utorok 12. marca 2019

Aktuálne: Mobilné telefóny sú príliš krehké

Európske firmy míňajú viac na mobilné zariadenia pre svojich zamestnancov. Narastajúce náklady a strata produktivity spôsobená krehkosťou telefónov v pracovnom prostredí, nákladné opravy či ich náhrady sú ešte silnejšími dôvodmi na vznik odolných zariadení. 

Až 69 % ľudí si myslí, že sa dnešné telefóny ľahko poškodia. Prieskum Cat phones medzi nákupnými oddeleniami spomedzi 497 európskych firiem (Bullitt Group prieskum s Research Now, European Business survey 2019) ukázal, že 69 % respondentov míňa na firemné telefóny viac než kedykoľvek predtým. Viac než polovica respondentov uvádza, že oprava alebo náhrada poškodeného zariadenia je rastúci problém ich spoločnosti. Až 99 % nákupcov firemných telefónov má skúsenosť s poškodením firemného telefónu za posledné 3 roky, pričom 86 % respondentov tvrdí, že poškodenie bolo natoľko závažné, že si vyžiadalo opravu alebo úplnú náhradu. Najčastejšími problémami sú prasknuté displeje (v 62 % prípadoch), fyzické poškodenie tela telefónu (47 %), poškodenie vplyvom vody (37 %) či vplyvom prachu alebo piesku, ktorý sa dostal do zariadenia (21 %). Celkovo má na produktivitu veľký vplyv aj obdobie, kedy zamestnanec čaká na opravu či náhradu svojho zariadenia. Pritom 31 % firiem tvrdí, že tento jav má na ich produktivitu významný dopad a ďalších 40 % tvrdí, že to má značný dopad (71 % spoločne). Iba 21 % opýtaných tvrdí, že opravy firemných zariadení trvajú do jedného pracovného dňa, zatiaľ čo väčšina (63 %) tvrdí, že opravy zariadení trvajú od dvoch až do piatich pracovných dní. Ďalších 16 % uvádza, že opravy trvajú aj dlhšie.

Podľa výskumu CCS Insight jeden z troch európskych zákazníkov má skúsenosť s poškodeným displejom svojho zariadenia za posledné tri roky. Náhrada poškodeného displeja na high-end smartfóne bez poistenia pritom nie je lacná. Napríklad oprava displeja na najnovších vlajkových lodiach môže stáť od 150 do 360 eur, zatiaľčo oprava poškodeného telefónu vplyvom vody môže vyjsť až na 650 eur. V kontexte biznisu, kde nákupného oddelenia obstarávajú zariadenia pre zamestnancov firmy častejšie, môže tento náklad značne stúpnuť. Podľa získaných dát míňajú tieto spoločnosti v priemere približne 342 eur na opravu jedného zariadenia. Odolnosť zariadení sa preto stala jedným z hlavných faktorov pre nákupného oddelenia v oblasti IT rovnako ako konektivita, bezpečnosť a zvládnutie zariadení (CCS Insight Digital Workplace IT Decision Maker Survey 2018). Nákupné oddelenia európskych firiem tak plánujú migráciu na odolnejšie zariadenia, vhodnejšie na použitie na danom pracovisku: 44 % z nich zvažuje nahradiť svoje firemné portfólio odolnými zariadeniami a 6 % z opýtaných tak už urobilo. Odolné zariadenia patria medzi najrýchlejšie rastúce investičné oblasti podnikovej mobility, pričom 21 % z opýtaných z oblasti IT uviedlo, že uvažujú o nákladoch v tejto oblasti v nasledujúcich 12 mesiacoch (Bullitt Group prieskum, Rugged Smartphone User Survey 2018, 24.585 respondentov + ďalších 2.890 čiastočných odpovedí).

Časté a nákladné opravy alebo výmeny tiež znamenajú, že zákazníci minú oveľa viac peňazí počas životnosti svojho zariadenia než na počiatočnú kúpu. Okrem toho sú očakávania na mobilný telefón vysoké a predlžujú sa životné cykly zariadení. Tretina európskych respondentov v nedávnom prieskume CCS uviedla, že si plánuje telefóny podržať dlhšie. V Západnej Európe tento výskum ukazuje, že ľudia v priemere vlastnia telefóny 40 mesiacov. S pravdepodobnosťou, že zariadenie bude musieť byť v určitom čase opravené, tak rast celkových nákladov za zariadenie môže byť významné.

Anorexia: Iba módny výstrelok?

Tretina Slovákov nevie, že by pacientom s poruchami príjmu potravy mala odporučiť lekársku pomoc, a tretina si myslí, že anorexia je len módny výstrelok. Štvrtina Slovákov tvrdí, že poruchy príjmu potravy sa týkajú len mladých dievčat a polovica nevie, že tieto poruchy sa môžu končiť smrťou.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry 2muse pre projekt Chuť žiť zameraný na prevenciu porúch príjmu potravy. Projekt na základe svojej osobnej skúsenosti s anorexiou založila Valentína Sedileková: „Pri liečení nepomohli krik ani logické argumenty, potrebovali sme nájsť odbornú pomoc." Anorexia je podľa nej smrteľná choroba, či už vedie k podvýžive alebo k myšlienkam na samovraždu. „Poruchy príjmu potravy majú najvyššiu úmrtnosť spomedzi psychických porúch“, potvrdzuje detská psychiatrička Martina Paulinyová. Problémom podľa nej je, že tieto poruchy je ťažké spozorovať. Na Slovensku je podľa predstaviteľov projektu táto téma stále tabu, ľudia veria mýtom a trpiaci anorexiou, bulímiou a ďalšími podobnými chorobami nemajú chuť ani odvahu sa liečiť.

Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná strachom z priberania, obmedzovaním jedla a odmietaním normálnej telesnej hmotnosti. Typické je skreslené vnímanie svojho tela, váhy a ich preceňovanie. Práve preto sa chorí snažia redukovať príjem potravy. Na chudnutie využívajú okrem drastických diét aj nadmerné cvičenie, zvracanie a preháňadlá. Mentálna bulímia býva často pokračovaním mentálnej anorexie a prejavuje sa prevažne záchvatmi prejedania sa a zvracania. Pri záchvatoch prejedania sa s pocitom straty kontroly chorí zväčša skonzumujú veľa kalórií vo veľmi krátkom čase a v návale výčitiek svedomia ich potom chcú vyvrátiť, intenzívne cvičia, držia hladovku či užívajú preháňadlá. Okrem toho sú známe aj ďalšie poruchy príjmu potravy, ako bigorexia, charakteristická pocitom nedostatočne vypracovaného svalstva, ortorexia, teda posadnutosť zdravým životným štýlom, alebo pica, čiže prijímanie potravín bez obsahu nutričnej hodnoty, ako sú omietka, vlasy alebo špina. Vyskytujú sa aj diabulímia, drunkorexia či záchvatové prejedanie sa. Podľa psychiatričky Paulinyovej je mýtus, že skončiť s poruchami príjmu potravy je jednoduché.

„Rozhodnutie je na celej liečbe najdôležitejšie, ale nestačí. Je to začiatok dlhého liečebného procesu, ktorý môže trvať roky, a mal by pri ňom byť odborník", hovorí aj Valentína. V ideálnom prípade by podľa nej pacient mal mať psychiatra, psychológa a výživového poradcu ako základ. V prípade potreby navštevovať aj internistu, kardiológa či endokrinológa a ženy gynekológa. „Na Slovensku to nefunguje úplne, ako by malo, aj keď detskí psychiatri, minimálne tí, ktorých poznám, robia skvelú prácu", hodnotí pacientka. V zahraničí sa podľa nej dáva dôraz na rôzne druhy terapie, napríklad na rodinnú terapiu a rôzne krajiny majú vytvorený kvalitný doliečovací proces. „U nás bývajú pacienti hospitalizovaní a po prepustení z nemocnice sú viac-menej odkázaní sami na seba. Chýbajú denné stacionáre, na čom chceme v projekte pracovať práve preto, aby sa pacienti nevracali opakovane na lôžka", priblížila Valentína. Liečebný systém porúch príjmu potravy na Slovensku je podľa webovej stránky projektu alarmujúci. Pre mladistvých je pre celé Slovensko vyhradených iba šesť lôžok na oddelení detskej psychiatrie na Kramároch v Bratislave. Pre dospelých existuje liečebný ústav v Pezinku, v ktorom sa však liečia aj iné choroby. Valentíne pri liečbe veľmi pomohli aj rodičia a podpora okolia.

pondelok 11. marca 2019

Výzva: Grant na popularizáciu vedy a výskumu

Pre neziskové projekty, ktoré popularizujú vedu a výskum na Slovensku, majú verejnoprospešný dosah, dlhodobý prínos a slúžia širokej komunite ľudí je určená nová grantová výzva Nadácie ESET. Otvorená je do 15. apríla tohto roka a nadácia v nej žiadateľom prerozdelí 30.000 eur.

Príjemcom grantu môže byť nezisková organizácia, združenie, komunita, verejná vysoká škola a iná právnická osoba s projektom s verejnoprospešným prínosom. Tento rok je vyčlenených 30.000 eur, pričom maximálna výška finančného príspevku na jeden projekt je 5000 eur. „Nadácia sa dlhodobo venuje téme vzdelávania a s tým súvisí aj veda a výskum. Grantová výzva je malý príspevok na financovanie vedy, je to náš príspevok k tejto téme", poznamenal Richard Marko.

Grantovú výzvu na vedu a výskum pozitívne hodnotí aj predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Považuje ju za významnú, keďže Slovensko má len jednu grantovú agentúru - Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá ponúka projekty vo všeobecných výzvach. Význam to má podľa neho aj pre mladších vedeckých pracovníkov: „Predpokladám, že sa v nadácii bude hodnotiť aj nápad, nielen samotný tím, ktorý to robí, a to je veľká výzva pre mladých ľudí." Argumentuje tým, že vo väčších projektoch, či už sú to európske projekty alebo projekty APVV, sú mladí ľudia hendikepovaní: „Pretože nemajú za sebou životopis, ktorý by presvedčil komisiu, že sme veľkolepí a je garancia, že keď nám tie peniaze poskytnete, tak niečo významné vyskúmame. Toto sú veľmi dôležité aspekty na celkové zvýšenie možností a naučenie sa mladých ľudí, ako to majú robiť."

Trend: Osobný bankrot

Úpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii z roku 2017 sa stalo vyhlásenie osobného bankrotu na Slovensku dostupnejšie. Za dva roky vyhlásilo osobný bankrot viac ako 21.000 Slovákov.

Podľa analýzy CRIF SK bolo takmer 90 percent zo všetkých osobných bankrotov v histórii Slovenska vyhlásených v posledných dvoch rokoch. Pri snahe o oddlženie majú občania podľa rezortu spravodlivosti dve možnosti. Prvou je konkurz, čiže rýchle oddlženie, ktoré je alternatívou najmä pre dlžníkov s nízkym príjmom a malým majetkom. Druhou možnosťou je splátkový kalendár, teda reštrukturalizácia záväzkov dlžníka, ktorý si chce ponechať svoj majetok.

Nemajetným dlžníkom s procesom oddlženia sa pomáha Centrum právnej pomoci. V uplynulých dvoch rokoch podalo na súdy 22.323 návrhov na vyhlásenie konkurzu a viedlo 303 konaní o oddlžení formou splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci poskytuje právne poradenstvo v 40 mestách na Slovensku, kde má 15 kancelárií a 25 konzultačných pracovísk. Klienti v nich môžu využiť bezplatnú konzultáciu vo veci osobného bankrotu, v rámci ktorej im zamestnanci poskytnú podrobné informácie k tejto problematike a k celému procesu oddlženia sa.

Zelená domácnostiam II: Nové sadzby podpory

V národnom projekte podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) platia nové sadzby podpory pri jednotlivých zariadeniach a mení sa aj spôsob uplatnenia uprednostňujúcich podmienok.

Zmeny v systéme uprednostňovania žiadostí o príspevok na inštaláciu zariadení na využívanie OZE podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) vyplývajú zo schválenej úpravy operačného programu Kvalita životného prostredia. Nový spôsob uprednostnenia sa týka žiadostí o poukážky na zariadenia na výrobu tepla v rodinných domoch, ktoré vykonali opatrenia na zníženie spotreby energie a tiež v rodinných a bytových domoch, ktoré nemajú možnosť využívať teplo zo systémov centrálneho zásobovania. V minulosti boli žiadosti domácností, ktoré tieto podmienky splnili, uprednostnené zvýhodneným poradím pri schvaľovaní žiadostí. V pokračovaní projektu budú žiadosti schvaľované v poradí, v akom budú doručené. Uprednostňovať sa bude zvýšením hodnoty poukážky. V žiadostiach domácností, ktoré splnia jedno kritérium, sa hodnota poukážky zvýši o 10 % oproti základnej sadzbe. Pri rodinných domoch, ktoré splnia dve kritériá, sa hodnota zvýši o 25 %.

Podľa zverejnených všeobecných podmienok projektu bude pri slnečných kolektoroch príspevok na 1 kilowatt (kW) od 400 eur do 500 eur, pri tepelných čerpadlách od 272 eur do 340 eur a pri kotloch na biomasu od 80 eur do 100 eur. Maximálne bude môcť domácnosť získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo a 1.500 eur na kotly na biomasu. V bytových domoch sa príspevok na 1 kW inštalovaného výkonu slnečných kolektorov pohybuje od 400 eur po 440 eur pri splnení jediného uprednostňujúceho kritéria týkajúceho sa dostupnosti centrálneho zásobovania teplom. Pre bytové domy naďalej zostáva povinnou podmienkou energetický audit, ktorý navrhne zariadenie s optimálnym výkonom po zohľadnení potenciálu úspor energie. Podporený výkon závisí od počtu bytov, maximálne je to 1 kW na byt. Pri kotloch na biomasu môžu bytové domy získať príspevok 80 eur až 88 eur na 1 kW. Maximálny podporovaný výkon je obmedzený na 7 kW na byt.

Pri fotovoltických systémoch sa uprednostňovali inštalácie, ktoré využívali akumuláciu energie v batériách zvýhodneným poradím a tiež možnosťou získať finančný bonus na investíciu do batérií. V pokračovaní projektu už nebude pri fotovoltike žiadna forma uprednostnenia inštalácií s akumuláciou. Zrušený je aj bonus na akumuláciu, ale samotné batérie a ich príslušenstvo budú naďalej oprávneným výdavkom. Príspevok na 1 kW inštalovaného výkonu fotovoltických systémov sa oproti pilotnému projektu zníži o polovicu na 500 eur na jeden inštalovaný kW výkonu zariadenia. Maximálny príspevok na zariadenie s výkonom 3 kW je 1.500 eur. Sadzby podpory boli zmenené tak, aby bolo možné naplniť merateľné ukazovatele nového projektu týkajúce sa inštalovaného výkonu zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. V rámci projektu Zelená domácnostiam II budú do roku 2023 podporené inštalácie s celkovým inštalovaným výkonom 140 MW.