štvrtok 14. marca 2019

Autonómne autá: Nedôvera spotrebiteľov

Podľa globálnej štúdie automobilových spotrebiteľských trendov Deloitte na rok 2019 dôvera spotrebiteľov v autonómne vozidlá (AV) stagnuje. Až 50 % opýtaných spotrebiteľov v USA neverí, že autonómne vozidlá budú bezpečné, čo je približne na úrovni minulého roka (47 %). Aj ostatné trhy zaznamenali podobnú stagnáciu.

V Číne, Japonsku a Južnej Kórei podiel spotrebiteľov, ktorí si myslia, že autonómne vozidlá nebudú bezpečné, mierne klesol. Naopak u spotrebiteľov z Nemecka bol zaznamenaný mierny nárast nedôvery. „Autonómne vozidlá pilotným testovaním vstúpili do reálneho sveta a musia tak čeliť reálnym výzvam. Výsledky tohtoročnej štúdie mohli byť ovplyvnené niekoľkými medializovanými udalosťami. Je však pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska sa bude prijatie týchto áut postupne rozširovať. Okrem aktuálneho spotrebiteľského skepticizmu musí odvetvie vo svojich plánoch rátať aj s dlhodobými kapitálovými investíciami potrebnými na uvedenie bezchybnej technológie na trh. S nárastom regulačného dohľadu tak vznikajú ťažko dosiahnuteľné obchodné modely na generovanie návratnosti investícií", vysvetľuje Martin Rybár.

Spotrebitelia si pokrokové technológie nespájajú s tradičnými výrobcami automobilov. Počet spotrebiteľov v USA, ktorí veria, že takýto výrobcovia prinesú na trh technológiu AV klesá a v roku 2019 sa dostal na hodnotu 39 %. Dokonca aj v Nemecku, kde bola dôvera voči tradičným výrobcom na pomerne vysokej úrovni, rapídne klesol podiel zástancov z 51 % v roku 2017 na tohtoročných 33 %.

streda 13. marca 2019

EU: Akt o kybernetickej bezpečnosti

Akt o kybernetickej bezpečnosti Európskej únie (EÚ) zavádza prvý celoeurópsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Certifikované produkty, procesy a služby v oblasti informačných a komunikačných technológií ponúkané v krajinách EÚ tak budú musieť v budúcnosti spĺňať normy kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament tiež prijal samostatné nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého vyzval na prijatie opatrení na úrovni EÚ proti hrozbám spojeným so silnejúcou technologickou prítomnosťou Číny v EÚ. Poslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami, že 5G zariadenia môžu čínskym výrobcom a orgánom poskytnúť neoprávnený prístup k súkromným a osobným údajom a dátovej komunikácii v EÚ. Predajcovia zariadení z tretích krajín by podľa poslancov mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ, nakoľko ich vnútroštátne predpisy zaväzujú k spolupráci so štátom na ochrane národnej bezpečnosti aj mimo vlastného územia. Viaceré krajiny reagovali najmä na čínske zákony o štátnej bezpečnosti dodatočnými bezpečnostnými posudkami alebo úplným zákazom.

Poslanci vyzvali Európsku komisiu (EK) a členské štáty, aby vypracovali návod na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu zraniteľných miest pri obstarávaní 5G zariadení. Súčasťou opatrení by mali byť diverzifikácia dodávateľov, zavedenie viacfázových postupov verejného obstarávania a vypracovanie stratégie na zníženie závislosti Európy od zahraničných technológií kybernetickej bezpečnosti. Parlament tiež apeloval na EK, aby poverila Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vytvorením certifikačného systému, ktorý by mal zabezpečiť, že zavádzanie 5G sietí bude spĺňať najvyššie bezpečnostné normy.

Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ, na ktorého znení sa už poslanci neformálne dohodli s členskými štátmi, zdôrazňuje popri produktoch, procesoch a službách dôležitosť certifikácie aj pre kritickú infraštruktúru vrátane energetických sietí, zariadení dodávok vody a energie a bankových systémov. Komisia by do roku 2023 mala posúdiť, či by sa mal niektorý z nových dobrovoľných systémov stať povinným. Zároveň poskytuje agentúre ENISA trvalý mandát a dodatočné zdroje.

Nariadenie musí po jeho odobrení Európskym parlamentom formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Prognóza: Slovenské firmy očakávajú intenzívnejší zahraničný obchod

Každá piata firma ráta v období najbližších dvoch rokov nárast počtu zahraničných objednávok. Optimistické sú aj firmy v ďalších európskych krajinách, výraznejšie pochybnosti vidieť kvôli hroziacemu brexitu len vo Veľkej Británii.

Slovenské firmy majú zo zahraničia približne 10 % všetkých faktúr, čo je približne rovnaké množstvo ako majú firmy v Česku, Poľsku či Maďarsku. V najbližších rokoch očakávajú, že si tento podiel buď udržia alebo ho zvýšia. V nárast zahraničných objednávok verí až 20 % slovenských firiem a iba 2 % očakávajú pokles, zistila štúdia European Payment Practices 2018. Spomedzi európskych firiem sú najoptimistickejšie nemecké, slovinské a grécke firmy – rast objednávok z cudziny predpovedá až každá tretia z nich, zhodne po 37 %. Naopak, najviac skeptikov sa našlo vo Veľkej Británii, kde až 11 % firiem očakáva pokles objednávok zo zahraničia. „Očakávania firiem vždy súvisia s aktuálnou politickou a ekonomickou situáciou. Slovensko má v porovnaní so zvyškom Európy stále určité rezervy pri získavaní zahraničných objednávok, čo mu dáva obrovskú príležitosť, aby tento potenciál využilo“, komentuje Michal Šoltes. Prienik na zahraničné trhy má výhodu aj v tom, že podľa skúseností slovenských firiem sú tamojší zákazníci v platení disciplinovanejší.

Štúdia European Payment Practices sa uskutočnila už jedenástykrát. Na jar 2018 nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.400 odborníkov zo 17 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.
Aký vývoj zahraničných objednávok očakávate v najbližších dvoch rokoch? (v %)
Očakávam rast
Očakávam pokles
Západná Európa
Nemecko
37
4
Dánsko
31
6
Belgicko
23
3
Švajčiarsko
23
4
Veľká Británia
27
11
Španielsko
16
5
Francúzsko
20
2
Východná Európa
Poľsko
28
6
Slovensko
20
2
Česko
22
3
Slovinsko
37
8
Chorvátsko
22
3
Maďarsko
27
4
Bulharsko
27
3
Grécko
37
2
Rumunsko
25
2

Pozn.: Tabuľka obsahuje iba krajiny, ktoré boli zahrnuté do štúdie European Payment Practices 2018.

e-Bezpečnosť: Pätina IT manažérov pri kybernetickom útoku nevie, kedy a ako k nemu došlo

Podľa globálneho prieskumu 7 nepríjemných faktov o bezpečnosti koncových bodov je najväčší počet útokov odhalený na serveroch a v sieťovej infraštruktúre - zhodne po 37%. Len 17% útokov je zistené na koncových bodoch a 10% na mobilných zariadeniach.

Prieskum Sophos prebiehal medzi viac ako 3.100 IT manažérmi s rozhodovacími právomocami naprieč stredne veľkými firmami, a to v 12 krajinách. „Na serveroch sa ukladajú citlivé dáta vrátane finančných a informácií o majetku či zamestnancoch. S ohľadom na stále prísnejšie legislatívu počítajúc nariadenia GDPR, ktoré prináša povinnosť informovať o prípadných incidentoch týkajúcich sa chránených dát, je úsilie o čo najlepšie zabezpečenie serverov oprávnené. A spolu s tým, ako sa IT manažéri zameriavajú na ochranu najdôležitejších serverov a primárne bránia útočníkom v prieniku do sieťovej infraštruktúry, je logické, že k najväčšiemu počtu odhaleniu dochádza práve v týchto dvoch oblastiach", hovorí Chester Wisniewski a dodáva: „Koncové body však nemožno ignorovať, pretože väčšina kybernetických útokov začína práve na nich. Bohužiaľ stále veľký počet IT manažérov nedokáže určiť, kadiaľ zločinci do ich systémov prenikli a kedy k tomu došlo."

Dvadsať percent IT manažérov, ktorí sa v minulom roku stretli s najmenej jedným kybernetickým útokom, nedokáže určiť miesto prieniku do podnikovej informačnej architektúry ich organizácie a 17% netuší, ako dlho útok pred odhalením prebiehal. Na zlepšenie tohto nežiaduceho stavu potrebujú IT manažéri technológiu na detekciu a reakciu na útoky na koncové body (Endpoint Detection and Response, EDR), ktorá odhaľuje vstupné body útoku a digitálne stopy útočníkov pohybujúcich sa po sieti. „Ak IT manažéri nepoznajú pôvod ani priebeh útoku, nemôžu minimalizovať riziká a prerušiť útok tak, aby zabránili ďalšej infiltrácii", upozorňuje Chester Wisniewski. Organizácie, ktoré vyšetrujú jeden alebo viac potenciálne rizikových incidentov mesačne, strávia podľa prieskumu týmito aktivitami v priemere 48 dní v roku - teda štyri dni každý mesiac. Nie je prekvapením, že IT manažéri považujú za tri najdôležitejšie funkcie požadované od EDR riešenie identifikácie podozrivých udalostí (27%), správu varovanie (18%) a prioritizáciu podozrivých udalostí (13%). Od všetkých týchto vlastností očakávajú predovšetkým zníženie času nutného pre vyhodnotenie a reakciu na bezpečnostné varovanie. „Väčšinu necielených útokov možno zastaviť už v priebehu niekoľkých sekúnd priamo na koncovom bode, a to bez vyvolania akéhokoľvek alarmu. Vytrvalí útočníci, vrátane tých, ktorí vykonávajú cielené ransomwarové útoky ako SamSam, venujú dostatok času na preniknutie do systému - napríklad nájdením slabého hesla pre vzdialene dostupné služby (RDP, VNC, VPN a pod.), aby si vytvorili základ pre svoje aktivity, ticho sa pohybovali po okolí, až kým dielo skazy nedokončia", dodáva Chester Wisniewski.


utorok 12. marca 2019

Voľby: Infolinka pre verejnosť

Otázky voličov k prezidentským voľbám zodpovie infolinka, ktorú spustilo ministerstvo vnútra (MV). Na čísla 02/ 5094 2317, 02/ 5094 2312 môžu občania volať počas celého týždňa v čase od 7.30 h do 15.30 h. Vo volebnú sobotu bude infolinka fungovať počas celého dňa až do uzavretia volebných miestností.

V sobotu 16. marca sa uskutoční prvé kolo prezidentských volieb. Ministerstvo upozorňuje, že voliči nájdu na hlasovacom lístku 15 kandidátov, ale kandiduje ich už iba 13, keďže dvaja odstúpili. Nekandidujú už Robert Mistrík a József Menyhárt. Na hlasovacom lístku volič označuje iba jedného kandidáta. V prípade označenia viacerých sa hlasovací lístok stáva neplatný. V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.

Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Hlasovať môže viac ako 4,4 milióna Slovákov. Štatistický úrad odhaduje na Slovensku pre prvé kolo volieb 4.450.000 občanov, ktorí spĺňajú podmienku účasti vo voľbách prezidenta v roku 2019 z hľadiska veku, majú teda 18 a viac rokov, a žijú na Slovensku. V tomto počte nie sú napríklad započítaní Slováci žijúci v zahraničí. Aj tí môžu voliť, ale musia prísť na Slovensko, zo zahraničia sa totiž hlasovať nedá.