovníkmi, ale aj ľúbiacou a zraniteľnou ženou medzi mužmi – slabochmi. Napokon príbeh muzikálu sa začína odvíjať práve v momente, kedy Mária Terézia stráca svojho milovaného manžela a panovníčka prestáva mať na dlhé mesiace záujem o vonkajší svet a dianie v ňom. Dramaticky konšpiratívne aj  čisto ľudské súradnice, osobné aj politické priesečníky v zložitom živote výnimočnej ženy sa prelínajú s príbehom mladej vdovy Magdalény, ktorá príde do prešporského podhardia Vydrice oživiť starý mlyn a zabudnúť tak na svoje trápenie. Pre jej výnimočné schopnosti ju však chcú obyvatelia Vydrice odsúdiť a upáliť. Osudy oboch žien sa napokon v závere fatálne pretnú. 

Zámerom autorov preto bolo nehistorizujúci muzikálový príbeh podporiť súčasnou hudbou, ktorá vznikla na texty. Klasický hovorený text nahradil rytmizovaný. Herci tak majú náročnú úlohu prechádzať z rytmického rozprávania do spevu a naopak. Najviac sa to prejavuje v postave mladého Jozefa II., ktorý bol rebelom a jeho spev môže pripomínať rap...  Osvietenú rakúsko-uhorskú panovníčku hrá Sisa Sklovska, jej syna Jozefa II. stvárňujú v alternácii Dávid Hartl a Martin Harich, dcéru Máriu Kristínu hrá Jana Lieskovská, v postave generála Hadíka sa predstaví Braňo Deák. V paralelnom príbehu mladej vdovy Magdalény, ktorú obvinia z bosoráctva, účinkujú Petra Dubayová v alternácii s Viktóriou Matušovovou. 

Foto: René Miko

Trend: Až 54 % európskych firiem čelilo kybernetickému útoku

Viac ako polovica európskych podnikov (54 %) čelila v priebehu uplynulých 24 mesiacov najmenej jednému kybernetickému útoku, ktorý viedol k narušeniu ich činnosti. V mnohých prípadoch útočníci nezanechali po útoku žiadnu stopu o svojej identite, čo opäť upriamuje pozornosť na náročnú úlohu vyšetrovacích tímov.

Podľa prieskumu Kaspersky Lab, ktorý sa pozrel na európske organizácie z kyberbezpečnostnej perspektívy, vo väčšine prípadov útoky vyústili do narušenia služieb (31 %), problémov s integritou údajov (18 %) a časť z nich spôsobila stratu údajov (15 %). Najväčším rizikám v tomto kontexte čelia firmy vo Veľkej Británii a Španielsku, pričom v posledných dvoch rokoch takéto nepríjemné skúsenosti potvrdilo až 64 % respondentov z týchto krajín. Aj keď veľké podniky tradične disponujú väčším rozpočtom na IT ako malé a stredné podniky, až 64 % korporácií čelilo kybernetickému útoku, ktorý viedol k jednému z vyššie spomínaných problémov, v porovnaní s 45 % malých a stredných podnikov. Viac ako jeden z piatich respondentov (21 %) tvrdí, že počet kybernetických útokov na ich organizáciu sa v posledných 12 mesiacoch v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil, zatiaľ čo v 42 % prípadov bol približne rovnaký. Okrem toho narastá aj zložitosť kybernetických útokov, pričom jeden z piatich IT manžérov tvrdí, že aktéri útoku, ktorí na nich útočia, nezanechali za sebou žiadnu stopu, ktorá by viedla k odhaleniu ich identity.

„Je obzvlášť zaujímavé a znepokojujúce, že viac ako polovica podnikov v Európe čelila v posledných 24 mesiacoch kybernetickému útoku, ktorý narušil ich činnosť alebo spôsobil iné druhy škôd. Skutočnosť, že šanca stať sa obeťou útoku je v súčasnosti jedna ku dvom, je varovný signál pre majiteľov podnikov a IT manažérov, aby posilnili svoju ochranu. Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú ďalší trend, na ktorý odborníci z odvetvia kybernetickej bezpečnosti už nejaký čas upozorňujú. Útočníci sa nenápadne infiltrujú a niekedy po sebe zanechávajú len veľmi málo alebo dokonca žiadne stopy, čo sťažuje prácu vyšetrovateľov a zdôrazňuje význam spolupráce medzi odborníkmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti", varuje Miroslav Kořen.

Aktuálne: Nové rýchlonabíjacie stanice pre elektromobily

Počet majiteľov elektrických bicyklov a automobilov sa aj vďaka ekologickej gramotnosti neustále zvyšuje. Využívať budú môcť aj nové rýchlonabíjacie stanice vo vybraných prevádzkach Kauflandu vo viacerých mestách Slovenska.

V Považskej Bystrici bola inštalovaná nabíjačka pre elektrobicykle. V Trnave na Trstínskej ceste je nainštalovaná rýchlonabíjacia stanica pre elektrobicykle a druhá pre automobily. Jedna nabíjačka pre automobily a jedna pre elektrobicykle bola spustená aj v Bratislave na Trnavskej ceste. Všetky nabíjacie stanice zákazníci nájdu na parkoviskách pri prevádzkach Kaufland. Dostupné sú od marca 2019.

Inštalované sú nabíjacie stanice ABB Terra 54. Sú vybavené 3 nabíjacími konektormi. Z nich sú dva DC (direct current) na jednosmerný prúd s výkonom 50 kW a jeden AC (alternating current) na striedavý prúd s výkonom 43 kW. Vďaka rôznym typom konektorov sú nabíjacie stanice ABB vhodné pre všetky elektrické vozidlá na trhu Európskej únie. Je možné aj nabíjanie dvoch vozidiel zároveň cez jeden DC konektor a jeden AC konektor. Všetky konektory sú rýchlonabíjacie a vozidlá dokážu nabiť na 80 % plnej kapacity už do pol hodiny. Vďaka tomu si zákazníci stihnú pohodlne nabiť vozidlá počas nákupu.